Pre pracovníka:
- zlepšenie fyzického a psychického stavu pracovníka
- minimalizáciu prejavov psychickej a fyzickej únavy
- prínosy v sociálnej oblasti – zlepšená sebarealizácia, tímová práca, motivácia k lepším výkonom.“[1]
Výsledok uplatnenia ergonomických poznatkov sa prejaví v kvalitnejšom pracovnom prostredí, vyššou produktivitou práce, kvalitnejšou prácou človeka, zvýšenou výkonnosťou, spokojnosťou, pracovnou aj mimopracovnou pohodou, v lepších parametroch efektívnosti, kvality, bezpečnosti, ekologickosti a spoľahlivosti výroby.
1.1 Bezpečnosť
Bezpečnosť predstavuje stav stroja alebo systému, pri ktorom nemôže dôjsť k úrazu. Riziko chápeme ako pravdepodobnosť úrazu, ako mieru ohrozenia. Riziková vlastnosť je tá, ktorá dodáva predmetu nebezpečný charakter ako napr.: klzkosť, ostrosť, jedovatosť. Nositeľov takejto vlastnosti nazývame nebezpečný faktor. Nepriaznivé vplyvy, ktoré môžu byť príčinou úrazov a iných poškodení ľudského organizmu, triedime nasledovne:
- chemické pôsobenie: akútne a chronické otravy, popálenie, poruchy centrálneho nervového systému, dýchacieho systému a pod.
- zasiahnutie elektrickým prúdom
- pôsobenie nevhodného tlaku vzduchu
- pôsobenie prachu
- pôsobenie nadmerného hluku
- nepriaznivé pôsobenie svetla
- vplyv otrasov
- pôsobenie škodlivého žiarenia
- pôsobenie extrémnej teploty
- nepriaznivá alebo jednostranná námaha
- psychické vypätie
Prevencia môže mať tieto formy:
- odstránenie NF – nahradíme ho iným, ktorý je menej nebezpečný- zníženie NF – jeho nebezpečnosť znížime na prijateľnú úroveň
- separácia NF – izolácia stroja
- oddialenie človeka z pola rizika
- čiastočné krytie NF – keď nie je možné NF z technologických alebo organizačných dôvodov eliminovať
- zníženie pravdepodobnosti NF
- upozornenie na NF – signalizácia, alarmy, výstražné nápisy a značky
- ochrana človeka – ochranný odev, doplnky, ochrana hlavy, vlasov, tváre, sluchu, rúk
- výber vhodného pracovníka na danú pozíciu
- legislatíva – bezpečnostné nároky na obsluhu a údržbu
