Úvod

1.Základné ciele podniku
premena z centrálne riadeného hospodárstva na trhové s charakteristikou svetového hospodárstva ako:
1.The knowledge Economy
2.The Digital Economy
3.The New Economy
4.The Managerial Economy
5.Post industriálna ekonomika
E + IT = B2C – business – to – customer (nový obchodný systém so zákazníkmi)
B2B – business – to – business

Podnik
Čo vyrábať?Ako vyrábať?Pre koho vyrábať?

Manažérska ekonomika:

aplikuje ekonomickú teóriu a metódy podnikateľských a riadiacich rozhodnutí (teória cien, teória podniku)
spája tradičnú ekonomiku s rozhodovacími teóriami – matematické, štatistické, optimalizácie, pravdepodobnosti
manažérske rozhodovacie problémy: - výrobná technológia, cenová politika, investície, úroveň zásob, nákup a výroba, financovanie
optimálne riešenie manažérskych rozhodovacích problémov
Ciele podniku:
podnik – súhrn hmotných ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania
podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť
(ekonomicky a právne samostatná jednotka na účel podnikania)

podnikanie – sústavná činnosť za účelom dosiahnutia zisku
podnikateľ – človek, pracovník, ktorý vie, čo ľudia potrebujú, vytvára bohatstvo – výrobky pre ostatných, hľadá zdroje a vytvára pracovné príležitosti

1.osoba zapísaná do Obchodného registra (PO, FO)
2.osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia/listu, koncesnej listiny (PO, FO)
3.osoba, ktorá podniká na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov (advokáti, tlmočníci, znalci)
4.FO, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu
Ciele podniku -vychádzajú zo základných výrobných faktorov podniku (1. práca, 2. investičný majetok, 3.riadenie podniku)
zákl. cieľ: maximalizácia trhovej hodnoty podniku (market value of firm) a zisku
účtovný = manipulovateľný
TH = ∑THMi
TH – trhová hodnota podniku
THMi – podiel na majetku podniku i-tého vlastníka
i = 1 – n

sekundárne ciele: - maximalizácia interných finančných zdrojov
- zaistenie likvidity
- maximalizácia tržieb
- ostatné


Majetková a kapitálová výstavba podniku

Zákl. pojmy:
majetok podniku -súhrn všetkých vecí, peňazí, pohľadávok a iných majetkových hodnôt,
ktoré patria podnikateľovi a slúžia k jeho podnikaniu
aktíva - jednotlivé položky majetku, ktoré sú výsledkom minulých udalostí v účtovníctve
(č.431/2002 Z.z. o účtovníctve) v súvahe k určitému dátumu)
pasíva - každý zdroj financovania podniku
kapitál - finančné zdroje podniku

Majetková štruktúra podniku

1.Dlhodobý majetok (DM) – stále aktíva
2.Krátkodobý majetok (KM/obežný) – obežné aktíva
3.Prechodné aktíva

1.DM (finančný, investičný)
majetok, ktorý slúži podnikaniu na dlhú dobu (viac ako 1 rok) a tvorí podstatu majetkovej štruktúry podniku. Delí sa na: a) DHM
b) DNM
c) DFM
a) DHM
- slúži v podniku dlhú dobu a postupne sa opotrebuje (pozemky, budovy, stroje)
- nespotrebúva sa naraz, ale postupne sa opotrebúva a úmerne postupnému opotrebeniu
prenáša svoju hodnotu vo forme odpisov do N podniku.

Delenie z hľadiska opotrebenia a prenosu hodnoty:
odpisovaný (hnuteľný) – stroje, výrobné zariadenia
neodpisovaný (nehnuteľný) – pozemky, stavby

b) DNM
- tvoria ho zložky majetku, ktorých ocenenie je vyššie ako suma cca 1600€ (50000 Sk) a doba
použiteľnosti je väčšia ako 1 rok
- predstavuje majetok získaný na rôzne oprávnenia ako sú patenty, licencie, autorské práva
a vydavateľské práva, obchodné značky firiem, goodwill (súčasná hodnota budúcich ziskov firmy,
dobrá povesť, kvalita, manažment), priemyselné vlastníctvo podľa OZ, diel IV.

c) DFM
- tvorí finančnú účasť (podiel) podniku v iných podnikoch, CP (akcie), hypotekárne pohľadávky, ktoré
podnik nakúpil a slúži na účel obchodovania podniku alebo účel uloženia voľných prostriedkov.

