Sociálny výskum v menežmente

Kvantitatívna metodologia: zaklady na prelome 19.-20. storocia, formuluju sa princípy vychádzajúce z filozofických základov, empiristických a pozitivistických prístupov skúmania. A) objektívne podmienky-umoznuju definovat jednotlive samostatne vedecke disciplíny
B) subjektívna reflexia-
C) vyclenovanie samostatnych vedných oblastí soc. vied
D) sociál. vedy vzdy bolu a sú pod silnym vplyvom americkej vyskumnej tradicie
Kvantit. prístup sa prejavil v rozpracovaní metodológie vyskumu a sprostredkovane aj pri konstrukcii teoret. smerov, skôl a pod. Kritérium kvantifikácii vyskumu: Ci vieme urobit záver, ktorý posunie ludské poznanie dopredu „Galileo: Merat vsetko, co je meratelne a urobit meratelným, co zatial meratelne nie je.“
Nástroje kvantifikácie v soc. vyskume: najjednoduchsou formou kvantifikácie v soc. vys:
1.ziskavanie pocetnosti = frekvencie vyskutu urc. javu- na tejto urovni pouz. Aj najjednoduchsiu matematicko –statisticku metodu, t.j. pocitania. Podmienkou uskutocnenia tejto operacie je kvalitativna rovnorodost objektov. Musi byt ujasnene na zaciatku soc vyskumu, jeho najjednoduchsia forma je je dichotomicka al. alternativna forma. Zistovanie pocetnosti sa nazyva aj nominálne škálovanie alebo nominálne meranie.Je to klasifikacia objektov. Používame podus, nikdy arit.priemer. Meranie je priradovanie čísel objektom alebo javom podla určitych pravidiel.
2.poradove škálovanie alebo ordinárne meranie – vychádzame z predpokladu, že všetky prvky určitej tiedy môžu byť merane podľa definovaj vlastnosti. Nie sú def. jednotky miery ani vzdialenosti medzi prvkami tiedy (Spearmanova koreladia, median).
3.intervalové škálovanie – škála rovnako sa javiacich intervalov – zahrňa vlastnosti nominálnych a poradovych škál a má takú vlastnosti, že vzdialenosti susednych bodov na tejto škále je rovnaké (ano, neviem, nie). Sčítavame a odčítavame vždy intervaly vzdialenosti, nie množstvo a tieto intervalove škály nemaju absolútnu nulu , tieto hodnoty nemôzeme násobiť a deliť. Počítame aritmetický priemer, Pearsonov a Spearmanovu korelaciu, rozptyl, smerodajnu dochýlku, t-testy
4.pomerove škály – maju absolutnu nulu, tyupickym pomerom škálu je VEK
Existujú 2 základné skupiny škál: 1. Nemetrické zoskupenie – nominálna, poradová škála a 2. Metrické zoskupenie – intervalová a pomerová škála.
Metódy kvantitatívneho sociálneho vyskumu: kritériom pre výber konkrétnej metédy sú požiadavky, ktoré vyplývajú z riešenia formulovaného problému.

V podstate existuju dva základné metody získavania údajov v soc. výskume: 1.spočíva v tom, ze môžeme ľudí pozorovat – odpovedove metódy a 2. spočíva v tom, ze sa môzeme ľudí spýtať na ich názor-výpovedove metody. Vyčleňujeme tieto metódy:
A) pozorovania, B)rozhovor, C)dotazníkové, D) analýzi produktov a materialov, E) výskum skupín, F)experiment
POZOROVANIE: metóda priameho zberu údajov pomocou vnímania pozorovaného javu alebo jeho prístrojovou registraciou. Vedecké pozorovanie sa odlušuje od bežného nasledovne: 1.vychádzame z explicitnej alebo implicitnej koncepcie javu, ktorý má byť pozorovaný. 2.vedecké pozorovanie je zámerne riadené, to znamená, že sa uskutočňuje pomocou plánovania pozorovania a kontroly. a)Plánovanie pozorovania zahŕňa určenie: objektu pozorovania, znakov, kt. budú pozorované, priestoru a situácie, casovej charakteristiky a spôsobu pozorovania. b)kontrola pozorovania – výsledky pozorovania sa dajú do súvislosti so známymi vysledkami z predchádzajúcich pozorovaní.c)záznam vysledkov pozorovania.
