Kvalitatívne metódy neopierajú sa o princípy nevyhnutnosti skúmat hromadné javy, môžeme skúmat aj javy ojedinelé, jednorazové, ich primárnym cielom nie je plosné zovseobecnenie a generalizovanie záverov, ale skôr poznanie do hĺbky niekedy aj ojedinelého javy. Táto metoda sa pri formulovani zaverov na rozdiel od kvantitativne nepouzíva statisticke metody, ale opiera sa o logicke kontextove analýzy.
Základné modernistické (klasicke) koncepcie manažérskej činnosti:
1. Klasická koncepcia manažmentu – predst. Weber, Taylor, Gitest, riadenienie je chápané ako plánovanie, organizovanie, prikazovanie, koordinácia a kontrola.Toto riadenie sa opiera o fungujuci administrativny systém, na kt. analyzu sa orientuje aj soc. vyskum. 2. Socialne a humanisticky orientovane koncepcie manazmentu – predst. Mayo,Maslow, McGregor, clovek sa chápe ako univerzalny stroj a cele riadenie sa odvíja od jeho potrieb a ich uspokojovania, silne je preferovany psychologicky pristup.
3. Koncepcia zalozena na teorii rozhodovania –ovjavuje sa v 50. – 60. rokoch 20, stor., spaja sa s rozvojom kognitivnych matematicko-empiricky vied, nastup vyp. Techniky a informatiky. Manatment organizacie je chapany ako urcity počitacovy system, ciel vyskumov: ako prebieha rozhodovanie na urovniach manazmentu a ako zefektivnit rozhodovanie
4. Koncepcie zalozene na systemovych a kontingencnych teoriach: predst. Katz, Kahn – vych. z toho, ze efektívny manatment organizácie nie je faktorom ktorý súvisí len s vnútornymi podmienkami organizácie, ale vyznamne miesto a ulohu zohrava aj okololie-prostredie organizacie.
Tieto koncepcie boli kritizovane z 3 hľadísk:
a) boli to sociologické zistenia, podľa ktorych je kazdodenná rutinná práca manažérov vezmi vzdialená od teoreticky rozpracovanych koncepcií. Je potrebne: 1)viac priestoru venovat zdokonalovaniu schopnosti manazerov organizovat si svoj prac. cas a 2)zdokonalovat schopnosti jednat s ludmi.
b) Zamestnavatelia: manazeri nie su dostatocne priraveni na riesenie kazdodennych beznych problemov
c) Vychadzalo z toho, ze v tychto koncepciach neboli dostatocne vymedzene vztahy medzi kulturou a manazerskou cinnostou.
Postmodernistická orientácia v manazmente: vychádza z toho, ze naše poznanie je sprostredkovane konstruovane pouzívaním jazyka a ma preto symbolicko metaforicky charakter (nie fakticky alebo faktologicky ako je tomu pri modernistikom pristupe. Objektom skumania je potom sociálna konstrukcia reality, ktorá je sprostredkovana jazykom a recou. Základné atributy Girgenovej postmodernistickej koncepcie chápania organizácie:
1.Sociálne sprostredkovanie a interpretácia vyskumu- vychádza a toho, ze jazyk neprinása vyznamy mechanicky, ale je sociálnym mediom t.j.