1.2 Ergonomické riešenie

Ako prevencia pracovných úrazov, výskytu chýb pracovníkov a nepodarkovosti je tzv. ergonomické riešenie. Tento proces zvyčajne prebieha v 5 etapovom cykle.

1. etapa sa zameriava na identifikáciu problémov v systéme, ktorý je predmetom riešenia. Mala by sa začať práve vtedy, keď sa v podniku resp. prevádzke prejavia indikátory ako: zvýšená úrazovosť, absencia a fluktuácia pracovníkov, pokles kvality práce, zvýšenie nepodarkovosti, zvýšenie výskytu symptómov poškodenia a chorôb podpornopohybového systému. V tejto etape možno na získavanie podkladov použiť rôzne typy dotazníkov a tiež rozhovory s pracovníkmi.

2. etapa sa zaoberá analýzou príčin problémov a definovaním zadania ich riešenia. Na základe výsledkov analýzy dát z dotazníkov sa uskutočňuje obhliadka pracovísk zameraná na overenie rizík. Podstatné údaje môžu poskytnúť pracovníci prevádzky, ktorí sú v priamom kontakte s rizikovými faktormi a majú možnosť bezprostredne si overovať príčiny svojich problémov.

3. etapa poskytuje samotné riešenie danej situácie. Riešenie sa môže podľa náročnosti problému realizovať buď samotnými pracovníkmi prevádzky, alebo prizvať k jeho riešeniu príslušných odborníkov. Priebeh riešenia kontroluje a vyhodnocuje ergonomický tím. Samotné riešenie sa realizuje v podobe organizačno-administratívnych a technických opatrení.

4. etapa zavádza riešenia do praxe. Zameriava sa na implementovanie výsledkov riešenia do praxe v prevádzkach vo forme opatrení primárnej prevencie v oblasti BOZP.

5. etapa predstavuje vyhodnotenie prínosov riešenia, pokiaľ nesplní očakávania, treba znova začať prvou etapou a pokračovať.

Ergonomické riešenie je úspešné len v tom prípade, ak sa dosiahne pozitívny vplyv v oblasti BOZP, teda pozitívny vplyv na zdravotný stav pracovníkov a zároveň aj ekonomický prínos. Pre realizáciu efektívneho ergonomického riešenia v podniku je nevyhnutné zorganizovať a vyškoliť podnikový ergonomický tím a tiež ergonomické pracovné skupiny na pracoviskách, ktoré tvoria základ pre skupinové riešenie problémov. Ergonomický tím kontroluje  ergonomický proces riešenia problémov v podniku, riadi ho a vyhodnocuje a o výsledkoch informuje vrcholový manažment. Koncom roka sa spravidla pripravuje výročná správa, kde sa vyhodnocujú prínosy ergonomického programu za celý rok. Na základe tohto materiálu vrcholový manažment rozhoduje o ďalšom postupe. Neuplatňovanie ergonomických programov v podnikoch vedie k závažným celospoločenským dôsledkom. Dochádza k poklesu kvality života pracovníkov, rizika vzniku úrazov a smrti, znižovania kvality práce, poklesu konkurencieschopnosti podnikov a tiež k hradeniu nákladov na invalidné dôchodky a liečenie postihnutých pracovníkov celou spoločnosťou.

2. Základné požiadavky na výrobné pracoviská

Požiadavky bezpečnosti pri práci sa majú komplexne uplatňo­vať už pri investičných zámeroch, v projektovej dokumentácii, ako aj pri výstavbe závodov, dielní, prevádzkarní a ostatných pracovísk rovnako ako pri prestavbe, prístavbe, rozširovaní objektov alebo pri premiestňovaní výroby.

Tieto požiadavky treba zohľadňovať aj pri projekcii a výrobe nových strojov, zariadení, náradia, nástrojov a pracovných pomôcok. Do závodov a dielní sa majú dodávať len také výrobné prostriedky a majú sa zavádzať také technologické procesy a pracovné postupy, ktoré v čo najväčšej miere vylučujú možnosť úrazov alebo chorôb z povolania. Nedostatky v starých prevádzkach, dielňach, skladoch a ostatných priestoroch sa musia postupne a plánovite odstraňovať. Treba postupovať od nevyhnutne potrebných opatrení pre bezpečnosť práce k menej dôležitým opatreniam. Stroje a zariadenia rovnako ako výrobné postupy sa majú zdokonaľovať a nevyhovujúce nahrádzať novými, modernými, ktoré spĺňajú požiadavky bezpečnosti v súlade so súčasným rozvojom vedy a techniky.

Pri navrhovaní výrobných budov sa má prihliadať na to, aby stavebno-konštrukčné riešenie budovy a jej priestorové usporiadanie vyhovovalo účelu a charakteru výroby či prevádzky, hygienickým požiadavkám a požiarnym predpisom. Treba vziať na vedomie aj požiadavky na strojové, technologické a ostatné technické zariadenia a vybavenie prevádzkarní, požiadavky na plynulú prevádzku i organizáciu výroby vrátane dielenskej dopravy a požiadavky vzájomnej väzby výrobnej budovy s ostatnými prevádzkovými budovami s prihliadnutím na okolité prostredie. Treba brať do úvahy aj energetické rozvody elektriny, plynu, vzduchu, vody, tepla, výhrevných látok a pod. Na dosiahnutie určitej kultúrnej úrovne pracovného prostredia je potrebné splniť zásadné požiadavky hygieny, bezpečnosti, fyziológie, psychológie a estetiky práce.