Štruktúru pozorovania vytvára: subjekt pozorovania (jedinec či skupina), objekt pozorovania, prostriedky pozorovania a vysledky pozorovania
V soc. vyskume sa pozorovanie vyskytuje v dvoch špec. podobách: 1.Neštrukturovane a 2.Strukturovane pozorovanie. Tieto formy sa odlišujú v a)v poznávacích funkciách a b)v tom, ake informacie prinasaju o pozorovanych objektoch
Nestrukturovane pozorovanie (pozorujeme neznáme objekty)- má 3 kroky:
1:pozorovanie a priebeh kontinuálneho správania, 2.priebeh sa člení na strukturálne prvky-epizody, 3.analyza epizod z rôznych hľadísk. Nema pravidla, ale odporucania: 1 pozorovateľ by nemal objekt pozorovať dlhšie ako 30 min., ideal 2-3 min. intervaly...
3 zákaldné kritéria pre vyčlenenie epizod: 1.konštantnost smeru správania, 2. prirodzený celok správania, 3. prevaha celku epizody nad jej časťami
Šturkturované pozorovanie – odlišuje sa využívaním systému pozorovacích kategórií, ktoré dopredu určujú, čo sa má pozorovať a zanamenávať, javy musia byť charakter. znakmi, ktoré sú pre ne špecifické na všeobecnej rovine alebo konkrétnym príkladom. Základné požiadavky pozor. kategórií: a)musia obsahnuť celý okruh javov, kt. sa budú pozorovať a zároven sa musia kategórie navzájom vylučovať, b)musia byť presne definované a vyjadrené v pojmoch, c) musia byť ekvivalentné, d)zaradiť jav do kategorie tak, aby nebola skreslena skutočnosť.
Existuju dva spôsoby vypracovania pozorovacích kategórií: 1.empiricko-induktívny prístup, 2.teoreticko-deduktívny prístup
Výhody používania š.p.

– system pozor. kategórií: a)pozorovaná skutočnosť je dopredu štrukturovaná, b)presné zameranie pozorovania, c)efektívejší spôsob registrácie pozor. javov, d)efektívnejší spôsob kvantifikácie pozor. javov
Odlišnosti systémov pozor. kategórií: 1:Obsah – tykajú sa rôznych soc. javov, 2.Počet katefórií –čím vyšší, tým podrobnejší, 3.Miera usudzovania nevyhnutného v zaradení aktu správania do určitej kategorie – ak je miera usudzovnia co najnizsia, vtedy je pozorovanie spolahlivejsie
Vyskytuju sa tieto charakteristiky správania: frekvencia vyskytu určitého aspektu správania, kontext uvedeného vyskytu správania, stupeň intenzity správania a časový priebeh správania.
Získavanie informácií pri pozorovaní: a)priame bezprostredné pozorovanie b)pomocou prístrojovej registračnej techniky
Pri pozorovaní musíme mať presne vymedzenú vzorku správania, ktoré budeme pozorovať a táto vzorka môže byť definovaná: A)z časového hľadiska – čim frakventovanejší, castejší v realite, základnými kriteriami sú: dlzka intervalu, pocet intervalov, rozlozenie intervalov v case B)z obsahoveho hľadiska – volime ak je vyskyt takahoto spravania zriedkavy
Registrácia pozorovania vzoriek spravania: rozlišujeme: 1.neprístrojová registrácia: a) protokolovanie (simutálne, ciže pri pozorovaní a retrospektívne, ciže po pozorovaní) b)kódovanie – môžu nastať 2 problémy: nesprávna identifikácia poz.javu a nesprávne zaradenei do kategórie správne identifikovaného javu 2.prístrojová registrácia, a)univerzálne prístroje pre registráciu, napr. video a b)špeciálne registračné prístroje,napr. poligraf
Ako ovplyvňuje pozorované správanie osoba pozorovateľa..:1.napadnosť osoby pozorovateľa, 2. charakteristiky pozorovaných osôb, 3. zdôvodnenie pozorovania pozorovanym osobám
Organizácia pozorovania: a) priateľský neformálny prístup, b)adaptácia na situaciu pozorovania, c)čiastočne skryte pozorovanie, d)skrytá forma pozorovania – etický problém
ROZHOVOR (INTERVIEW) – priama iterpersonálna interakčná situácia, v ktorej sa jedna osoba (interviewer) spytuje druhej ososby (respondenta) otázky na získanie odpovedí vhodných na riešenie výskumného problému.
Skupinový rozhovor – jeden interviewer a viac respondentov, od bezného rozhovoru sa odlišuje: 1.uskutočnuje sa s jasným odborným zameraním, 2. otázky sú zamerané na definované oblasti, 3. interpretácia údajov, kt. sa získajú intervieom je odborná, 4.uskutočnuje ho výskumník, kt. je odborne pripravený, 5.

