OBSAH
Úvod
1. Význam ergonómie v pracovnom procese
1.1 Bezpečnosť
1.2 Ergonomické riešenie
2. Základné požiadavky na výrobné pracoviská
2.1 Požiadavky na pracovné priestory
2.2 Ergonomické princípy projektovania pracovísk
Záver
Bibliografia
ÚvodV našej práci spracovávame tému základné bezpečnostné a ergonomické požiadavky na výrobné pracoviská.
Ergonómia využíva poznatky z inžinierskej psychológie, fyziológie, antropometrie, biomechaniky, hygieny a bezpečnosti práce, sociálnej psychológie, sociológie, dizajnu a z iných vied. Pomáha riešiť problematiku optimálneho návrhu riešenia pracovísk, optimalizáciu pracovného režimu, problémy účasti človeka v automatizovaných systémoch, zabezpečenie optimálnej výkonnosti človeka prostredníctvom jeho profesionálnej prípravy, prispieva k motivácii pracovníkov a k vytvoreniu harmonického pracovného prostredia, maximálneho pracovného výkonu a spokojnosti pracovníkov.
1. Význam ergonómie v pracovnom procesePojem ergonómia je prevzatý z anglického slova „ergonomics“, ktorý vznikol spojením gréckych slov ergo – práca a nomos – pravidlo. V spojitosti s projektovaním výrobných systémov možno ergonómiu definovať ako:
- vedeckú disciplínu, ktorá sa sústreďuje na výkonnosť pracujúceho človeka a prispôsobovanie pracovných prostriedkov a pracovného prostredia vlastnostiam a potrebám človeka
- komplexnú vedeckú disciplínu zaoberajúcu sa zákonitosťami interakcií človeka s technickými systémami a pracovným prostredím.
Ergonómia komplexne projektuje pracovné a životné prostredie, navrhuje pracovné nástroje, konštrukciu strojov a ochranu zdravia so zámerom znižovania námahy človeka pri zvyšovaní výkonnosti a efektívnosti práce. Prínosy sú preukázateľné a to v podobe príjemného pocitu z práce v prostredí výrobných prevádzok, práce na ľahko ovládateľných strojoch, zvýšenia pracovných výkonov, či zníženia množstva chýb.
"Zníženie záťaže na človeka v pracovnom procese, spôsobenej jeho interakciou s pracovnými prostriedkami a pracoviskom samotným, môže účelným uplatnením poznatkov ergonómie prinášať:
Pre výrobnú organizáciu:
- zníženie práceneschopnosti zamestnancov a chorôb z povolania
- zvýšenie pracovného výkonu
- zníženie chybovosti a zmätkovitosti
- zlepšenie psychického stavu pracovníka
Pre pracovníka:
- zlepšenie fyzického a psychického stavu pracovníka
- minimalizáciu prejavov psychickej a fyzickej únavy
- prínosy v sociálnej oblasti – zlepšená sebarealizácia, tímová práca, motivácia k lepším výkonom.“[1]
Výsledok uplatnenia ergonomických poznatkov sa prejaví v kvalitnejšom pracovnom prostredí, vyššou produktivitou práce, kvalitnejšou prácou človeka, zvýšenou výkonnosťou, spokojnosťou, pracovnou aj mimopracovnou pohodou, v lepších parametroch efektívnosti, kvality, bezpečnosti, ekologickosti a spoľahlivosti výroby.
1.1 Bezpečnosť
Bezpečnosť predstavuje stav stroja alebo systému, pri ktorom nemôže dôjsť k úrazu. Riziko chápeme ako pravdepodobnosť úrazu, ako mieru ohrozenia. Riziková vlastnosť je tá, ktorá dodáva predmetu nebezpečný charakter ako napr.: klzkosť, ostrosť, jedovatosť. Nositeľov takejto vlastnosti nazývame nebezpečný faktor. Nepriaznivé vplyvy, ktoré môžu byť príčinou úrazov a iných poškodení ľudského organizmu, triedime nasledovne:
- mechanické pôsobenie: porezanie, pichnutie
- chemické pôsobenie: akútne a chronické otravy, popálenie, poruchy centrálneho nervového systému, dýchacieho systému a pod.
