1.1.Adam Smith
1723 – 1790

Adam Smith sa narodil v Škótsku, kde strávil i väčšinu svojho života. Trinásť rokov viedol katedru morálnej filozofie na univerzite v Glasgowe. K tomu, aby odišiel z univerzity ho motivovala jeho návšteva vo Francúzsku a v nasledujúcich desiatich rokoch pracoval na svojom životnom diele - Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov.

Pre Adama Smitha bola zdrojom bohatstva práca. Hybnou silou ekonomickej činnosti bol podľa neho osobný záujem. Pri sledovaní svojho osobného záujmu sú jednotlivci vedení neviditeľnou rukou trhu, a tá prispieva k napĺňaniu všeobecného záujmu. Treba teda ponechať úplnú slobodu individuálnej aktivite ekonomických subjektov4, teda princíp laisser faire. 4
Vo svojom diele Smith dokázal spracovať vtedajšie neutriedené ekonomické názory v ucelený teoretický systém – politickú ekonómiu. Bohatstvo národov, rozsiahle dielo, ovplyvnilo vtedajší život a Adam Smith bol uznávanou morálnou autoritou. Smithove názory predznamenali novú éru – éru priemyselnej revolúcie. Vo svojom diele sa tiež zaoberal otázkami, ktoré sa neskôr stali hlavnými témami klasickej politickej ekonómie:

neviditeľná ruka trhu,
rast a meranie národného bohatstva, teórie hodnoty a rozdeľovania.

Adam Smith si rovnako ako väčšina jeho predchodcov kládol otázku, čo je zdrojom národného bohatstva, ktoré považoval za súhrn individuálnych bohatstiev. Preto predpokladal, že národné bohatstvo rastie vtedy, ak bohatnú jednotliví ľudia. Smith si uvedomoval, že predpokladom bohatstva sú:

pracovitosť, sporivosť, podnikavosť a invencia ľudí,
idea súladu medzi súkromným a verejným záujmom.

Tiež sa postavil na stranu obchodníkov a podnikateľov, lebo tvrdil, že ľudia, ktorí zväčšujú svoje bohatstvo zväčšujú aj to národné. Národné bohatstvo však nepovažoval za súhrn činností jednotlivcov, ale za dômyselný systém, ktorý dokáže automaticky, teda bez štátnych zásahov, uchovávať sám seba v rovnováhe. V pozadí tohto systému podľa neho totiž existuje samočinný koordinujúci mechanizmus – tzv. neviditeľná ruka trhu. Rast národného bohatstva videl v spoločenskej deľbe práce a neviditeľná ruka trhu mala zariadiť, aby každý jednotlivec vykonával práve takú činnosť, na ktorú má najlepšie predpoklady.

Uviedol to na príklade:
Anglicko vyrába oceľ lacnejšie ako Francúzsko,
naopak Francúzsko vyrába lecnejšie víno.
záver: Preto bude efektívne, ak sa Anglicko bude špecializovať na výrobu ocele, zatiaľ čo Francúzsko na produkciu vína. Táto deľba práce sprevádzaná vzájomnou zmenou oboch výrobkov bude výhodná pre obe zeme a povedie k rastu ich národného bohatstva.

Takto si sám predstavoval fungovanie neviditeľnej ruky trhu za predpokladu laissez faire – minimalizácie štátnych zásahov do ekonomiky s mimoriadnym dôrazom na slobodu obchodu.
Predpoklad vnútornej stability hospodárskeho systému a predovšetkým analýza jeho samo regulačnej schopnosti je najvýznamnejším a najtrvalejším prínosom Adama Smitha pre ekonomické myslenie.