Trvalým Ricardovým prínosom bola jeho teória diferenčnej renty, ktorá bola špecifickým prípadom teórie medznej produktivity, keď pôda je fixným výrobným faktorom, zatiaľ čo kapitál je faktorom variabilným. Vznik pozemkovej renty vysvetlil rozdielnou úrodnosťou pôd. Veľkosť renty plynúcej z konkrétnej pôdy vyjadruje rozdiel v úrodnosti medzi touto pôdou a najhoršie ešte obrábanou pôdou. 5

Možno najcennejším Ricardovým prínosom pre ekonomickú teóriu bol zákon komparatívnych výhod, ktorým rozvinul klasickú teóriu medzinárodného obchodu. Tento zákon dokazoval výhodnosť vzájomného obchodu i v situácii, keď: zem A vyrába všetky druhy tovaru s nižšími nákladmi než zem B. Ricardo vysvetlil, že špecializácia zeme A na výrobu tovaru s relatívne väčšou – komparatívnou – výhodou a špecializácia zeme B na výrobu tovaru s relatívne menšou nevýhodou povedie k efektívnejšej alokácii zdrojov6 v oboch zemiach a tým i k vyššej celkovej produkcii.


1.4. John Stuart Mill
1806 - 1873

Ďaľší predstaviteľ klasickej školy, John Stuart Mill, ovplyvnil hnutie socialistov. Nadväzoval na myšlienky A. Smitha a predovšetkým D. Ricarda.
Podľa neho, treba zabezpečiť blahobyt, čo najväčšieho počtu ľudí, a to spravodlivým rozdeľovaním bohatstva. Jeho dielo - Zásady politickej ekonómie predstavujú syntetické zavŕšenie myšlienky klasickej školy a boli najpoužívanejšou učebnicou politickej ekonómie na svete takmer do konca 19. storočia. Jeho filozofia stavia na filozofii Jeremyho Benthama.
Tvrdí, že uplatnenie moci nad jednotlivcom je možné iba ak obmedzuje a poškodzuje svojimi činmi, správaním slobodu iných, inak štát zasahovať nesmie a všetko čo sa týka jednotlivca má zostať absolútne slobodné. Moc nesmie nikdy potláčať, obmedzovať, alebo kontrolovať:

súkromné myšlienky a ich slobodný prejav
individuálne záľuby a činnosti v snahe šťastne žiť
styk s rovnako zmýšľajúcimi
Je zástancom povinného vzdelávania, ekonomický život taktiež zahŕňa spoločenský záujem a preto sa môže stať subjektom regulácií, voľný trh je však často efektívnejší.

Mill sa pokúšal zlúčiť ideály ekonomického liberalizmu s ideálmi sociálne spravodlivej spoločnosti a jeho dielo predstavuje zavŕšenie myšlienky klasickej politickej ekonómie. Súčasne však v sebe obsahuje i myšlienky, ktoré narúšajú filozofickú ucelenosť a vnútornú logiku klasickej politickej ekonómie a predznamenávajú tak tiež ich blížiaci sa pád.

1.5.Jean Baptiste Say
1767 - 1832

Posledný reprezentant klasickej školy, Jean Baptiste Say, bol najvýznamnejším francúzskym klasickým ekonómom, ktorý výrazne ovplyvnil francúzske liberálne myslenie a preslávil sa svojím zákonom trhov. Podľa tohto zákona je každá výroba spojená s rozdeľovaním dôchodkov (mzda, renta, úrok, zisk) a vydávanie týchto dôchodkov zároveň znamená absorbciu vyrobených statkov. Preto nie sú možné všeobecné krízy z nadvýroby: keď sa ponuka statkov a služieb zvyšuje, automaticky sa zvyšuje aj tomu zodpovedajúci dopyt, čiže každá ponuka je súčasne dopytom, teda akákoľvek ponuka si vždy vytvorí rovnako veľký dopyt. Say dokázal rozlíšiť vzťah medzi tržnou ponukou a tržným dopytom od vzťahu medzi agregátnou ponukou a agregátnym dopytom.