2.KM
majetok, ktorý vchádza do hodnoty nových výrobkov,
závisí od výrobného programu podniku

Vyjadruje sa v štruktúre:
a)vecná forma – zásoby (výrobné, nedokončená výroba, hotové výrobky)
b)peňažná forma – pohľadávky z obchodného styku, finančný majetok podniku (peniaze v pokladni, na BÚ, krátkodobé CP)

Kolobeh KM

proces premeny, kde prvky KM prechádzajú fázami vo sfére obehu financií a výroby
1.peniaze na BÚ
2.nákup surovín
3.rozpracovaná výroba
4.hotové výrobky
5.pohľadávky
V praxi znamená čím vyšší obeh, tým vyšší zisk, ide o využiteľnosť KM.
hotové výrobky -dokončené výrobky vlastnej výroby podniku, ktoré sú určené na realizáciu.
pohľadávky-právne nároky podniku a očakávané platby za predané výrobky alebo poskytnuté služby (dlhodobé alebo krátkodobé pohľadávky)
nedokončená výroba - výrobky, ktoré vstúpili do procesu výroby, už nie sú materiálom, ale ešte nie sú hotovým výrobkom určeným na predaj.

Optimálna výška KM podniku – taká výška, ktorá zabezpečuje normálny chod podniku s čo najnižšími nákladmi.

Kapitálová štruktúra podniku

je definovaná ako štruktúra zdrojov, z ktorých majetok podniku vznikol
1.Vlastný kapitál (VI) – vzniká, ak zakladateľ/podnikateľ alebo skupina previedla vklad.
ukazuje finančnú istotu, t.j. nezávislosť podniku
2.Cudzí kapitál (úverový)-vzniká, ak kapitál do podniku vloží veriteľ, napr. banka a jedná sa
o dlh podniku, ktorý podnik musí v určenej dobe splatiť.
3.Prechodné pasíva - tvoria výdaje budúcich období, výnosy budúceho obdobia, kurzové
rozdiely

Delenie vlastného kapitálu (vlastného imania VI):

1.Základný kapitál (ZI)

je tvorený peňažnými i nepeňažnými vkladmi spoločníkov do spoločnosti, napr. v a. s. – vydanie akcií o nominálnej hodnote
Akcie – sú to CP, s ktorými sú spojené práva akcionárov a je vyplácaný podiel na zisku, tzv. dividenda
Trhová hodnota – cena, za ktorú sa akcia predáva na finančnom trhu napr. burza
Účtovná hodnota - vlastný kapitál/počet splatných akcií
2.Kapitálové fondy
tvoria vlastný kapitál, kde hlavnú časť tvorí príplatok, t. j. rozdiel medzi skutočne dosiahnutou predajnou cenou akcie a ich sumou minimálnou pri vydaji akcií.
3.Fondy zo zisku
ich tvorba vyplýva zo zákona alebo sú uvedené v stanovách, napr. s. r. o. – zákonný rezervný fond
4.Nerozdelený zisk
slúži na vlastné podnikanie

Delenie cudzieho kapitálu (CK):

Dôvody použitia cudzieho kapitálu:
ak podnik nemá dostatočný VK nevyhnutný k založeniu podniku
podnik nemá dostatočný VK nevyhnutný pri nákupe strojov, surovín
ak CK je lacnejší ako VK a zvyšuje výnosnosť vlastného kapitálu

Delenie:

1.Dlhodobý cudzí kapitál
bankové úvery, hypotekárne úvery, termínované pôžičky, zálohy, leasing, faktoring
2.Krátkodobý cudzí kapitál
obchodný úver, daňové záväzky, záväzky voči zamestnancom
3.Rezervy
zdroj financovania podniku
kryje sa nimi riziko podnikania

Optimálna kapitálová štruktúra – WACC

vyjadruje optimálne finančné vyjadrenie podniku ako minimum celkových N na podnikovom kapitále
WACC – Weighted Average Cost of Capital

Celkové náklady na kapitál vyjadrené v %:

k0 (WACC) = kd x (1-t) x D/C + ke x E/C

k0 – N na celkový kapitál – môžu byť dané mierou dividend
kd – N na cudzí kapitál pred zdanením zisku v %
t – miera zdanenia zisku
ke – N na vlastný kapitál po zdanení zisku v %
C – celkový kapitál / trhová hodnota v €
E – trhová hodnota VK v €
D – trhová hodnota CK v €

Prednáška 28. 09. 2009 náklady a nákladové funkcie

aby podnik bol úspešný a dosiahol maximálny zisk na trhu musí získať čo najvyššie výnosy t. j. tržby, ktoré sú hlavné finančné zdroje firmy
aby podnik získal výnosy, musí vynaložiť určité náklady, ktoré je potrebné odlíšiť od peňažných výdavkov
rozdiel medzi výnosmi a nákladmi tvorí hospodárenie, a to buď
a)kladný výsledok = zisk
b)záporný výsledok = stratu

Úloha manažmentu podniku: využívať postupy a techniky, ktoré slúžia na riadenie fixných a variabilných nákladov, nákladových funkcií, kalkulácií, marginálnych nákladov, alternatívnych nákladov.... atď.

