referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Eurozóna
Dátum pridania: 28.05.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: gako
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 490
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 4.4
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 7m 20s
Pomalé čítanie: 11m 0s
 
Eurozóna

História hospodárskej a menovej únie

V júni 1988 Európska rada, zložená z najvyšších predstaviteľov jednotlivých členských štátov a vlád, potvrdila cieľ postupného vytvorenia Hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a poverila výbor vedený vtedajším prezidentom Európskej komisie Jacquom Delorsom preskúmať a navrhnúť konkrétne kroky, ktoré by k takejto únii viedli. Delorsova správa navrhovala, aby sa Hospodárska a menová únia dosiahla v troch samostatných etapách:

- v prvej sa mali liberalizovať kapitálové pohyby v rámci EÚ a zblížiť menové politiky jednotlivých štátov;
- v druhej sa na úrovni únie mala vytvoriť autorita na kontrolu jednotlivých menových pohybov a mali sa tiež zaviesť opatrenia na postupné zbližovanie jednotlivých národných mien;
- v tretej etape sa mali neodvolateľne fixovať výmenné kurzy medzi menami zúčastnených štátov a vykonávanie menovej politiky sa malo preniesť na úroveň Európskej únie.

Tri etapy budovania HMÚ:

Prvá etapa – zrušenie obmedzení pohybu kapitálu v EÚ

1. júl 1990 – 31. december 1993

Na základe Delorsovej správy Európska rada v júni 1989 rozhodla, že prvá etapa Hospodárskej a menovej únie sa začne 1. júla 1990, t. j. v čase, keď došlo k zrušeniu prakticky všetkých obmedzení pohybu kapitálu medzi členskými štátmi. V tom čase Výbor guvernérov centrálnych bánk členských štátov Európskeho hospodárskeho spoločenstva, ktorý mal v oblasti menovej spolupráce čoraz významnejšie postavenie, dostal nové úlohy stanovené rozhodnutím Rady EÚ z 12. marca 1990. Patrilo k nim najmä poskytovanie poradenských služieb členským štátom v oblasti menovej politiky a podpora spolupráce v tejto oblasti s cieľom dosiahnutia cenovej stability. Prvým krokom bolo identifikovať jednotlivé otázky, ktoré sa mali preskúmať v tejto začiatočnej etape, vypracovať pracovný program do konca roka 1993 a podľa toho definovať mandáty pracovných výborov a podvýborov zriadených pre tento účel.

Na realizáciu druhej a tretej etapy bolo potrebné novelizovať Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (Rímsku zmluvu) tak, aby sa vytvorila požadovaná inštitucionálna štruktúra. Bola zvolaná medzivládna konferencia o HMÚ, ktorá sa konala v roku 1991 súčasne s medzivládnou konferenciou o politickej únii. Rokovania vyústili do Zmluvy o Európskej únii, ktorá bola podpísaná v Maastrichte dňa 7. februára 1992. V dôsledku meškania v ratifikačnom procese však zmluva (ktorá menila a dopĺňala Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, pričom menila aj jej názov na "Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva" a jej súčasťou bol i "Protokol o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky" a "Protokol o štatúte Európskeho menového inštitútu") mohla vstúpiť do platnosti až 1. novembra 1993.

Druhá etapa HMÚ - zriadenie Európskeho menového inštitútu a Európskej centrálnej banky

1. január 1994 – 31. december 1998

Zriadenie Európskeho menového inštitútu (EMI) dňa 1. januára 1994 znamenal začiatok druhej etapy HMÚ. Dočasná existencia EMI bola i zrkadlom stavu menovej integrácie v európskom spoločenstve: EMI nezodpovedal za výkon menovej politiky v Európskej únii - táto zostala doménou domácich orgánov - a ani nemal kompetencie na výkon devízových intervencií.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.