- zasiahnutie elektrickým prúdom
- pôsobenie nevhodného tlaku vzduchu
- pôsobenie prachu
- pôsobenie nadmerného hluku
- nepriaznivé pôsobenie svetla
- vplyv otrasov
- pôsobenie škodlivého žiarenia
- pôsobenie extrémnej teploty
- nepriaznivá alebo jednostranná námaha
- psychické vypätie
Prevencia môže mať tieto formy:
- odstránenie NF – nahradíme ho iným, ktorý je menej nebezpečný
- zníženie NF – jeho nebezpečnosť znížime na prijateľnú úroveň
- separácia NF – izolácia stroja
- oddialenie človeka z pola rizika
- čiastočné krytie NF – keď nie je možné NF z technologických alebo organizačných dôvodov eliminovať
- zníženie pravdepodobnosti NF
- upozornenie na NF – signalizácia, alarmy, výstražné nápisy a značky
- ochrana človeka – ochranný odev, doplnky, ochrana hlavy, vlasov, tváre, sluchu, rúk
- výber vhodného pracovníka na danú pozíciu
- legislatíva – bezpečnostné nároky na obsluhu a údržbu
1.2 Ergonomické riešenie Ako prevencia pracovných úrazov, výskytu chýb pracovníkov a nepodarkovosti je tzv. ergonomické riešenie. Tento proces zvyčajne prebieha v 5 etapovom cykle.
1. etapa sa zameriava na identifikáciu problémov v systéme, ktorý je predmetom riešenia. Mala by sa začať práve vtedy, keď sa v podniku resp. prevádzke prejavia indikátory ako: zvýšená úrazovosť, absencia a fluktuácia pracovníkov, pokles kvality práce, zvýšenie nepodarkovosti, zvýšenie výskytu symptómov poškodenia a chorôb podpornopohybového systému. V tejto etape možno na získavanie podkladov použiť rôzne typy dotazníkov a tiež rozhovory s pracovníkmi.
2. etapa sa zaoberá analýzou príčin problémov a definovaním zadania ich riešenia. Na základe výsledkov analýzy dát z dotazníkov sa uskutočňuje obhliadka pracovísk zameraná na overenie rizík. Podstatné údaje môžu poskytnúť pracovníci prevádzky, ktorí sú v priamom kontakte s rizikovými faktormi a majú možnosť bezprostredne si overovať príčiny svojich problémov.
3. etapa poskytuje samotné riešenie danej situácie. Riešenie sa môže podľa náročnosti problému realizovať buď samotnými pracovníkmi prevádzky, alebo prizvať k jeho riešeniu príslušných odborníkov. Priebeh riešenia kontroluje a vyhodnocuje ergonomický tím. Samotné riešenie sa realizuje v podobe organizačno-administratívnych a technických opatrení.
4. etapa zavádza riešenia do praxe. Zameriava sa na implementovanie výsledkov riešenia do praxe v prevádzkach vo forme opatrení primárnej prevencie v oblasti BOZP.
5. etapa predstavuje vyhodnotenie prínosov riešenia, pokiaľ nesplní očakávania, treba znova začať prvou etapou a pokračovať.
Ergonomické riešenie je úspešné len v tom prípade, ak sa dosiahne pozitívny vplyv v oblasti BOZP, teda pozitívny vplyv na zdravotný stav pracovníkov a zároveň aj ekonomický prínos. Pre realizáciu efektívneho ergonomického riešenia v podniku je nevyhnutné zorganizovať a vyškoliť podnikový ergonomický tím a tiež ergonomické pracovné skupiny na pracoviskách, ktoré tvoria základ pre skupinové riešenie problémov. Ergonomický tím kontroluje ergonomický proces riešenia problémov v podniku, riadi ho a vyhodnocuje a o výsledkoch informuje vrcholový manažment. Koncom roka sa spravidla pripravuje výročná správa, kde sa vyhodnocujú prínosy ergonomického programu za celý rok. Na základe tohto materiálu vrcholový manažment rozhoduje o ďalšom postupe. Neuplatňovanie ergonomických programov v podnikoch vedie k závažným celospoločenským dôsledkom. Dochádza k poklesu kvality života pracovníkov, rizika vzniku úrazov a smrti, znižovania kvality práce, poklesu konkurencieschopnosti podnikov a tiež k hradeniu nákladov na invalidné dôchodky a liečenie postihnutých pracovníkov celou spoločnosťou.
