interpretacia kazdeho vyroku sa uskutocnuje v sirsom soc. kontexte.
2. Moc je chápaná ako sociálna koordinácia – nie je individuálny atribút, vznáká a prejavuje sa len vo vztahoch k inym ludom a hlavne v schopnosti presvedcit ich o vyzname spolocnych cieľov a ich cinností.
Vedecký výskum, problémy a hypotézy: podľa viacerych názorov existujú 4 základné formy prezívania skutočnosti:
1.metóda tradície- je zalozena na tom, ze casté opakovania príhod znamena ich platnost a typická vlastnost pre tuto formu poznania je, ze ludia sa drzia svojej pravdy, aj ked objektívne fakty jej odporuju.
2.metoda autority-metoda pevne stanoveného názoru predneseneho znamym, alebo uznavanym clovekom
3.metoda apriory al. intuicie – vychádza z toho, ze clovek ma prirodzeny sklon vyhladavat
poznanie a pravdu, cize pravda je to, co je v sulade so zdravym rozumom
4.vedecká metóda poznania – aspekt sebakorekcia, v procese ved. poznania dochádza ku kontrole a verifikácii dosiahnutych vysledkov, nezávisle na osobne vyskumníka, objektívny prístup
Cieľom vedeckého badania je na zaklade získanych vysledkov vytvorit alebo vyjadrit zovseobecnujuce vysvetlenia – teorie.
Zakladne funkcie vedy: 1. vysvetlovanei, 2. predikcia (predpovedania), 3. kontrola, 4. zabezbecenie porozumenia skutocnosti
Vedecky vyskum – je to systematicke, empiricke a kriticke skumania hypotetickych vyrokov o predpokladanych vztahoch medzi skúmanymi javmi. Postup:
1.Formulovanie vyskumneho problemu – musime akceptovat tieto podmienky: a)problem musí byt vyjadrením vzťahu medzi dvoma al. viacerými premennymi („existuje suvislost medzi..?) b)problem musi byt vyjadreny v jasne a jednoznacne formulovanej otazke, c)problem musi byt formulovany tak, aby bol empiricky dokazatelny, cize musi existovat moznost merat premenne.
2.Formulovanie hypotez: Hypoteza je podmieneny vyrok o vztahu medzi premenymi, jej formulacia je v podobe oznam. vety, moze byt formulovana v 2 podobach:1)vseobecna formulacia vztahu medzy dvoma premennymi, 2)specifická formulácia, ktorá upresňuje o aký vzťah ide. Rozlisujeme tzv. nulove a alternativne hypotezy. Zakladne charakteristiky hypotezy: a)povazujeme ich za pracovne nastroje teorie- su odvodene so súcasnych teor. Poznatkov a zároved predpoklad novych, b)su empiricky overovane a empiricky sa potrvrdzuje ich pravdepodobnost, c)hypotezy pomahaju clvoeku opustit jeho subjektivizmus v poznavani, pretoze su overovane nezavisle na konkretnej osobe.