2 Marxistická škola
Marxizmus je filozofický smer a ekonomický systém súčasnej filozofie vychádzajúci z učenia Karla Marxa a Friedricha Engelsa. Je ucelenou teóriou premeny reálnych pomerov v spoločnosti, predovšetkým zmenou vlastníckych vzťahov pomocou revolučne vedeného triedneho boja. Cieľom je doviesť proletariát k revolúcii nastolujúcej beztriednu spoločnosť, oslobodiť človeka od spoločenského útlaku a rozvíjať jeho schopnosti a silu.
Marx a Engels vychádzajú z ekonomických vzťahov ako z hybnej sily dejín a z ekonomicky motivovaných sociálnych konfliktov. Marxizmus sa koncom 19. storočia rozštiepil na dva prúdy:
klasický - Marxov a Engelsov pokračoval v praktickej politickej podobe u Lenina a Stalina,
sociálne demokraticky orientovaný - Karl Kautsky, Eduard Bernstein.7
Marx spolu s Engelsom sa teda stali zakladateľmi novej revolučnej filozofickej, ekonomickej a politickej teórie - marxizmu. Už v roku 1847, kedy sa z revolučných demokratov stávali ideológovia proletariátu a stúpenci komunizmu, spoločne napísali Komunistický manifest, ktorý dáva základ ich historickému materializmu.
Centrom marxistickej teórie je teória nadhodnoty a názor, že pracujúci - proletariát je vykorisťovaný vlastníkmi výrobných prostriedkov a to preto, že i pracovná sila je tovarom. Robotník svoju pracovnú silu predáva, je platený za túto pracovnú silu, v žiadnom prípade však za nadhodnotu, ktorú vytvárajú a ktorú si privlastňuje kapitalista. Marxizmus neuznáva trhový mechanizmus. Ide mu o odstránenie súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov a kapitálových statkov a ich nahradenie centrálnym plánovaním a riadením ekonomiky, pričom vlastníkom výrobných prostriedkov nie je samostatný subjekt, ale pracujúci.
2.1.Karol Marx
1818 - 1883
Marx analyzoval kapitalistický spôsob výroby 19. storočia. Formuloval pritom nasledovné ekonomické zákony:
1.Zákon koncetrácie a centralizácie kapitálu.
Kapitalisti sú vlastníkmi výrobných prostriedkov. Majú tendenciu stále zväčšovať objem svojho kapitálu, za účelom zvyšovania svojich ziskov.
2.Zákon zabezpečovania robotníckej triedy.
Je spojený so správaním sa kapitalistov, ktorí zvyšujú relatívnu a absolútnu nadhodnotu. Nadhodnota je nezaplatená práca robotníkov.
3.Zákon klesajúcej miery zisku.
Nadhodnota je zdrojom akéhokoľvek zisku. Kapitalisti majú tendenciu relatívne zväčšovať objem svojich výrobných zariadení (ktoré neprodukujú nadhodnotu t.j. neprodukujú ani zisk). Preto miera zisku klesá.8
Svoju teóriu (marxizmus) Marx najobšírnejšie rozvinul v troch zväzkoch spisu Kapitál, pričom za jeho života vyšiel iba prvý diel roku 1867. Druhý a tretí diel vydal Engels po Marxovej smrti v rokoch 1885 a 1894, keď pokračoval podľa Marxovho konceptu. Marx vo svojom diele Kapitál, systematickej a historickej analýze spoločensko-ekonomického systému kapitalizmu, dôkladne rozoberá jeho nedostatky, o ktorých si myslí, že nevyhnutne vznikajú z fundamentálnych inštitúcií kapitalizmu a na základe toho dokázal, že cesta k revolúcii a beztriednej spoločnosti, je zákonitá. Prvý diel Kapitálu vyšiel v Hamburgu roku 1867. Roku 1864 založil spolu s Engelsom Medzinárodné robotnícke združenie I. internacionálu, ktorá sa stala tribúnou pokrokového proletariátu a demokratických síl v Európe proti silám reakcie. Významné udalosti vo Francúzsku v čase Parížskej komúny v roku 1871 ho veľmi nadchli. Komúna bola prvým praktickým výsledkom pôsobenia I. internacionály.9
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Marxizmus - Klasické ekonomické teórie
Dátum pridania: | 30.01.2009 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | politologianitra | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 422 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 10.8 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 18m 0s |
Pomalé čítanie: | 27m 0s |
Zdroje: Dejiny ekonomického myslenia, Zvyškový marxizmus, Marxizmus, Táncošová, Judita a kol.: Ekonómia (Všeobecná ekonomická teória), Bratislava, IURA EDITION, 2002. 55 s., ISBN 80-88715-45-8