2. Základné požiadavky na výrobné pracoviskáPožiadavky bezpečnosti pri práci sa majú komplexne uplatňovať už pri investičných zámeroch, v projektovej dokumentácii, ako aj pri výstavbe závodov, dielní, prevádzkarní a ostatných pracovísk rovnako ako pri prestavbe, prístavbe, rozširovaní objektov alebo pri premiestňovaní výroby.
Tieto požiadavky treba zohľadňovať aj pri projekcii a výrobe nových strojov, zariadení, náradia, nástrojov a pracovných pomôcok. Do závodov a dielní sa majú dodávať len také výrobné prostriedky a majú sa zavádzať také technologické procesy a pracovné postupy, ktoré v čo najväčšej miere vylučujú možnosť úrazov alebo chorôb z povolania. Nedostatky v starých prevádzkach, dielňach, skladoch a ostatných priestoroch sa musia postupne a plánovite odstraňovať. Treba postupovať od nevyhnutne potrebných opatrení pre bezpečnosť práce k menej dôležitým opatreniam. Stroje a zariadenia rovnako ako výrobné postupy sa majú zdokonaľovať a nevyhovujúce nahrádzať novými, modernými, ktoré spĺňajú požiadavky bezpečnosti v súlade so súčasným rozvojom vedy a techniky.
Pri navrhovaní výrobných budov sa má prihliadať na to, aby stavebno-konštrukčné riešenie budovy a jej priestorové usporiadanie vyhovovalo účelu a charakteru výroby či prevádzky, hygienickým požiadavkám a požiarnym predpisom. Treba vziať na vedomie aj požiadavky na strojové, technologické a ostatné technické zariadenia a vybavenie prevádzkarní, požiadavky na plynulú prevádzku i organizáciu výroby vrátane dielenskej dopravy a požiadavky vzájomnej väzby výrobnej budovy s ostatnými prevádzkovými budovami s prihliadnutím na okolité prostredie. Treba brať do úvahy aj energetické rozvody elektriny, plynu, vzduchu, vody, tepla, výhrevných látok a pod. Na dosiahnutie určitej kultúrnej úrovne pracovného prostredia je potrebné splniť zásadné požiadavky hygieny, bezpečnosti, fyziológie, psychológie a estetiky práce.
2.1 Požiadavky na pracovné priestoryPracovné priestory sa majú čo najlepšie prispôsobiť vykonávanej pracovnej činnosti. Pracovný priestor má byť prehľadný, pohodlný a esteticky príjemný, bezpečný a hygienicky neškodný, aby sa v ňom pracovník cítil dobre. Pracovníkovi treba umožniť pohodlný a bezpečný prístup aj odchod z pracoviska. V ceste nemajú byť žiadne prekážky, ktoré by sťažovali pohyblivosť pracovníka alebo zbytočne predlžovali cestu na pracovisko. Pracovisko má byť priestorovo a rozmerovo účelne usporiadané tak, aby pracovníkovi zabezpečovalo dobrú pracovnú pohodu s možnosťou optimálneho pracovného výkonu pri malej fyzickej námahe a malo priamy vplyv na väčšiu bezpečnosť práce i zdravia pracovníkov. Na zabezpečenie určitého stupňa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci slúžia štátne normy a hygienické predpisy, ktoré stanovujú zásady alebo hygienické minimá. Pracovné priestory majú svojou rozlohou a rozdelením miestností splniť požiadavky na vhodné rozmiestnenie vnútorného zariadenia a strojov, majú byť dobre osvetlené, vetrané a klimatizované. Má sa pamätať aj na sociálne zariadenia (záchody, umyvárne, sprchy, šatne, jedálne a pod.) a na zdroj pitnej vody.
Rozmery pracovných priestorov majú podliehať predpokladanej výrobnej kapacite, druhu výroby, plánovanému počtu pracovníkov, ako aj vnútornému vybaveniu prevádzok. Pri plánovaní technologických procesov a pri rozmiestňovaní strojového technologického zariadenia treba brať do úvahy najväčšie rozmery stroja a zároveň zohľadňovať veľkosť nevyhnutného pracovného a bezpečnostného pásma.
Únikové cesty a núdzové východy musia zostať voľné a musia viesť čo najkratšou cestou na voľné priestranstvo alebo do bezpečného priestoru. V prípade nebezpečenstva musia mať zamestnanci možnosť rýchlo opustiť všetky pracoviská. Počet, rozmiestnenie a rozmery únikových ciest a núdzových východov závisí od charakteru vybavenia a rozmerov pracovísk a od maximálneho počtu osôb, ktoré sa môžu na týchto pracoviskách nachádzať. Únikové dvere sa musia otvárať smerom von a nesmú byť uzamknuté.
Výrobné pracoviská, ktoré slúžia ako pracovné priestory a sú určené ako trvalé pracoviská, musia mať minimálne výšku aspoň 3 m. Ak sa priestory používajú iba na krátkodobý alebo občasný pobyt pracovníkov, možno túto výšku znížiť až na 2,10 m za predpokladu, že ich možno dobre vetrať. Podľa hygienických predpisov musia na každého pracovníka, ktorý sa trvalo zdržiava na pracovisku, pripadnúť najmenej 2 m2 voľnej podlahovej plochy a 15 m3 vzdušného nezastavaného pracovného priestoru. Steny pracovných miestností majú byť hladké a ľahko čistiteľné. Okná majú byť otvárateľné z podlahy. Na výrobných pracoviskách, kde hrozí nebezpečenstvo obločných skiel, sa používajú okná s drôtenou vložkou.
Na uzatvorených pracoviskách treba vykonať opatrenia, ktoré zabezpečia dostatočný prívod čerstvého vzduchu so zreteľom na používané pracovné postupy a fyzickú záťaž zamestnancov. Klimatizácia sa musí prevádzkovať tak, aby zamestnanci neboli vystavení prievanu, ktorý spôsobuje tepelnú nepohodu.
V priebehu pracovného času musí byť teplota v miestnostiach, v ktorých sú umiestnené pracoviská, primeraná so zreteľom na používané pracovné postupy a fyzickú záťaž zamestnancov.
Pracoviská sa musia v čo najvyššej miere osvetliť prirodzeným svetlom a vybaviť umelým osvetlením primeraným bezpečnosti a ochrane zdravia zamestnancov. svetlenie v miestnostiach, v ktorých sa nachádzajú pracoviská sa musí umiestniť tak, aby nehrozilo nebezpečenstvo úrazu zamestnancov ako dôsledok druhu osvetlenia a spôsobu jeho inštalovania. Pracoviská, kde sú zamestnanci vystavení nebezpečenstvu v prípade poruchy umelého osvetlenia, sa musia vybaviť núdzovým osvetlením primeranej intenzity.
Podlahy vo výrobných pracoviskách majú byť rovné, bez výstupkov alebo prehĺbenín a zhotovené zo zlého vodiča tepla. Studené podlahy je potrebné na pracovisku izolovať, aby pracovník nebol nútený dlhodobo stáť na studenom podklade. Podlaha nemá byť za normálnych prevádzkových podmienok klzká. Ich povrch musí byť upravený podľa výrobného postupu tak, aby boli ľahko čistiteľné a zabezpečené proti vplyvom mechanickým, mikrobiálnym, proti vplyvom škodlivého žiarenia a proti pôsobeniu organických látok. Podľa potreby sa na podlahách ďalej vykonáva aj izolácia tepelná, zvuková, proti vibráciám a pod.
