Práva k cudzím veciam

Úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napľňaniu osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva. Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieta, ak sa narodí živé. Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti môže byť obmedzená len zákonom. Predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Predmetom občianskoprávnych vzťahov môu byť tiež byty alebo nebytové priestory. Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Stavba nie je súčasťou pozemku. Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovej hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace. Pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich stavieb a pozemkov. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil povinný ju nahradiť. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Vlastní je povinný strpieť, aby sa v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemôžno dosiahnuť inak. Vo verejnom záujme možno vec vlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak. A to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Ak niekto dobromyselne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd. Ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že mu nepatrí, môže vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi ak medzi nimi nedôjde k dohode. Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil. Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci. Záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho príslušenstvo a prírastky, ale s pôdou len na tie, ktoré nie sú oddelené. Ak je záložným právom zabezpečená nepeňažná pohľadávka predpokladá sa že do výšky jej ocenenia v čase vzniku záložného práva je zabezpečené peňažné plnenie, ktoré by patrilo veriteľovi v prípade porušenia záväzku dlžníka. Záložné právo vzniká na základe písomnej zmluvy, schválenej dedičskej dohody alebo zo zákona. Záložné právo vzniká ak ide o nehnuteľnosť vkladom do katastra nehnuteľností.

Na vznik záložného práva na základe zmluvy je pri hnuteľných veciach potrebné odovzdanie veci záložnému veriteľovi alebo vyznačenie vzniku záložného práva v listine, ktorá osvedčuje vlastníctvo záložcu k predmetu zálohu a ktorá je nevyhnutá pre nakladanie s vecou. Namiesto odovzdania veci sa môžu záložca a záložný veriteľ dohodnúť na odovzdaní veci inej osobe, aby ju pre nich uschovala. V zmluve o zriadení záložného práva sa musí určiť predmet záložného práva a pohľadávka, ktorú zabezpečuje. Vec sa musí označiť tak, aby jej založnie bolo každému zjavné. Záložné právo možno zriadiť aj na vec, byt alebo nebytový priestor alebo na zabezpečenie záväzku, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky. Ak na zálohu vznikne viac záložných práv, uspokojí sa prednostne záložné právo svojím vznikom najstaršie, pokiaľ zákon neustanovuje niečo iné. Doba vzniku záložného práva je rozhodujúca pre poradie na uspokojenie zo zálohu aj v prípade, že záložné právo bolo zriadené na zabezpečenie budúcej alebo podmienenej pohľadávky. Ak niekto dá do zálohu cudziu vec bez súhlasu vlastníka alebo osoby, ktorá má k veci iné vecné právo nezlučiteľné so záložným právom, vznike záložné právo, len ak sa vec odovzdá záložnému veriteľovi a ten ju príjme dobromyselne, že záložca je oprávnený vec založiť. V prípade pochybností platí, že záložný veriteľ konal dobromyselne. Ak niekto prevezme zmluvne vec, na ktorej viazne záložné právo, pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi, ak pri uzavretí zmluvy nadobúdateľ o záložnom práve vedel alebo musel vedieť, nadobúdateľ zodpovedá takto do výšky ceny nadobudnutej veci. Záložný veriteľ je povinný zverený mu záloh starostlivo opatrovať, chrániť ho pred poškodením, stratou a zničením. Ak mu v dôsledku plnenia tejto povinnosti vzniknú náklady, má proti záložčovi právo na ich úhradu. Záložný veriteľ môže záloh užívať, len ak na to dá záložca výslovný súhlas. Záložca je povinný zdržať sa všetkého, čím sa záloh zhoršuje na ujmu záložného veriteľa. Ak záloh stratí na cene tak, že zabezpečenie pohľadávky sa stane nedostatočné, záložný veriteľ má právo od dlžníka žiadať, aby zabezpečenie bez zbytočného odkladu primerane doplnil. Ak tak neurobí stane sa tá časť pohľadávky, ktorá nie je zabezpečená, splatnou. Záložný veriteľ, ktorý má záloh u seba nie je povinný po dobu trvania záložného práva záloh vydať. Ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ domáhať uspokojenia zo zálohu, a to aj vtedy, keď zabezpečná pohľadávka je premlčaná. Ak na zebezpečnie tej istej pohľadávky je založených niekoľko samostatných vecí, záložný veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia celej pohľadávky alebo jej časti z ktoréhokoľvek zálohu.

Záložné právo zanikne, ak zanikne zabezpečná pohľadávka alebo záloh alebo ak záložca založí založenému veriteľovi cenu založenej veci. Záložné právo tiež zanikne, ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, alebo uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo v zmluve o jeho zriadení obmedzené. Vzdanie sa záložného práva veriteľom sa musí stať formou notárskej zápisnice. Založiť možno aj pohľadávku, ak predmetom jej plnenia je vec, právo alebo iná majetková hodnota. Záložné právo k pohľadávke vzniká písomnou zmluvou medzi záložným veriteľom a záložcom, ktorý je veriteľom pohľadávky použitej na zabezpečenie. Záložné právo je účinné voči poddĺžnikovi, len ak poddĺžnika o tom písomne upovedomil záložca alebo ak vznik záložného práva mu preukáže záložný veriteľ. Záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné jej príslušenstvo. Ak sa vznik záložného práva poddĺžnikovi oznámil alebo preukázal, je poddĺžník povinný plniť svoj záväzok záložnému veriteľovi. Ak je predmetom plnenia vec, vzniká jej odovzdaním záložnému veriteľovi jeho záložné právo k tejto veci a založenie pohľadávky zaniká. Plnenie záväzku poddĺžníka je záložný veriteľ povinný oznámiť záložcovi. Záložné právo k pohľadávke zaniká tiež písomným oznámením záložného veriteľa poddĺžnikovi, že pohľadávka zabezpečná záložným právom bola uspokojená, alebo tým, že záložca to poddĺžnikovi preukáže. Podzáložné právo vzniká založením pohľadávky zabezpečenej záložným právom. Na vznik podzáložného práva sa nevyžaduje súhlas vlastníka založenej veci, ale podzáložné právo možno voči nemu uplatniť, len ked sa mu jeho vznik oznámil. Ak sa záloh odovzdá podzáložnému veriteľovi, zodpovedá záložný veriteľ za škodu na zálohu tak, ako by ho mal sám u seba. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené s vlatníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva, ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečiť svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať.

Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú. Zádržné právo nemá ten, komu oprávnená osoba pri odovzdaní veci uložila, aby s ňou naložil spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s výkonom zádržného práva. Ak je však vyhlásený konkurz, alebo pri výkone rozhodnutia zistená platobná neschopnosť dlžníka, má veriteľ zádržné právo aj k zabezpečeniu pohľadávky dosiaľ nesplatnej a bez ohľadu na to, či sa veriteľovi uložilo naložiť s vecou spôsobom nezlučiteľným a výkonom zádržného práva. Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť dlžníka o zadržaní veci a jeho dôvodoch. Na základe zádržného práva má veriteľ právo pri výkone súdneho rozhodnutia na prednostné uspokojenie z výťažku zadržovanej veci pre iným veriteľom, a to aj záložným veriteľom. Zádržné právo zanikne uspokojením zabezpečenej pohľadávky alebo poskytnutím dostatočnej zábezpeky.