referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Financie a mena
Dátum pridania: 09.04.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: madox
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 14 057
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 42.7
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 71m 10s
Pomalé čítanie: 106m 45s
 
32. Finanční sprostredkovatelia.

Základnou úlohou finančných sprostredkovateľov je transfer voľných finančných zdrojov a ich umiestnenie s prihliadnutím na čas, riziko a výnos.

Funkciu finančných sprostredkovateľov v rámci finančného systému zabezpečujú:
- banky a iné úverové inštitúcie,
- investičné spoločnosti,
- vzájomné fondy (Mutual funds),
- poisťovacie spoločnosti (Insurance companies),
- penzijné fondy (Pension funds).

Podľa slovenských právnych predpisov, ktoré sú harmonizované s predpismi platnými v Európskej únii, sa rozlišujú nasledujúce kategórie finančných sprostredkovateľov:
- banky a pobočky zahraničných bánk,
- obchodníci s cennými papiermi vrátane pobočiek zahraničných obchodníkov s cennými papiermi,
- správcovské spoločnosti vrátane pobočiek zahraničných správcovských spoločností a zahraničných subjektov kolektívneho investovania,
- poisťovne a zaisťovne vrátane pobočiek zahraničných poisťovaní a zaisťovní,
- dôchodkové správcovské spoločnosti a doplnkové dôchodkové spoločnosti,
- inštitúcie elektronických peňazí.

33. Nástroje menovej politiky Eurosystému a ich charakteristika.

Nástroje menovej politiky sa najčastejšie členia podľa:
1. Z časového hľadiska cieľov, podľa ktorých sa rozlišujú nástroje:
- dlhodobé
- krátkodobé

2. Adresnosti:
- priame = adresné, administratívne, direktívne i selektívne)
- nepriame = charakterizujú sa aj ako trhové ( ekonomické, neadresné a všeobecné) na ktoré sa pritom kladie najväčší dôraz v trhovej ekonomike.

3. Často sa rozlišujú na bežné a výnimočné

4. Nebankové a bankové, pričom za nebankové sa považujú určité právne úpravy. Bankové nástroje menovej politiky sa dotýkajú všetkých tých nástrojov, ktoré sa považujú za „ klasické nástroje“, ktoré uplatňuje centrálna banka.

Priame nástroje menovej politiky = adresné a spravidla selektívne.
- majú charakter administratívnych zásahov centrálnej banky do ponuky peňazí, a to prostredníctvom regulovania úverovej kapacity a likvidity obchodných bánk.

Do priamych nástrojov menovej politiky sa zaraďujú:
- pravidlá likvidity
- úverové kontingenty
- povinné vklady
- odporúčania, výzvy a dohody

Pravidlá likvidity = určujú sa priamym stanovením záväznej štruktúry aktív a pasív obchodných bánk.
Úverové kontingenty = považujú sa za najtvrdšie nástroje s priamym dopadom na ponuku peňazí.
Povinné vklady = niektorým subjektom môže byť aj v trhovej ekonomike uložená povinnosť ukladať vklady, otvárať bežné účty a uskutočňovať určité operácie, napr. účtovanie výhradne cez centrálnu banku
Odporúčania, výzvy a dohody = radia sa do priamych nástrojov s vysokou účinnosťou. Týkajú sa vždy priameho vzťahu medzi emisnou bankou a obchodnými bankami.

Nepriame nástroje menovej politiky = považujú sa za adekvátnejšie v trhovej ekonomike.
Ako nepriame nástroje využívajú centrálne banky nasledujúce:
- diskontná sadzba
- povinné minimálne rezervy
- operácie na voľnom trhu
- reeskont zmeniek
- lombard cenných papierov
- konverzie a swapy
- intervencie devízneho kurzu
 
späť späť   21  |  22  |   23  |  24  |  25  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Financie a mena 2.9560 2027 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.