Nenáročnosť výrobného procesu na kvalifikovanú pracovnú silu môžeme pozorovať aj na číslach o priemernej mesačnej mzde, ktorá v súčasnosti dosahuje 64 % úrovne priemernej mzdy v priemysle.
Pre textilný, odevný a kožiarsky priemysel je v SR charakteristické:
· Domáca spotreba je orientovaná na lacné výrobky dovezené z Ázie
· Na jednej strane vysoký podiel malých a stredných podnikov, na strane druhej takmer 30 % tržieb tvoria šiesti najväčší reprezentanti odvetvia
· Vysoká exportná výkonnosť v porovnaní s ostatnými odvetviami priemyslu je ovplyvnená vysokým podielom reexportu
· Rozhodujúci zdroj pracovných príležitostí v niektorých regiónoch Slovenska, na druhej strane neochota pracovať v týchto odvetviach je ovplyvnená z dôvodu nízkej mzdy
· Nízka kúpyschopnosť obyvateľstva v SR, orientácia na lacné výrobky z ázijských krajín síce nižšej kvality, ale za nižšiu cenu
· V spoločnostiach s domácim kapitálom
o Zastaranosť výrobno-technickej základne
o Nízka produktivita práce
o Nízka miera investovania a malá adaptabilita k požiadavkám trhu
o Takmer neexistujúca výskumno-vývojová základňa a dizajnérske centrá
o Zotrvačnosť v distribúcii a predaji výrobkov s obmedzenou schopnosťou prispôsobiť sa zmenám v distribúcii textilných a odevných výrobkov v krajinách EÚ, ktoré sú spojené s prudkým rozvojom informatiky, využitím výpočtovej techniky a logistiky
o Konkurenčne nevýhodné postavenie z dôvodu rastu cien vstupných surovín vo väzbe na vývoj kurzu slovenskej koruny v porovnaní so zahraničnými producentmi
· V spoločnostiach so zahraničným kapitálom
o Vysoký podiel práce vo mzde a vysoký podiel ručnej práce
o Výborný prístup na trhy EÚ cez existujúce distribučné kanály
o Orientácia na výrobu moderných a luxusných výrobkov s vyššou pridanou hodnotou
o Rýchla reakcia na požiadavky odberateľa
Postavenie a charakteristika odvetvia v krajinách EÚ a vo svete
Svetovému textilnému, odevnému a obuvníckemu priemyslu vládne v súčasnosti Ázia s podielom na globálnej produkcii nad 40n%. Vzhľadom na charakter výroby je to pochopiteľné, lebo vo väčšine prípadov dominuje náročnosť na pracovnú silu. Keďže mzdové náklady v ázijských krajinách predstavujú len zlomok toho, čo vo vyspelých ekonomikách, disponujú konkurenčnou výhodou, ktorú ani niekoľkonásobne vyššia produktivita práce v západných krajinách nedokáže vykompenzovať. Náklady na pracovnú silu dosahujú v niektorých ázijských krajinách len niekoľko desiatok centov za hodinu, kým vo vyspelých ekonomikách viac ako 20 dolárov. Na druhej strane, napríklad produktivita práce v Číne a v Indii predstavuje menej ako 5 % hodnoty v Taliansku.
Vzhľadom na integračné ambície SR a na vysoký podiel exportu do EÚ, hľadanie perspektívy tohto odvetvia na Slovensku musí prebiehať spolu s víziou sektora v rámci Európskej únie. Európsky textilný, odevný a obuvnícky priemysel je charakteristický veľkým počtom malých a stredných podnikov. Priemerný počet zamestnancov je 20. Odvetvie zamestnáva celkovo približne 2,3 mil. ľudí, a preto nie je jeho perspektíva ľahostajná pre Európsku komisiu. Posledné roky priniesli veľkú reštrukturalizáciu v rámci sektora. Tak produkcia, ako aj zamestnanosť zaznamenali značné poklesy. V období 1995 – 2000 sa znížil počet zamestnaných aj počet podnikov o viac ako 10 %. Najväčšie pády zaznamenal odevný priemysel, ktorý v spomínanom období „stratil“ približne štvrtinu svojej produkcie, pričom napríklad spotreba textílie a odevov vnútri EÚ bola v uplynulých piatich rokoch pomerne stabilná. Platí teda, že negatívny vývoj spôsobil najmä masívny nárast dovozu: podiel importu na spotrebe sa zvýšil v poslednom desaťročí na 23 % v textilnom (z 12 %), na 46 % v odevnom (z 30 %) a na 55 % v obuvníckom priemysle (zo 48 %), pričom treba zdôrazniť, že trh EÚ je zatiaľ chránený pomocou rôznych taríf (liberalizácia sa predpokladá až od januára 2005).
[25. 2. 2002]
Obuvníkom zaspala reštrukturalizácia
Celkové tržby v kožiarskom a obuvníckom priemysle by v roku 2004 mohli v prípade pozitívneho vývoja odvetvia dosiahnuť 9,5 mld. Sk, čo by oproti východiskovému roku 1999 predstavovalo nárast takmer o polovicu. Tržby v tomto odvetví by tak mohli dosiahnuť 19-percentný podiel na celkových tržbách ľahkého priemyslu. Ak sa bude odbyt v tomto odvetví vyvíjať pesimistickejšie, objem tržieb sa v porovnaní s rokom 1999 zvýši len o 30 % a dosiahne 8,5 mld. Sk.