Pr.
Podnik uhradil za dodávku energie 1000 € - (výdavok)
Pri výrobe 1000 ks súčiastok spotreboval materiál v hodnote 3500 € - (náklad)

Čo sú NÁKLADY ?
peňažné čiastky, ktoré podnik účelne vynaložil na získavanie výnosov
vznikajú v okamihu spotrebu a sú použité na výkony
Výdavok – vzniká v okamihu úhrady

Pohľady na náklady:
1.Finančné účtovníctvo a náklady (externé)
2.Manažérske účtovníctvo a náklady (interné)

Finančné účtovníctvo

eviduje v podniku výnosy, náklady, vlastný kapitál, aktíva a výsledok hospodárenia,
finančné účtovníctvo zachytáva náklady v účtovnej osnove v triede 5

a)Daňové účtovníctvo

vychádza z finančného účtovníctva ako daňové uznateľné náklady a náklady pre rozdelenie zisku a pre základ dane z príjmov. Výsledkom je daňová povinnosť podniku – daňové priznanie, ktoré prebieha samostatne.

b)Prevádzkové účtovníctvo

slúži pre vnútropodnikové riadenie a patria tu kalkulácie, rozpočty
je zamerané na meranie výkonov strediska alebo procesy výrobnej spotreby

Manažérske účtovníctvo (MU)

odpovedá na otázku: Koľko čo stojí ? (aké sú náklady)
Koľko z toho získame ? (aké sú výnosy)
a porovnáva, výstupom je podklad pre rozhodovanie podniku!

a)MU pracuje so skutočnými nákladmi, ktoré obsahujú aj alternatívne náklady – rozdiel oproti finančnému a počíta aj s oportunistickými nákladmi na nový výrobok alebo aj s úrokmi z vlastného kapitálu.

oportunistické náklady – výnosy, ktoré by sme mohli dosiahnuť pri najlepšej alternatíve
explicitné náklady – napr. nájomné
implicitné náklady – napr. mzda, ktorá by mohla byť, alebo úroky ktoré by mohli byť pri lepšom investovaní

b)MU berie do úvahy vždy aj prírastkové náklady, ktoré sú týmto rozhodnutiam ovplyvniteľné a ostatné náklady považuje za utopené náklady
c)MU rozlišuje krátkodobé činitele nákladov (výrobné činitele sú fixné – aj náklady) a dlhodobé činitele nákladov (kde sú výrobné činitele premenné)

Členenie nákladov

1.Druhové členenie – slúži pre finančné účtovníctvo, účtovníctvo v rámci účtovnej osnovy pre triedu 5 a náklady zodpovedajú 10 účtovným skupinám.

Účtová trieda 5 – Náklady / v RÚO

1.Spotrebné nákupy – spotreba materiálu, energie, jednicové náklady, predaný tovar,... /50/
2.Služby – cestovné, náklady na reprezentáciu,... /51/
3.Osobné náklady – mzdové náklady, odmeny orgánom spoločnosti, sociálne zabezpečenie,... /52/
4.Dane a poplatky – daň z nehnuteľností, DPH, cestná daň,... /53/
5.Iné náklady – dary, manká a škody, pokuty, penále,... /54/
6.Odpisy, rezervy, opravné položky nákladov – tvorba zákonných rezerv /55/
7.Finančné náklady – predané cenné papiere, úroky, náklady na krátkodobý finančný majetok, kurzové straty, poplatky bankám,... /56/
8.Rezervy – tvorba zákonných rezerv /57/
9.Mimoriadne náklady – škody, tvorba opravných položiek,... /58/
10.Dane z príjmov a prevodové účty – dane, prevody finančných nákladov, dodatočné odvody dane z príjmov, korporátna daň 19%,... /59/

2.Členenie podľa miery závislosti nákladov od objemu výroby:
a)Fixné náklady (pevné, stále, nemenné) – nezávisia na zmenách objemu výroby
b)Variabilné náklady (premenlivé) – závislé od objemu výroby

Fixné náklady

menia sa skokom pri rozšírení kapacity
zabezpečujú prevádzkové faktory, výrobnú kapacitu podniku a sú limitované
majú vplyv na objem výroby, zisk, existujú len v krátkodobom pohľade
Patria tu:
režijné náklady, ktoré súvisia s technologickým procesom, a to zásobovaním, výrobou, správou, odbytom
odpisy strojov a zariadení, mzdy THP, nájomné, poistenie, náklady na školenia, náklady na softvér... úroky z úverov

Degresia nákladov – pokles
s rastom objemu výroby klesajú priemerné fixné náklady na jednotku produkcie
degresia nákladov má za následok rast zisku, ktorý je tým vyšší, čím je viac využitá výrobná kapacita

Úloha manažmentu podniku: - maximálne využívanie degresie nákladov za účelom znižovať nákladovosť výrobkov s čo najvyšším využívaním výrobných kapacít !

Variabilné náklady

sú závislé od objemu výroby, rastú rýchlejšie ako výroba
Môžu byť:
1.Proporcionálne – rastú rovnako rýchlo ako výroby
2.Progresívne – (nadproporcionálne) – rastú rýchlejšie ako výroba, napr. príplatky za nadčas
3.Degresívne (podproporcionálne) – rastú/klesajú pomalšie ako výroba, napr. náklady na opravy
 patrí tu aj časť jedincových nákladov a časť režijných nákladov
Úloha manažmentu: riadenie celkových nákladov a udržanie prevádzkového rizika

3. Kalkulačné členenie
- slúži na sledovanie výkonov výrobkov a služieb, zostavovanie rozpočtov, ku kontrole, rozborom...
Kalkulačná jednotka – je určitý výkon (výrobok, služba) vymedzený merateľnou jednotkou (množstvo v ks)

Všeobecný kalkulačný vzorec:
obsahuje zložky nákladov v kalkulačných položkách, a to:
1.Priamy materiál (suroviny, polotovar)
2.Priame mzdy
3.Ostatné priame náklady – napr. poistenie
4.Výrobné (prevádzkové) réžie
5.Správna réžia (kanc. papier)
6.Odbytové náklady (reklama, mzdy odbytu)
7.Zisk / strata
8.Predajná cena

1.-4. = Vlastné náklady výroby
+ 5. = Vlastné náklady výkonu
+ 6. =Celkové vlastné náklady

Nákladové funkcie

vyjadrujú vzťah medzi nákladmi a objemom výroby matematicky
podľa vývoja podniku môžu byť progresívne, degresívne, proporcionálne,...

Nákladové funkcie graficky:

Dlhodobé nákladové funkcie:
udávajú priebeh nákladov v dlhšom období (mení sa aj technológia, vybuduje sa nová výrobná kapacita... )

Krátkodobé funkcie:
platia pre krátke obdobie, menia sa len niektoré výrobné činitele (napr. spotrebovaná surovina)
objem výroby Q je limitovaný výrobnou kapacitou t. j. fixnými výrobnými činiteľmi (nákladmi)

Marginálne náklady (hraničné)
vyjadrujú prírastok celkových nákladov na prírastok produkcie – ΔCN

Dlhodobé nákladové funkcie majú vplyv na:
1.Optimálnu veľkosť Q – objemu výroby
2.Počet podnikov na trhu – vyšší dopyt si vynúti viac firiem na trhu, Q rastie vo firme...
Úloha manažmentu: rozhodnúť o veľkosti podniku, druhu zariadenia, druhu technológie....

a)L-tvar : pokles nákladov na začiatku a konštantné náklady

Plánovanie nákladov

je súčasťou finančného rozpočtu podniku s cieľom dosiahnuť zníženie nákladov a ktorý má 2 časti plánu:
1.Výnosy
2.Náklady

Optimalizačné nákladové metódy:
Outsourcing – redukcia FN vyčlenením vybraných činností mimo podnik (predaj zákazky, výskum,
upratovacie služby, správa budov...)
Offshoring - vyčlenenie činností z podniku na dcérske spoločnosti
Insourcing - využitie voľných kapacít pre externé zákazky
Franchising - uzatvorenie zmluvy na poskytovanie služieb – McDonald – prevádzkovanie samotného podniku

Odpisy ako súčasť nákladov:

odpisy dlhodobého hmotného a nehmotného majetku predstavujú časť ceny, ktorá sa systematicky v priebehu životnosti zahŕňa do prevádzkových nákladov podniku.
/prenos ceny/
a)účtovné odpisy – 4 odpisové skupiny vo finančnom účtovníctve
b)daňové odpisy – štátom určená doba pre určité skupiny
stanovené sú doby odpisovania a v náväznosti na to aj odpisové sadzby

Napr. Lineárna metóda
odpisuje sa rovnako v každom roku, uplatňuje sa tam, kde technický pokrok nie je výrazný

Prednáška 05.10. 2009 Model nákupného marketingu a riadenie zásob

vstup-> Výr. proces-> výstup
(obstarávanie, nákup)

Nákup

hodnototvorná funkcia podniku, ktorá zabezpečuje optimálny stav výšky a sortimentu zásob tak, aby bola zaistená predpokladaná funkcia potrieb s minimálnymi nákladmi na skladovanie a udržiavanie zásob
je to proces s dodávkou
predstavuje organizačnú jednotku na pracovnom mieste

Nákupný marketing
spája princípy podnikania a marketingových metód

Procesy nákupu
1.Situačná analýza (SWOT)
2.Voľba stratégie nákupu a cieľov
3.Poznanie potrieb
4.Analýza a voľba nákupného trhu
5.Analýza a voľba dodávateľa
6.Dopyt a hodnotenie ponuky
7.Jednanie s dodávateľom
8.Hodnotenie dodávateľa

1. Situačná analýza

Ciele nákupu
vytvorenie dlhodobých vzťahov efektívnym riešením nákupu s optimálnym dopravným riešením v najkratšom čase pri najlepšej kvalite dodávky.

Marketingové úlohy nákupu:
informácie o potrebách
určenie veľkosti a termínu potreby
hľadanie dodávateľov a voľba dodávateľov
tvorba objednávky
kontrola dodávky a skladovanie

Nákupný marketing

cieľom je zníženie obstarávacích N a zníženie rizika pri obstarávaní vstupných materiálov, zvyšovanie flexibility a kvality nákupu
Ďalšie ciele nákupu:
Výrobok – typ výroby, inovácie, high-tech technológie
Servis – dodacia pohotovosť, garancie, dodávky ND
Platobné podmienky – nákupné ceny, termíny
Komunikácia – s dodávateľmi, personalistika, R
Ostatné – kooperácia, dopravné možnosti

2. Nákupná stratégia a ciele

vzťahy medzi dodávateľmi, výrobnými pracoviskami a útvarom zásobovania (nákupu)
Môže byť:
aktívne chovanie – dosiahnutie zmeny
pasívne chovanie – využitie daných podmienok

Strategický nákupný marketing je súlad úloh nákupného manažmentu s podnikovým.

Outsourcing – prenesenie vyčlenených činností na externých dodávateľov
Výhody: a) prístup k technológiám dodávateľa
b) úbytok zodpovednosti za riadenie určitej oblasti (zníženie administratívy)
c) vyššia flexibility vlastnej firmy

3. Poznanie potrieb
potreby sú požiadavky na zaistenie materiálu dané celkovou spotrebou materiálu v danom plánovacom období a požiadavky na zásoby.

Kroky v operatívnom pláne výroby:
1.Výpočet spotreby materiálu (množstvá a jednotky eur)
2.Výpočet poistnej zásoby (normy zásob)
3.Zistenie očakávanej zásoby (dispozičné zdroje)
4.Výpočet potreby dodávok materiálových druhov

potreba = požiadavka
spotreba = krytie potreby

Existuje bilančná rovnica pre určenie potrieb.

4.Nákupný trh

udáva šírku trhu, dynamické zmeny v postavení na trhu, zmeny štruktúry....

5.Analýza dodávateľa

výber dodávateľov má podmienky:
 porovnanie, či výrobok zodpovedá požiadavkám odberateľa
 obchodné preverenie dodávateľa
 preverenie manažérskeho systému dodávateľa

6. Dopyt a hodnotenie ponuky

Základné informácie pre dopyt:
1.Označenie materiálu
2.Množstvo (celkové alebo dielčie)
3.Požadované vlastnosti materiálu
4.Spôsob požadovaného spracovania
5.Očakávané záruky, služby, rozsah dodávok
6.Požiadavka na balenie
7.Dodacie a platobné podmienky, miesto prevzatia
8.Očakávané zľavy
9.Dodacie lehoty

7. Jednanie s dodávateľom o objednávke

vecné vyjednávanie objednávky vychádza z cieľov nákupnej stratégie a záleží na príprave a motivácii príslušného pracovníka nákupu.

8. Kontrola objednávky a hodnotenie dodávateľa

jedná sa o prevedenie kvantitatívnej a kvalitatívnej prebierky dodaných tovarov, výstupom je vnútropodnikový postup alebo reklamácia.
vytvorenie katalógu kritérií a návrhy opatrení

Riadenie zásob

Zásoby
riešia časový a miestny nesúlad medzi výrobou a spotrebou a dopravou
je to činnosť súvisiaca s riadením materiálových tokov ako sú objednávky, sledovanie príjmu dodávok, skladu výrobného materiálu, výšky zásob, fázy výroby, medzisklady až po sklad hotových výrobkov
Delenie podľa plánovania:
1.Výrobné zásoby
2.Zásoby nedokončenej výroby
3.Zásoby hotových výrobkov

Delenie zásob podľa operatívneho riadenia:

1.Bežné zásoby (obratové) -kryje potreby v období medzi dvoma dodávkami
2.Poistné zásoby - kryjú odchýlku od plánovanej priemernej spotreby od dĺžky
dodacieho cyklu alebo množstva
3.Technické zásoby -kryjú potrebu nevyhnutných technologických požiadaviek na
prípravu materiálu pred použitím
4.Sezónne zásoby

Parametre zásobovania

1.Dodávkový cyklus – dodací cyklus alebo interval dodávok v dňoch
2.Veľkosť dodávky – dodané množstvo
3.Spotreba alebo priemerná denná spotreba
4.Dodacia lehota – časový úsek od objednávky po splnenie
5.Objednávacia lehota – časový úsek začína odovzdaním objednávky a končí začiatkom
plnenia

Riadenie zásob

je to súbor činností (analýza, rozhodovanie, kontrola), ktorých zmyslom je nájsť a zaistiť takú výšku materiálových zásob, aby bol zaistený plynulý priebeh výrobného procesu.
Externé faktory:
Nákupný marketing
Doprava
Umiestnenie podniku
Pružnosť dodávateľov
Interné faktory:
Technická príprava výroby
Logistické procesy
Rozsah sortimentu

Optimálne objednané množstvo:
cieľom je určiť také množstvo, ktoré vyhovuje minimu celkových N spojených s objednaním a skladovaním
priemerný stav zásob na sklade:Z = Zp + X/2
Zp – poistná zásoba
X – objednané množstvo
Optimálny počet objednávok na rok:
Dopt = Q / Xopt
Q – ročná spotreba
Xopt – optimálne objednané množstvo

Objednávanie podľa signálneho stavu – termín objednávok závisí od postupnej spotreby materiálu.
graf

Zp – poistná zásoba
Td – termín dodania
L – dodacia lehota
Zs – signálny stav

Just – In – Time
princíp koncepcie nulových zásob a 100% kvality a koordinácia činností dodávateľov a odberateľov
odberateľ upúšťa od vlastného skladovania materiálu a prechádza na dodávky 1-2x za deň
kvalita je dopredu overená štatisticky

Prednáška 12. 10. 2009 Výroba a plánovanie výroby

je to premena výrobných faktorov (práca, kapitál) za účelom získania určitých výkonov vo forme výrobkov
významná funkcia podniku s časovým intervalom
Výroba
1.Získavanie kapitálu (finančná činnosť)
2.Získavanie pracovníkov (personálna činnosť)
3.Získavanie hmotného majetku (investičná činnosť)
4.Odbyt
5.Správa
6.Doprava
7.Kontrola
Do užšieho vnímania nepatrí 1. a 4.

kolobeh výroby v širšom zmysle

Organizácia výrobného procesu

1.Predvýrobná etapa – vývoj, konštrukcia, technologická príprava, zaistenie materiálu
2.Výrobná etapa
3.Odbytová etapa

Delenie VP podľa výrobného programu:

Hlavný VP – hlavný predmet podnikania
Vedľajší VP – slúži pre výrobu náhradných dielov, polotovarov, zaistenie energie, pary, stlačeného vzduchu
Doplnkový VP – na využitie a spracovanie odpadov z HV a VV
Pridružená výroba – iný charakter výroby
Obslužné procesy – manipulácia s materiálom, doprava, skladovanie, balenie, kontrola

Manažment výroby ovplyvňuje:
použitú technológiu, atď.

Typológia výroby – z hľadiska opakovateľnosti finálnych výrobkov

a)Kusová výroba

vyrába sa jeden výrobok (neopakovateľná alebo málo) alebo viac so vzájomnou odlišnosťou – unikátne stavby
Napr. výroba na stavenisku (na stavenisko sa premiestňujú zariadenia) alebo výroba na zákazku, výroba podľa projektu (výstavba tunelu, atypické haly)

b)Sériová výroba

stredne opakovaný proces, výrobky sa zadávajú v dávkach, objednávky sa realizujú zo skladu, bez vplyvu zákazníka
môže byť malosériová, stredne sériová a veľkosériová
potrebná je príprava výroby a zvyšuje sa špecializácia strojov
Napr. montáž na zákazku pre automobily

c)Hromadná výroba

veľká opakovateľnosť malého počtu výrobkov, masová výroba jedného druhu po dlhú dobu
využívajú sa moderné organizačné postupy, možnosť použiť automatické linky
možná organizácia výroby:
 Prúdová (plynulá) výroba
 Pásová výroba – výrobný takt výkonov je synchronizovaný s taktom celej výrobnej linky

Zákonitosti výroby

1.Proporcionálnosť (dodržanie množstva)
2.Paralelnosť (možnosť popri sebe vyrábať viac druhov)
3.Rytmickosť
4.Nepretržitosť
je prejavom uplatňovania proporcionality, paralelnosti a rytmickosti a znamená nerušené pôsobenie všetkých výrobných faktorov vo výrobnom procese

Vynakladanie ľudskej práce
automatický výrobný proces – stroj pracuje sám
ručný pracovný proces – ľudská práca sa priamo vynakladá

Členenie výrobného procesu

Čo?Pre koho?Ako vyrábať?Komu?
1.Vecné – operácia ako základná zložka VP, delí sa na úkony a pohyby
2.Časové
a.strojov a zariadení
b.výrobkov
c.pracovnej sily
3.Priestorové

Výrobný cyklus – je doba, ktorá uplynie od zahájenia prvej výrobnej operácie do chvíle, kedy je výrobok odvedený do skladu. Je to súčet jednotlivých technologických i netechnologických operácií, časov, prestávok a prerušení medzi operáciami, je to časť priebežnej doby.
(časové členenie z hľadiska výrobku)

Spotreba časov pracovníka

Celkový pracovný čas (čas smeny)

čas nutný (normovateľný)čas zbytočný (nenormovateľný
čas práceosobné straty
čas prestávok (obedy, desiata)technicko-organizačné straty

Priestorové členenie

a)technologické

podľa strojov a zariadení, technologicky príbuzné operácie
veľká rozpracovanosť
pre kusovú výrobu (výroba rozdelená do výrobno-technologických jednotiek)
dielenská výroba (sústružnícka, frézarská)

b)predmetné

technologická náväznosť
pre sériovú a hromadnú výrobu
pretržité (dávky) a nepretržité
zoskupenie strojov podľa výrobného postupu

Výrobné výpočty

pri organizácii výrobného postupu výrobku výrobným procesom sú potrebné výrobné výpočty. Zisťujú sa tak ďalšie charakteristiky výrobného procesu, ktoré je možné vyjadriť numericky:

1.Výrobná kapacita
2.Produktivita práce a celková produktivita
3.Fond pracovnej doby, potrebný počet pracovníkov
4.Výrobný takt a výrobný rytmus
5.Stupeň synchronizácie
6.Zaťaženie pracovného miesta (udáva sa v %)


Plánovanie výroby

Predmet plánovania výroby:
výrobný program
výrobný proces
výrobné faktory pre výrobu

Plán výroby určuje výrobné postupy, časy výroby a miesta, kde sa plánované výrobky budú vyrábať.

Výrobný program je sortimentálna skladba a objem výroby, ktorá sa má v určitom období vyrábať a vychádza sa z plánu odbytu. Sumár činností, ktoré podnik zrealizuje za určité obdobie.

a)Dlhodobý plán – pre nové výrobné kapacity
b)Krátkodobý plán – menšie zmeny
c)Strategické (5-8 rokov), taktické, operatívne (v kratších časových intervaloch)

Príklady plánovania v podniku
Časový plán – pre nákup – termíny zahájenia a dokončenia výroby, výrobné množstvá, dávky
Kapacitný plán – výpočet kapacít, zosúladenie kapacít
Plán dopravy
Plán nákupu – plán množstva – materiálové zabezpečenie, veľkosť zásob
Plán skladovania

Využitie moderných systémov plánovania – počítačová podpora v podniku
CIM – Integrovaný počítačový systém
CAD – Počítačový systém prípravy výroby
CAD/CAM
Production Planning System (PPS)
Production Planning and Control (PPC)

Flexibilný podnik
vysoká produktivita výroby pri malých výrobných dávkach
flexibilita vyrábaného sortimentu súčiastok alebo montážnych celkov podľa požiadaviek zákazníka
pestrý výrobný program so schopnosťou okamžitých inovácií
redukcia veľkosti skladu a stavu zásob materiálu
zvyšovanie časového a výkonového využitia strojov
zvyšovanie kvality výrobkov
rýchle riešenia vzniknutých problémov
krátke a presné časy dodávok

Systémy plánovania výroby
musíme vychádzať z objednávok zákazníkov, ktoré majú byť realizované počas špecifikovaného časového obdobia vo výrobnom systéme, stanovuje sortiment a množstvo objednávok
prednáška
19. 10. 2009
Úloha zisku v podniku

Definícia zisku:

zisk je jedným z cieľov a predmetov podnikania a vyplýva z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi podniku
zisk je najdôležitejšou zložkou finančných výsledkov podniku
zisk je kladným výsledkom výsledku hospodárenia podniku VH=V-N
zisk dosiahne podnik vtedy, ak v rozdiely medzi výnosmi a nákladmi prevýšia výnosy náklady podniku
zisk patrí medzi základné ekonomické veličiny podniku (zisk, náklady, objem výroby, kalkulácia, ceny, tržby)

