– system pozor. kategórií: a)pozorovaná skutočnosť je dopredu štrukturovaná, b)presné zameranie pozorovania, c)efektívejší spôsob registrácie pozor. javov, d)efektívnejší spôsob kvantifikácie pozor. javov
Odlišnosti systémov pozor. kategórií: 1:Obsah – tykajú sa rôznych soc. javov, 2.Počet katefórií –čím vyšší, tým podrobnejší, 3.Miera usudzovania nevyhnutného v zaradení aktu správania do určitej kategorie – ak je miera usudzovnia co najnizsia, vtedy je pozorovanie spolahlivejsie
Vyskytuju sa tieto charakteristiky správania: frekvencia vyskytu určitého aspektu správania, kontext uvedeného vyskytu správania, stupeň intenzity správania a časový priebeh správania.
Získavanie informácií pri pozorovaní: a)priame bezprostredné pozorovanie b)pomocou prístrojovej registračnej techniky
Pri pozorovaní musíme mať presne vymedzenú vzorku správania, ktoré budeme pozorovať a táto vzorka môže byť definovaná: A)z časového hľadiska – čim frakventovanejší, castejší v realite, základnými kriteriami sú: dlzka intervalu, pocet intervalov, rozlozenie intervalov v case B)z obsahoveho hľadiska – volime ak je vyskyt takahoto spravania zriedkavy
Registrácia pozorovania vzoriek spravania: rozlišujeme: 1.neprístrojová registrácia: a) protokolovanie (simutálne, ciže pri pozorovaní a retrospektívne, ciže po pozorovaní) b)kódovanie – môžu nastať 2 problémy: nesprávna identifikácia poz.javu a nesprávne zaradenei do kategórie správne identifikovaného javu 2.prístrojová registrácia, a)univerzálne prístroje pre registráciu, napr. video a b)špeciálne registračné prístroje,napr. poligraf
Ako ovplyvňuje pozorované správanie osoba pozorovateľa..:1.napadnosť osoby pozorovateľa, 2. charakteristiky pozorovaných osôb, 3. zdôvodnenie pozorovania pozorovanym osobám
Organizácia pozorovania: a) priateľský neformálny prístup, b)adaptácia na situaciu pozorovania, c)čiastočne skryte pozorovanie, d)skrytá forma pozorovania – etický problém
ROZHOVOR (INTERVIEW) – priama iterpersonálna interakčná situácia, v ktorej sa jedna osoba (interviewer) spytuje druhej ososby (respondenta) otázky na získanie odpovedí vhodných na riešenie výskumného problému.
Skupinový rozhovor – jeden interviewer a viac respondentov, od bezného rozhovoru sa odlišuje: 1.uskutočnuje sa s jasným odborným zameraním, 2. otázky sú zamerané na definované oblasti, 3. interpretácia údajov, kt. sa získajú intervieom je odborná, 4.uskutočnuje ho výskumník, kt. je odborne pripravený, 5.