2.2.Friedrich Engels
1820 – 1895
Roku 1844 sa vracal z Manchestru do Nemecka a cestou sa v Paríži po prvý raz osobne stretol s Karolom Marxom. O rok neskôr vydal svoje prvé väčšie dielo Postavenie robotníckej triedy v Anglicku. Na jar 1845 sa presťahoval do Bruselu, kde spolu s Marxom vydali významné diela Svätá rodina a Nemecká ideológia. V predvečer európskej buržoáznej revolúcie dospeli obaja myslitelia k rozhodujúcemu medzníku: založili prvú proletársku stranu na svete - Zväz komunistov. Vypracovali jej program nazvaný Manifest komunistickej strany. V čase nemeckej buržoáznej revolúcie vydával spolu s Marxom v Kolíne Nové rýnske noviny.



Klasická škola vs. Marxistická škola

Hlavným predstaviteľom Marxistickej školy bol Karol Marx, ktorý vo svojom diele Kapitál, kritizoval niektoré metodologické aspekty klasickej politickej ekonómie:
Klasici analyzujú javy, ktoré sú merateľné. Zanedbávajú však kvalitatívnu stránku vecí
Klasici považujú spoločnosť za sumu jednotlivcov. Abstrahujú od spoločenských vzťahov.10
Kritika klasické politické ekonómie sa rozvíjala v priebehu 19. storočia, kedy dochádzalo k vzniku alternatívnych myšlienkových prúdov, ktoré krititozvali klasickú ekonómiu z rôznych pozícií. Jednou z nich bol aj marxizmus so svojím hlavným predstaviteľom Karlom Marxom, ktorý:
odmietol nehistorické poňatie filozofie klasických ekonómov,
presadzoval myšlienku historického materializmu, podľa ktorej spoločenský rád a ekonomické zásady zodpovedajú dosiahnutému stupňu vývoja spoločnosti na rozdiel od klasickej koncepcie prirodzeného rádu a prirodzených zákonov,
pracoval výhradne s myšlienkami Ricardovej politickej ekonómie, bez toho, aby sa obohatil o nejaký zásadný analytický prínos.

Dá sa povedať, že anglická klasická politická ekonómia bola predchodkyňou marxizmu. Jej hlavní predstavitelia boli Adam Smith a David Ricardo. Ich ekonomické učenie obsahuje rad cenných poznatkov o zákonitostiach kapitalistickej výroby. Smith považoval každú prácu vo sfére materiálnej výroby za zdroj spoločenského bohatstva. Ricardo sa sústredil na hlbšie skúmanie zákonitostí, ktorými sa riadi rozdeľovanie výrobného produktu na mzdu, zisk a rentu medzi tri základné triedy buržoáznej spoločnosti- robotníkov, kapitalistov a pozemkových vlastníkov. Vystúpil s teóriou, že hodnota tovaru závisí od množstva práce, ktorá je potrebná na jeho výrobu. Zisk bol považovaný za prebytok hodnoty, vytvorenej prácou robotníkov nad mzdu, je teda nezaplatenou prácou robotníkov, ktorú si ponechajú vlastníci kapitálu. Zvýšenie mzdy teda predpokladá zníženie ziskov a naopak. Formuloval tak ekonomický zákon protichodných záujmov robotníkov a kapitalistov. Smith a Ricardo však na rozdiel od Marxa a Engelsa považovali kapitalistickú ekonomiku za prirodzenú a večnú.
Marxova túžba po radikálnej premene existujúceho laissez-faire trhového hospodárstva do jeho vízie ideálnej spoločnosti (komunizmus) bola veľmi silná, pričom jeho filozofia zahŕňa jeho interpretáciu dejín, spoločnosti a ekonomických teórií.

Záver

Vo svojej práci som stručne charakterizoval klasickú ekonomickú školu a marxistickú, tiež som sa snažil objasniť teórie jednotlivých predstaviteľov týchto ekonomických škôl a v poslednej kapitole som tieto učenia porovnal.
Ako pramene do svoje práce som použil internetové stránky a knižné publikácie.