uskutočnuje sa za štandartných podmienok a 6)obsahuje štandartne otázky
Základné fázy interview: 1. úvod, 2. stredná časť interview – vyvarovať sa chýb:a)pôsobenie halo efektu, b)predcasne zavery, c)defenzívne postavenie, d)prerusovat respondenta e)preťažovať pamäť a pozornosť respondenta, f)vnimat ho nekomplexne 3. zaver interview – podakovanie respondentovi, doplnenie informacie 4. faza vyhodnotenia a interpretacie udajov
Chyby pri formulovaní otázok: a) dvojzmyselnosť otázok, b)sugestívnosť otázok, c)viacnásobné otázky, d)príliš zlozité alebo príliš jednoduché otázky, e)ponižujúce a strapnujúce otázky, f)prezentacia vlastnych nazorov a g)otazky navodzujúce sociálne ziaducu odpoved (mate radi deti?)
Typy interview: 1. strukturovane (standartizovane), 2.nestandarizovane, 3.polostandarizovane
DOTAZNIK – výskumný, vývojový a vyhodnocovací nástroj na hromadné a pomerne rýchle zisťovanie informáciií a názorov o znalostiach, postojoch opytovaných osôb k aktuálne alebo potencionálne skutočnosti prostredníctvom písomného dopytovania sa
Struktúra dotazníka: 1.vstupne identifikacne informacie, 2. vecne polozky, 3. populacne, demograficke polozky (vek, miesto bydliska), 4.zaver
Druhy podnetových položiek dotazníka – delenia: 1. a) priame –v 2. osobe, b)nepriame (v 3. osobe), 2. a)špecificke, b)nešpecificke, 3. a)faktálne – týkaju sa konkretnych faktov o jednotlivcovi, b)nazorove – postoj, 4.a)otázky , b)podnetové tvrdenia – výroky, 5. a)uzavrete polozky, b)polouzavrete polozky, c)otvorene polozky
Odpovedove kľúče v dotazníku – delenia: strukturovane a enstrukturovane. Druhy odpovedí: a) doplnovaná odpoved, b)tabulárna odpoved, c)skálová odpoved, d)poradová odpoved, e)zoznamová odpoved, f)kategorická odpoved
Príprava (zostavenie dotazníka: 1.Špecifikovanie premenných z hľadiska navrhnutých hypotéz formulovaných problémov, 2. výsledná podoba dotazníka – oslovenie respondenta a zabezpecenie práv. noriem a etiky práce, uvedieme: úcel výskumu a pouzitie údajov, ubezpecenie respondenta o ochrane jeho identity, poziadavka na spoluprácu, speckálne instrukcie tykajuce sa vyplnovania dotaznika, zaver.Dotazník môzeme dorucovat osobnym kontaktom a neosobným kontaktom (problem je nenavratnost dotazníkov). 3. Spracovanie udajov z dotaznika
Prednosti dotazníka ako výskumnej metody: a) za relativne kratky cas mozeme zozbierat vela udajov, nízke náklady, B)relatívne lahko získame údaje, 3. v anonymnej podobe ludia poskytujú pravdivejsie odpovede.
Kvalitatívna metodológia: zakl. 70.-te roky 20. stor.

Kvalitatívne metódy neopierajú sa o princípy nevyhnutnosti skúmat hromadné javy, môžeme skúmat aj javy ojedinelé, jednorazové, ich primárnym cielom nie je plosné zovseobecnenie a generalizovanie záverov, ale skôr poznanie do hĺbky niekedy aj ojedinelého javy. Táto metoda sa pri formulovani zaverov na rozdiel od kvantitativne nepouzíva statisticke metody, ale opiera sa o logicke kontextove analýzy.
Základné modernistické (klasicke) koncepcie manažérskej činnosti:
1. Klasická koncepcia manažmentu – predst. Weber, Taylor, Gitest, riadenienie je chápané ako plánovanie, organizovanie, prikazovanie, koordinácia a kontrola.Toto riadenie sa opiera o fungujuci administrativny systém, na kt. analyzu sa orientuje aj soc. vyskum. 2. Socialne a humanisticky orientovane koncepcie manazmentu – predst. Mayo,Maslow, McGregor, clovek sa chápe ako univerzalny stroj a cele riadenie sa odvíja od jeho potrieb a ich uspokojovania, silne je preferovany psychologicky pristup.
3. Koncepcia zalozena na teorii rozhodovania –ovjavuje sa v 50. – 60. rokoch 20, stor., spaja sa s rozvojom kognitivnych matematicko-empiricky vied, nastup vyp. Techniky a informatiky. Manatment organizacie je chapany ako urcity počitacovy system, ciel vyskumov: ako prebieha rozhodovanie na urovniach manazmentu a ako zefektivnit rozhodovanie
4. Koncepcie zalozene na systemovych a kontingencnych teoriach: predst. Katz, Kahn – vych. z toho, ze efektívny manatment organizácie nie je faktorom ktorý súvisí len s vnútornymi podmienkami organizácie, ale vyznamne miesto a ulohu zohrava aj okololie-prostredie organizacie.
