1.2.Robert Malthus
1766 – 1834

Na prelome 18. a 19. storočia sa v Anglicku začali prejavovať negatívne dôsledky priemyselnej revolúcie. Mimoriadny priemyselný vzostup bol sprevádzaný vznikom robotníckej triedy, ktorej vtedajšie pracovné podmienky boli tvrdé a mzdová úroveň veľmi nízka. Ďalším dôsledkom priemyselnej revolúcie bol rast hlavne mestského obyvateľstva. Tieto okolnosti viedli k vzniku nových spoločensky nežiaducich javov (početná mestská chudina, nezamestnanosť, kriminalita, atď.).
Práve do tejto doby je treba zasadiť populačnú teóriu, ktorej autorom je Robert Malthus, ktorý predpokladal, že podľa tejto teórie rastie počet obyvateľstva geometrickým radom, zatiaľ, čo objem poľnohospodárskej produkcie rastie len aritmetickým radom. Ak by populačný rast presiahol únosné medze, vypuknú choroby a hladomor, ktoré nesúlad medzi populačným rastom a možnosťami obživy dočasne vyrovnali. Populačná teória bola využitá i pre vysvetlenie mzdy ako existenčného minima. Krátkodobé zvýšenie miezd vyvolané hospodárskym rastom znamená impulz pre rast populácie, ktorý bude rýchlejší než hospodársky rast. Podľa Malthusovej teórie tak bolo ľudstvo odsúdené k večnej chudobe. Populačná teória sa stala jedným zo základných kameňov klasickej ekonómie a významne ovplyvnila i jej ďalších predstaviteľov.
Úplne nespochybniteľný zostáva hlavný Malthusov prínos:
životná úroveň ľudí závisí nielen od hospodárskeho vývoja ale aj od populačného.

1.3.David Ricardo
1772 - 1823

David Ricardo bol vedľa Adama Smitha najvýznamnejšou osobnosťou klasickej školy politickej ekonómie. Smith bol tiež zrejme jediným autorom, na ktorého Ricardo nadväzoval, pričom rozpracovával jeho pracovnú teóriu hodnoty. Podľa neho sa hodnota statku rovná množstvu živej a zhmotnenej práce, ktorá je v ňom obsiahnutá. Živá práca sa bezprostredne vynakladá na výrobu statku a zhmotnená práca je spredmetnená v strojoch a vo výrobných zariadeniach, ktoré slúžia na výrobu statkov. Jeho dielo - Zásady politickej ekonómie, predstavuje ucelený, teoretický systém, pričom nevychádzali zo žiadnej filozofie a obsahovali minimum štatistických a historických údajov. Ricardova argumentácia bola úsporná, prísne logická a vysoko abstraktná.

Ricardo bol priekopníkom, ktorý vôbec po prvýkrát použil abstraktný model ako základný nástroj ekonomickej analýzy.
Zatiaľ čo sa Adam Smith zaoberal predovšetkým problematikou rastu národného bohatstva, Ricardovu ekonómiu možno označiť ako politickú ekonómiu rozdeľovania. Ricardo bol presvedčený, že ekonomický rast závisí na spôsobe, akým je národný dôchodok rozdelovaný medzi mzdy, renty a zisky, a preto uvažoval nasledujúcim spôsobom: nevyhnutnou podmienkou rastu je akumulácia kapitálu, ktorej zdrojom sú dôchodky kapitalistov, teda zisky. Akumulácia kapitálu, čiže vyvolaný hospodársky rast sa prejaví zvýšením záujmu o prácu.

Ricardova teória rozdeľovanie vychádzala z populačnej teórie, z poňatia mzdy ako existenčného minima a z myšlienky klesajúcich výnosov v poľnohospodárstve. Tieto predpoklady výrazne ovplyvnili i jej charakter. Ricardo tak predložil ďalšiu pesimistickú víziu stagnácie kapitalizmu vychádzajúceho z limitovanej úrodnosti pôd. Na rozdiel od Malthuse však videl nádej v dovoze lacného obilia zo zahraničia. Ricardo sa preto stal veľkým obhajcom doktríny voľného obchodu.
David Ricardo je tiež autorom pracovnej teórie hodnoty, ktorá sa stala jedným zo symbolov klasickej ekonómie. Na rozdiel od Smitha však považoval prácu za jediný zdroj hodnoty. Kapitál označil ako tovar, ktorý bol v minulosti rovnako vyrobený prácou. Hodnota tak bola tvorená súčasnou a minulou prácou. To však znamenalo, že jeho cenu ovplyvňovala okrem pracovných nákladov tiež miera zisku.