Mierny nárast reálnych miezd, rast zamestnanosti a do istej miery aj výplata dlhopisov Fondu národného majetku (FNM), je podľa názoru Slovenskej ratingovej agentúry v pozadí vysokej dynamiky konečnej spotreby obyvateľov. V prípade štátnej správy protirečia posledné čísla snahám o krátenie spotrebných výdavkov. V prvých deviatich mesiacoch minulého roka bol tento dopyt v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2000 o 5,8 % vyšší.
Tvorba hrubého fixného kapitálu si počas prvých deviatich mesiacov udržiavala svoju dvojcifernú dynamiku. Z hľadiska prosperity slovenskej ekonomiky sú kľúčové súkromné investície, a preto je tento vývoj aj napriek negatívnym následkom na bežný účet potešiteľný. Zaujímavá je štruktúra tvorby fixného kapitálu za tretí kvartál. Celkový nárast o 16,5 % totiž nepochádzal z kategórie strojov, ale najmä zo stavieb. Tvorba ostatných stavieb (mimo budov na bývanie) sa v treťom štvrťroku medziročne zvýšila až o 65,9 %. Pri strojoch sme zaznamenali pokles o 6,7 %. Zmena stavu zásob sa vyvíjala predpokladaným smerom: negatívne očakávania vyústili do nižšej tvorby zásob ako v roku 2000. Zahraničný dopyt sa v prvých troch štvrťrokoch zvýšil o 9 %, čo je výrazne menej ako medziročná dynamika dovozu za rovnaké obdobie (15,0 %). V porovnaní s rokom 2000 sa čistý export výrazne znížil.
Štruktúra tvorby
Ako sme predpokladali, v štruktúre tvorby HDP nastalo niekoľko zmien. Už index POP, stavebná produkcia, ale aj vývoj priemyselnej produkcie naznačovali, že rast HDP v priemysle a stavebníctve bude slabší ako v predchádzajúcich kvartáloch. Nakoniec sa to potvrdilo: v obidvoch prípadoch bola pridaná hodnota v treťom štvrťroku menšia ako v rovnakom období minulého roka.
Slabnutie HDP v priemysle súvisí najmä so spomalením ekonomík v Európskej únii a s reštrukturalizáciou výroby u významných slovenských exportérov. Naposledy spomenutý faktor však dáva do roku 2002 nádej, že existujú určité rezervy, ktoré v nasledujúcich obdobiach môžu byť využité. Rast domáceho dopytu nie je vo všetkých prípadoch adekvátnou náhradou zahraničného dopytu, a preto len mierne kompenzuje straty objemov odbytu v zahraničí.
Pozitívne hodnotíme, že samotná priemyselná výroba (ktorá obsahuje najviac pridanej hodnoty) si udržala aj v treťom štvrťroku svoj rastúci trend. Výrazne jej pomohol rast HDP vo výrobe kovov a kovových výrobkov (+16 %).
Stavebníctvo je už dlhší čas v letargii. Investičné aktivity súkromného sektora zatiaľ nie sú také intenzívne, že by mohli výrazne otočiť nepriaznivý trend.
Tak, ako sme očakávali, trhové služby sú sektorom, ktorý môže profitovať z rastu domáceho dopytu. Služby totiž väčšinou nedovážame (neobchodovateľný sektor).