Pre Argentínu je nevyhnutné reštrukturalizovať svoje dlhové portfólio a konečne začať pracovať na reformách vo finančnom sektore. Pokiaľ ide o východisko zo situácie, reštrukturalizáciu by mal riadiť Medzinárodný menový fond. Taktiež by mal jasne povedať, že neposkytne žiadne ďalšie úvery, pokiaľ investori nebudú ochotní niesť straty z cenných papeirov, ktoré vlastnia.
Koncom decembra hospodárska kríza vyústila až do zmrazenia vkladov v bankách. Občania si mohli vyberať najviac 1000 dolárov mesačne. K tomuto kroku vláda pristúpila preto, že za posledné mesiace si klienti vybrali z bánk viac ako 15 mld dolárov. Pretrvávanie tohoto stavu by mohlo znamenať výrazné zvýšenie inflácie. Zo strany obyvateľov to vyústilo do masových protestov v hlavnom meste Buenos Aires a k rabovaniu obchodov. Výtržnosti si vyžiadali dokonca niekoľko desiatok obetí na ľudských životoch a stovky zranených. Následne na to odstúpil prezident Fernando de la Rua, ktorého dočasne nahradil Ramón Puerta. Ten vyhlásil výnimočný stav ohrozenia vo všetkých provinciách. Znamenalo to väčšie právomoci pre políciu a možnosť zavedenia zákazu vychádzania.
Druhý deň tohto roku si Argentína zvolila už piateho prezidenta za posledné dva týždne. Po Fernandovi de la Ruovi, Ramónovi Puertaovi, Adolfovi Rodríguezovi a Eduardovi Camaňovi sa na čelo dostal Eduardo Duhalde. Ten pripravil záchranný plán, ktorý obsahoval aj devalváciu pesa a jeho odčlenenie od fixného kurzu k americkému doláru. Po jedenástich rokoch sa peso stalo plávajúcou menou. Iba niekoľko minút po otvorení burzy peso stratilo k doláru viac ako 30 %. Ďalšie oslabovanie už nebolo možné kôli nedostatku dolárov. Prvý deň depreciácie však predurčoval nasledujúce mesiace. Začiatkom mája sa americký dolár predával už za 3 argentínske pesá. Nový prezident zaviedol ďalšie balíčky ekonomických opatrení. Dal pokyn na zmrazenie všetkých účtov nad 10 000 USD a ich premenu na fixné termínované vklady, čo znamená, že si majitelia týchto účtov nebudú môcť vybrať peniaze minimálne rok. Spolu s obmedzeným výberom peňazí z bánk toto rozhodnutie zamietol aj Najvyšší súd Argentíny, ktorého rozhodnutie ale vláda naďalej ignoruje. Koncom apríla neprešiel návrh zákona, ktorý by zmenil 60 % bankových vkladov na štátne dlhopisy. Minister hospodárstva Jorge Remes Lenicov odstúpil z funkcie. Vláda chcela urobiť z ľudí veriteľov štátu, ale zákonodarný zbor to zamietol.