Použitie farieb v pracovnom prostredí priaznivo ovplyvňuje pracovnú pohodu, zlepšuje viditeľnosť, uľahčuje a zrýchľuje orientáciu a zvyšuje bezpečnosť práce. Pri navrhovaní farebnej úpravy pracovného prostredia sa má prihliadať na druh a dĺžku pracovnej činnosti, na tvar, veľkosť a polohu miestnosti, farbu spracúvaného materiálu a pracovného stroja, ďalej na farbu a intenzitu osvetlenia. Na stropy a vyššie položené časti priestorov je najlepšie použiť bielu farbu, keďže zlepšuje účinnosť a rovnomernosť osvetlenia. Farba podlahy závisí od použitého materiálu. Tmavé podlahy pohlcujú veľa svetla a preto je lepšie, keď majú svetlejšie odtiene. Farebné nátery strojov a výrobných zariadení sa majú zvoliť tak, aby jemným kontrastom s farbou spracovávaného materiálu umožňovali dobrú viditeľnosť a rozoznateľnosť. Nátery by nemali byť príliš lesklé, aby sa na nich nevytvárali nežiaduce odrazy svetla, ktoré spôsobujú oslnenie pracovníka. Najvhodnejšie sú hladké, pololesklé nátery. Látky pretekajúce cez potrubie alebo látky v uzavretých tlakových nádobách nevidíme a ani nerozoznávame. Aby sme vedeli na prvý pohľad určiť, o aké látky ide, označujú sa jednotlivé potrubia alebo tlakové nádoby podľa látok, ktoré potrubím pretekajú alebo sa uschovávajú v nádobe.
2.2 Ergonomické princípy projektovania pracovísk Projektovanie ergonomických pracovísk je obsiahnuté v norme DIN 334000, ktorá je v súlade s európskym štandardom, napr. DIN ENV 26 385. Zmyslom ergonomického projektovania je prispôsobovanie pracovných staníc, pracovného priestoru, strojového vybavenia a osvetlenia vlastnostiam a schopnostiam človeka. Ergonomické pracovné stanice umožňujú dosiahnuť maximálnu výkonnosť pracovníkov, bezpečnosť a pracovnú motiváciu a napokon aj produktivitu. Projektovanie ergonomicky vhodných pracovísk je založené na základných princípoch, ktoré zohľadňujú prispôsobenie pracovísk pre každého zamestnanca a pre každú pracovnú úlohu.
Tieto ergonomické princípy
zohľadňujú antropometrické údaje pracovníkov.
Výška pracovnej plochy má vyhovovať zamestnancom s rozdielnymi telesnými rozmermi. Stavebnicové pracovné stanice umožňujú variantné prispôsobenie pre výškovú škálu zahrňujúcu 95 % rozmerov dospelých mužov a žien. Pri voľbe rozmerov pracovnej stanice by sa mali zohľadniť tieto faktory:
- zabezpečenie adekvátnej voľnosti pohybu dolných končatín v priestore pod pracovnou doskou, pre pracovné stanice je potrebné dodržať parametre hĺbky priestoru pre nohy v sede
> 550 mm a v stoji
> 350 mm
- zabrániť prekážkam a obmedzeniam ako sú zásuvky pod pracovnou doskou
- rozmery súčiastok na pracovnej doske vplývajú na polohu pracovníka, pri výkone práce, ktorá je mimoriadne náročná na vizuálnu kontrolu a motorické funkcie, pracovná stolička môže byť nastavená vyššie ako pre aktivity na pracovisku, kde je minimálna vizuálna kontrola, ale náročné požiadavky na voľnosť pohybu rúk
- možnosť variantne upraviť pozíciu sedu v závislosti od pracovnej úlohy (predklonenie, vzpriamenie, zaklonenie)
Pracovný stôl, stolička, opierka nôh, zásobníky, držiaky nástrojov, zásobníkové vozíky a pod. majú byť prispôsobené antropometrii pracovníkov a ich pracovným úlohám. Vhodne nastavené pracovné pomôcky redukujú namáhanie a časové prestoje a súčasne zvyšujú produktivitu a výkonnosť. Je nevyhnutné:
- umiestniť komponenty a nástroje do správnej výšky a vzdialenosti
- vybrať k pracovnému stolu vhodnú stoličku a umiestniť opierku na nohy
- umiestniť manipulačný vozík so zásobníkmi materiálu v dosahovom priestore a v takom uhle, aby sa zlepšila prístupnosť rúk k súčiastkam
Priestor pracovnej stanice môže byť rozčlenený z hľadiska dosahu horných končatín na maximálny dosahovaný priestor, optimálny dosahovaný priestor a dosahovaný priestor oboch rúk súčasne. Všetky nástroje a príslušenstvo pracovnej stanice má byť umiestnené v dosahovom priestore pracovníka. Ak sú všetky komponenty správne umiestnené, zabráni sa tým otáčaniu tela pracovníka, naťahovaniu rúk, ohýbaniu a otáčaniu kĺbov zápästia pri uchytení a vyberaní dielcov zo zásobníka, čo redukuje namáhanie a prípadné poranenie, ktoré môže byť spôsobené v dôsledku jednostranných a opakujúcich sa pohybov. Rozmiestnenie komponentov na pracovnej ploche môže byť navrhnuté na základe týchto kritérií:
- dosahovaný priestor oboch rúk súčasne: v tejto zóne majú byť umiestnené palety a zásobníky s najfrekventovanejšie používanými komponentmi, pretože v tomto priestore obe ruky pracujú v zornom poli
- optimálny dosahovaný priestor: v ňom majú byť umiestnené súčiastky a nástroje, ktoré sú často brané jednou rukou
- maximálny dosahovaný priestor: nie je vhodné umiestniť zásobník mimo tejto zóny
Ďalším ergonomickým princípom je zabránenie umiestneniu príslušenstva pracovnej stanice nad výšku srdca, pretože môže dôjsť k redukcii cirkulácie krvi, ktorá má za následok pokles výkonnosti pracovníka. Je potrebné obmedziť pracovné úlohy, ktoré si vyžadujú statické držanie súčiastok počas montáže, čo má za následok znižovanie zásobovania svalov krvou, môže sa zvyšovať svalová únava a to následne vyvolá pokles koordinačnej schopnosti, čo je hlavný faktor zlej kvality výkonu. Treba využívať pracovné stanice v sede aj stoji, ktoré umožňujú striedať pracovné zaťaženie.
Pri projektovaní pracovných staníc sa zohľadňujú aj požiadavky na zorné pole pracovníka. Výsledkom by malo byť obmedzenie zbytočných pohybov hlavy a očí pri práci, čo má vplyv na namáhanie očí.
ZáverV našej práci sme sa pokúsili vysvetliť dôležitosť ergonómie pri navrhovaní pracovných priestorov.
Pracovný priestor, ktorý je príliš malý, súčiastky, ktoré sú umiestnené mimo dosahu pracovníkov, alebo nevyhovujúce osvetlenie patria medzi faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú produktívnosť, bezpečnosť a motiváciu zamestnancov. Správne naprojektovaná pracovná stanica je hlavným faktorom na zabezpečenie prevádzkovej efektívnosti kvality vo výrobe.
Bibliografia
Lorko, M.: Ergonómie vo výrobe, TU FVT Prešov, 2001
Lešková, A.: Ergonomické aspekty projektovania pracovísk, TU SF Košice, 2004
Kučera, Z. a kol.: Bezpečnosť pri práci v dielňach, Práca Bratislava, 1982
Sorel, J., Strmeň L., Šulcová M.: Rukoväť hygieny práce, Práca Bratislava, 1985
Zbierka zákonov č. 201/2001, Nariadenie vlády SR o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko
www.osha.europa.eu
www.bozpinfo.cz
