Z hľadiska príčiny:
- dopytová
- nákladová
Z hľadiska očakávania:
- očakávaná (premietnutie inflácie do podpísania zmlúv, do fiškálnej a menovej politiky).
- neočakávaná (zvýšenie cien ktoré je pre verejnosť prekvapením).
Z hľadiska zjavnosti:
- zjavná – rast cien je viditeľný.
- skrytá – zmena cien sa upravuje v zmene cien cenových indexov.
- potlačená – zastavenie rastu cenovej hladiny.
Z hľadiska modelu IS-LM:
- peňažná (príčina =nadmerný rast agregovaného dopytu a pokles agregátnej ponuky)
- cenová (nadmerná ponuka peňazí ako dôsledok nesprávnej politiky centrálnej banky)
Ďalšie pojmy:
Disinfiltrácia = znižovanie vysokej miery inflácie,
Deflácia = pokles všeobecnej úrovne cien, opak inflácie
Jadrová inflácia = vyjadruje o koľko percent by sa v príslušnom období zmenila cenová hladina, keby nedošlo k zmene cien vplyvom administratívnych zásahov.
Čistá inflácia = (príspevok trhových služieb a obchodovateľných tovarov bez potravín k celkovej miere inflácie),
Miera inflácie = tempo rastu cenovej hladiny.
Ako sa miera inflácie počíta:
Jednoducho. Vymenujeme všetok tovar a služby, ktoré môžeme nakúpiť. Od poštovnej známky, cez kaderníka, poplatok za psa, ubytovanie v domove dôchodcov, stoličku, posteľ, stôl, nové auto až k rožku a fľaške dobrého vína. Jednoducho všetko. Zistíme ceny jednotlivých položiek v regióne (v Českej republike) ako priemer v jednotlivých obchodoch a supermarketoch a tie porovnáme s predchádzajúcim obdobím. Výsledkom je rozdiel minulých a súčasných cien a to je teda naša miera inflácie.
Na meranie inflácie slúžia najčastejšie:
- deflátor HDP (publikovaný iba štvrťročne so značným cenovým posunom)
- index spotrebiteľských cien (vážený aritmetmetický priemer cien tovarov spotrebúvaných typickou domácnosťou)
- harmonizované indexy spotrebiteľských cien (hlavne v EÚ a eurozóne)
6. Menová politika, ciel a nástroje menovej politiky.
Menová politika = je súčasťou hospodárskej politiky štátu a zameriava sa predovšetkým na využívanie funkcií peňazí.
Menovú politiku možno charakterizovať ako systém opatrení v oblasti meny, ktorými sa majú presadiť zámery vydavateľa peňazí.
Gestorom menovej politiky je v súčasnosti vo všetkých štátoch vo svete centrálna banka, ktorá má výlučné oprávnenie na vydávanie peňazí do obehu.
Týka sa aj 33. otázky
Nástroje menovej politiky sa najčastejšie členia podľa:
A. Z časového hľadiska cieľov, podľa ktorých sa rozlišujú nástroje:
- dlhodobé
- krátkodobé
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie