Zdôrazňuje záväzok členských štátov a Komisie považovať zamestnanosť za kľúčový politický záujem Únie. V rezolúcii o koordinácii a ekonomických politikách počas tretieho štádia EMÚ, ktorú Európska rada prijala v Luxemburgu 13. decembra 1997, je dosiahnuté dôležité rozhodnutie, aby sa ,ministri členských štátov EMÚ neformálne stretli za účelom diskusie o otázkach vyplývajúcich zo špecifických úloh spätých s jednotnou menou’. Najvyšší predstavitelia vlád pätnástich krajín Európskej únie tak vytvorili priestor procesu posilnenia spoločného členstva, umožňujúci krajinám, ktoré prijali euro, ešte tesnejšie zblíženie ich ekonomickej, rozpočtovej, sociálnej a daňovej politiky, a to za rámec samotnej menovej únie. Prirodzene, tak ako možno uvádzať argumenty hovoriace "za" jednotnú menu, možno uvádzať aj iné argumenty hovoriace "proti" nej. Dôležité však je, ktoré z nich prevažujú. Konkrétne analýzy naznačujú, že prínosy jednotnej meny vysoko prevažujú náklady, ktoré sú s jej zavedením spojené.

Za hlavné dôvody kladných postojov k spoločnej mene sa považujú:

 Ekonomické prínosy - zníženie nerovnosti medzi národnými menami, ekonomická konvergencia, ekonomická stabilita a rozvoj, rast produktivity a konkurencieschopnosti voči ostatnému svetu, rast súdržnosti a ekonomickej integrácie.
 Politické výhody - potreba menovej únie ako podpory európskej unifikácie, rast spolupráce medzi členskými štátmi, redukcia nacionalizmu a rozvoj l'esprit communautaire (spolupatričnosti), pokles dominácie jedného štátu či meny nad inými.
 Komerčné výhody - obmedzovanie či vylúčenie kurzových výkyvov, potreba dokončiť skutočný jednotný trh.
 Menové príčiny - vylúčenie menových špekulácií, zníženie inflácie a úrokovej miery, zvýšenie finančnej a menovej disciplíny, stabilné menové kurzy a zlepšenie kontroly nad kapitálovými pohybmi.

K ďalším argumentom uvádzaným v prospech jednotnej meny patria očakávania, že spoločná mena povedie k zjednodušeniu procedúr na európskej úrovni (najmä pri realizácii spoločnej poľnohospodárskej politiky), bude priaznivo vplývať na nezamestnanosť, posilní sociálnu a kultúrnu výmenu a spôsobí rast verejného európskeho povedomia.
Tí, ktorí sa vyslovujú proti spoločnej mene, uvádzajú najmä praktické problémy vrátane nedostatku konvergencie medzi členskými štátmi také skutočnosti, že ich krajina nie je pripravená na spoločnú menu a existujú obrovské technické problémy na jej zavedenie.