Tieto koncepcie boli kritizovane z 3 hľadísk:
a) boli to sociologické zistenia, podľa ktorych je kazdodenná rutinná práca manažérov vezmi vzdialená od teoreticky rozpracovanych koncepcií. Je potrebne: 1)viac priestoru venovat zdokonalovaniu schopnosti manazerov organizovat si svoj prac. cas a 2)zdokonalovat schopnosti jednat s ludmi.
b) Zamestnavatelia: manazeri nie su dostatocne priraveni na riesenie kazdodennych beznych problemov
c) Vychadzalo z toho, ze v tychto koncepciach neboli dostatocne vymedzene vztahy medzi kulturou a manazerskou cinnostou.
Postmodernistická orientácia v manazmente: vychádza z toho, ze naše poznanie je sprostredkovane konstruovane pouzívaním jazyka a ma preto symbolicko metaforicky charakter (nie fakticky alebo faktologicky ako je tomu pri modernistikom pristupe. Objektom skumania je potom sociálna konstrukcia reality, ktorá je sprostredkovana jazykom a recou. Základné atributy Girgenovej postmodernistickej koncepcie chápania organizácie:
1.Sociálne sprostredkovanie a interpretácia vyskumu- vychádza a toho, ze jazyk neprinása vyznamy mechanicky, ale je sociálnym mediom t.j.

interpretacia kazdeho vyroku sa uskutocnuje v sirsom soc. kontexte.
2. Moc je chápaná ako sociálna koordinácia – nie je individuálny atribút, vznáká a prejavuje sa len vo vztahoch k inym ludom a hlavne v schopnosti presvedcit ich o vyzname spolocnych cieľov a ich cinností.
Vedecký výskum, problémy a hypotézy: podľa viacerych názorov existujú 4 základné formy prezívania skutočnosti:
1.metóda tradície- je zalozena na tom, ze casté opakovania príhod znamena ich platnost a typická vlastnost pre tuto formu poznania je, ze ludia sa drzia svojej pravdy, aj ked objektívne fakty jej odporuju.
2.metoda autority-metoda pevne stanoveného názoru predneseneho znamym, alebo uznavanym clovekom
3.metoda apriory al. intuicie – vychádza z toho, ze clovek ma prirodzeny sklon vyhladavat
poznanie a pravdu, cize pravda je to, co je v sulade so zdravym rozumom
4.vedecká metóda poznania – aspekt sebakorekcia, v procese ved. poznania dochádza ku kontrole a verifikácii dosiahnutych vysledkov, nezávisle na osobne vyskumníka, objektívny prístup
Cieľom vedeckého badania je na zaklade získanych vysledkov vytvorit alebo vyjadrit zovseobecnujuce vysvetlenia – teorie.
Zakladne funkcie vedy: 1. vysvetlovanei, 2. predikcia (predpovedania), 3. kontrola, 4. zabezbecenie porozumenia skutocnosti
Vedecky vyskum – je to systematicke, empiricke a kriticke skumania hypotetickych vyrokov o predpokladanych vztahoch medzi skúmanymi javmi. Postup:
1.Formulovanie vyskumneho problemu – musime akceptovat tieto podmienky: a)problem musí byt vyjadrením vzťahu medzi dvoma al. viacerými premennymi („existuje suvislost medzi..?) b)problem musi byt vyjadreny v jasne a jednoznacne formulovanej otazke, c)problem musi byt formulovany tak, aby bol empiricky dokazatelny, cize musi existovat moznost merat premenne.
2.Formulovanie hypotez: Hypoteza je podmieneny vyrok o vztahu medzi premenymi, jej formulacia je v podobe oznam. vety, moze byt formulovana v 2 podobach:1)vseobecna formulacia vztahu medzy dvoma premennymi, 2)specifická formulácia, ktorá upresňuje o aký vzťah ide. Rozlisujeme tzv. nulove a alternativne hypotezy. Zakladne charakteristiky hypotezy: a)povazujeme ich za pracovne nastroje teorie- su odvodene so súcasnych teor. Poznatkov a zároved predpoklad novych, b)su empiricky overovane a empiricky sa potrvrdzuje ich pravdepodobnost, c)hypotezy pomahaju clvoeku opustit jeho subjektivizmus v poznavani, pretoze su overovane nezavisle na konkretnej osobe.