Kvantitatívna metodologia: zaklady na prelome 19.-20. storocia, formuluju sa princípy vychádzajúce z filozofických základov, empiristických a pozitivistických prístupov skúmania. A) objektívne podmienky-umoznuju definovat jednotlive samostatne vedecke disciplíny
B) subjektívna reflexia-
C) vyclenovanie samostatnych vedných oblastí soc. vied
D) sociál. vedy vzdy bolu a sú pod silnym vplyvom americkej vyskumnej tradicie
Kvantit. prístup sa prejavil v rozpracovaní metodológie vyskumu a sprostredkovane aj pri konstrukcii teoret. smerov, skôl a pod. Kritérium kvantifikácii vyskumu: Ci vieme urobit záver, ktorý posunie ludské poznanie dopredu „Galileo: Merat vsetko, co je meratelne a urobit meratelným, co zatial meratelne nie je.“
Nástroje kvantifikácie v soc. vyskume: najjednoduchsou formou kvantifikácie v soc. vys:
1.ziskavanie pocetnosti = frekvencie vyskutu urc. javu- na tejto urovni pouz. Aj najjednoduchsiu matematicko –statisticku metodu, t.j. pocitania. Podmienkou uskutocnenia tejto operacie je kvalitativna rovnorodost objektov. Musi byt ujasnene na zaciatku soc vyskumu, jeho najjednoduchsia forma je je dichotomicka al. alternativna forma. Zistovanie pocetnosti sa nazyva aj nominálne škálovanie alebo nominálne meranie.Je to klasifikacia objektov. Používame podus, nikdy arit.priemer. Meranie je priradovanie čísel objektom alebo javom podla určitych pravidiel.
2.poradove škálovanie alebo ordinárne meranie – vychádzame z predpokladu, že všetky prvky určitej tiedy môžu byť merane podľa definovaj vlastnosti. Nie sú def. jednotky miery ani vzdialenosti medzi prvkami tiedy (Spearmanova koreladia, median).
3.intervalové škálovanie – škála rovnako sa javiacich intervalov – zahrňa vlastnosti nominálnych a poradovych škál a má takú vlastnosti, že vzdialenosti susednych bodov na tejto škále je rovnaké (ano, neviem, nie). Sčítavame a odčítavame vždy intervaly vzdialenosti, nie množstvo a tieto intervalove škály nemaju absolútnu nulu , tieto hodnoty nemôzeme násobiť a deliť. Počítame aritmetický priemer, Pearsonov a Spearmanovu korelaciu, rozptyl, smerodajnu dochýlku, t-testy
4.pomerove škály – maju absolutnu nulu, tyupickym pomerom škálu je VEK
Existujú 2 základné skupiny škál: 1. Nemetrické zoskupenie – nominálna, poradová škála a 2. Metrické zoskupenie – intervalová a pomerová škála.
Metódy kvantitatívneho sociálneho vyskumu: kritériom pre výber konkrétnej metédy sú požiadavky, ktoré vyplývajú z riešenia formulovaného problému.