Druhou je prudký rozvoj veľkých obchodných reťazcov, nové supermarkety spotrebnou elektrotechnikou napĺňali svoje sklady,“ vysvetľuje riaditeľ odboru strojárstva, hutníctva a elektrotechniky Ministerstva hospodárstva (MH) SR Ing. Michal Širica.
V elektrotechnike, ktorú mnohí začiatkom 90. rokov odpisovali ako odvetvie, v ktorom nemáme na to, aby sme držali krok so svetom, sa badateľne prejavila podnikavosť až po úplnej privatizácii ukončenej v roku 1996, konštatuje odvetvový špecialista MH Ladislav Krupa. No pripomína, že sme sa museli vzdať ilúzie o vlastnej ceste. „Nízke mzdové, a zatiaľ ešte aj energetické náklady, priťahujú zahraničných investorov, hoci mnohí vyčkávajú na vhodnejšie podmienky, napríklad dobudovanie diaľnic,“ dodáva M. Širica. Prínos zahraničných firiem, ako je napríklad Siemens, Sony, Osram alebo Alcatel, ktoré už podniky u nás považujú za svoje materské, je v tom, že prichádzajú s novými inovačnými radmi výrobkov zvyšujúcimi konkurencieschopnosť, rozširujú trhový priestor na zvyšovanie vývozu a navyše v nich u nás vznikajú aj výskumno-vývojové základne.
V roku 2000 bola hodnota investícií v elektrotechnike 3,1 mld. Sk, za vlaňajšok sa očakáva vyššie číslo, lebo len za deväť mesiacov dosiahla 2,2 mld. Sk. V začínajúcom roku možno čakať prínos z investície 2,4 mld. Sk belgickej firmy Punch International do závodu na výrobu vychyľovacích cievok pre Philips v Námestove, ktorá sľubuje zamestnanie pre 2,5 tis. ľudí, z vyše miliardovej investície japonskej firmy Matsushita do výrobne audio-, video- a DVD komponentov v Krompachoch zamestnávajúcej 1 200 pracovníkov, z investícií firmy Ecom v Trstenej a Starej Ľubovni, ako aj z avizovanej investície americkej firmy Delphi do výroby autokáblov v Senici.
„Hoci podmienky pre výrobcov v elektrotechnike sťažujú prísnejšie európske ekologické normy, rozmach informačných technológií, telekomunikácií a investície do budovania priemyselných parkov dávajú tomuto odvetviu povzbudzujúce vyhliadky aj na tento i nasledujúce roky, v ktorých sa postupne budú prejavovať výsledky dnes rozbehnutých investičných aktivít,“ konštatuje M. Širica. Štátny rozpočet po vlaňajších 500 mil. Sk pridelil tento rok ďalších 452 mil. Sk na budovanie priemyselných parkov vo forme dotácií mestám a obciam, čo je až 70 % nákladov na prípravu ich infraštruktúry.
Bratislava (hn/Ivan Špáni)
[15. 1. 2002]
Vyhne sa slovenské strojárstvo recesii?
Slovenské strojárstvo sa v uplynulom roku vyvíjalo pozitívnym smerom. Aj keď sú zatiaľ známe štatistické údaje za tri štvrťroky, príp. desať mesiacov, možno konštatovať, že celkovo hospodárenie v odvetví prešlo zo straty do zisku, ktorého podniky vytvorili za 3 štvrťroky 7,8 mld.