V minulosti bola Argentína považovaná za prosperujúci krajinu podobne ako Kanadu alebo Austrália a mala na to všetky predpoklady. Bola významným producentom ovocia, zeleniny, obilia, vína a mäsa. Dnes sa krajina už štvrtý rok zmieta v najhoršej hospodárskej recesii od roku 1930. Štátny dlh prekročil hranicu 130 miliárd dolárov a nezamestnanosť sa vyšplhala na 20 %. Prezidenti a ministri sa striedajú rad za radom a nikto dnes s určitosťou nevie povedať, či sa podarí zachrániť krajinu pred úplným kolapsom, ktorý by znamenal chudobu pre viac ako 30 miliónov obyvateľov tejto tretej najväčšej krajiny Latinskej Ameriky.
Príčiny tejto katastrofálnej situácie, ktorá nemá za posledné desaťročia vo svete obdoby, treba hľadať najmä v prekvitajúcej korupcii, neochote vlád podnikať reformy a v prepojení lobistických skupín až na najvyššie miesta výkonnej moci. Spolu s expanzívnou politikou doterajších vlád to viedlo k začiatku recesie v roku 1998 a nárastu štátneho dlhu na 132 mld USD. Keď k tomu pripočítame dlh 26 provincií dostaneme číslo 155 mld dolárov, ktorými je zaťažená agrentínska ekonomika. Nečudo, že štátny rozpočet nie je schopný splácať úroky z tak enormných dlhov. Do celej veci sa od začiatku zapojil aj Medzinárodný menový fond, ktorý poskytuje Argentíne veľkorysé pôžičky. Tieto miliardy dolárov však slúžia iba na krátkodobé oddialovanie času úplného kolapsu viac ako na riešenie ozajstných problémov krajiny. Namiesto toho aby sa MMF začal už konečne zaoberať východiskami z krízy, neustále dotuje Argentínu z prostriedkov medzinárodných daňových poplatníkov. Takého konanie dáva každej krajine istotu, že MMF bude v prípade jej zadĺženosti postupovať rovnako. To môže viesť k tomu, že krajiny sa budú stále viac a viac zadlžovať a budú mať pocit bezpečia.
V roku 1991 sa argentínske peso naviazalo na americký dolár a tak sa náhle odstránila hyperinflácia v krajine. Tento úspech spolu s hospodárskou reformou posilnil dôveru zahraničných investorov. V prvých piatich rokoch od začiatku dolarizácie rástla argentínska ekonomika priemerne ročne tempom 4,8 %. Problémy sa začali hromadiť v roku 1998, keď sa Argentína dostala do recesie. Odvtedy sa výkonnosť jej ekonomiky znižovala ročne priemerne o 3,2 %. A tu sa objavil hlavný problém liberálnej hospodárskej stratégie. Nikto nevedel, ako zrušiť napojenie pesa na dolár a či sa vôbec malo uskutočniť. Celá kríza teda trvá už viac ako štyri roky, ale až posledný rok naberá na obrátkach.