Vzťah: výnosy – náklady – výsledok hospodárenia

Výnosy podniku:

tvoria peňažné čiastky, ktoré podnik získal zo svojich činností (výkony) za určité obdobie, vo výrobnom podniku najčastejšie sú to tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb
Výnosy podniku tvoria:
a)Prevádzkové výnosy – napr. tržby za predaj
b)Finančné výnosy – podiel na vkladoch, atď.
c)Mimoriadne výnosy – predaj odpísaných strojov

Náklady podniku:

tvoria peňažné čiastky, ktoré podnik účelne vynaložil na získanie výnosov.
Náklady podniku tvoria:
a)Bežné prevádzkové náklady – napr. spotreba materiálu
b)Odpisy dlhodobého majetku
c)Finančné náklady – napr. úroky
d)Mimoriadne náklady – napr. dary

prehľad o výnosoch a nákladoch a výsledku hospodárenia dáva Výkaz ziskov a strát (výsledovka)

Výsledok hospodárenia podniku: (rozdiel medzi V a N)
a)účtovný – bežný
- mimoriadny
b)daňový – udáva výsledok hospodárenia ktorý podlieha zdaneniu, vyplýva zo Zákona o dani z príjmov
c)ekonomický

Faktory ovplyvňujúce výsledok hospodárenia:

Objem realizácie
Sortiment
Jednotková predajná cena
Náklady na jednotku kalkulácie

Štruktúra vzťahov: (vertikálne základné členenie VH)

prevádzkové výnosy – prevádzkové náklady = prevádzkový výsledok
+++
finančné výnosy – finančné náklady = finančný výsledok
+++
mimoriadne výnosy- mimoriadne náklady= mimoriadny výsledok

Výnosy celkomNáklady celkom= Výsledok hospodárenia pred zdanením
- dane

Výsledok hospodárenia po zdanení – zisk/strata
+ čerpanie z rezervných fondov
- prídely rezervným fondom
+ výsledok hospodárenia min. rokov

Bilančný zisk /strata

Zložky zisku v podniku:

1.Prevádzkový zisk (operating)
2.Z finančných operácií
3.Zisk na bežnú činnosť
4.Mimoriadny zisk
5.VH za účtovné obdobie

Vplyvy na výšku zisku:
stav majetku, objem výroby, produktivita práce, personálne zloženie podniku, organizácia práce

Strata

znižuje vlastné imanie podniku a musí byť uhradená.
strata je záporným VH podniku
Spôsoby úhrady straty:
a)z nerozdeleného zisku z minulých rokov, z rezervného fondu
b)dodatočný vklad kapitálu
c)umorenie „strata z minulých rokov“
d)znížením základného imania

Funkcia zisku v podniku:

Kriteriálna funkcia
 výška zisku v podniku rozhoduje o všetkých základných otázkach ekonomiky podniku – objeme výroby, nových investíciách....
Rozvojová funkcia
 zisk je zdrojom tvorby finančných zdrojov pre ďalší rozvoj podniku
Motivačná funkcia
 zisk je základom hmotnej zainteresovanosti

Ekonomický zisk
podnik dosiahne po odčítaní implicitných nákladov (úrokov z vlastného kapitálu a oportunistickej mzdy podnikateľa) od účtovného zisku

Čistý zisk
tá časť zisku, ktorá ostáva po odvodoch do štátneho rozpočtu

Spôsoby zvyšovania zisku:
Znižovaním nákladov
Zvyšovaním výnosov

(základ dane vzniká ak podnik má zisk, v opačnom prípade ide o daňovú stratu)

Rozdelenie zisku:

1.Daň z príjmov – univerzálne zdanenie, kedy účtovný zisk sa opraví o možnosť voľby odpisov, úľavy na daniach...
2.Prídel do rezervných fondov
3.Splátky úverov
4.Obstarávanie dlhodobého majetku pre rozvoj podniku
5.Vyplatenie dividend – spotreba

Analýza bodu zvratu
vyjadruje vzťahy medzi objemom výroby, cenami výrobkov, tržbami a nákladmi

Tržby TR
Náklady
Zisk (€)zisk
TC
0-vý bod = BZ (T=N) zisk sa rovná 0

FN strata

QkQ (ks)

Hranica, pri ktorej zvyšovaním výroby začína byť podnik ziskový je bod zvratu

cieľom analýzy je nájsť taký počet výrobkov, pri ktorom by výnosy sa vyrovnali nákladom
tržby pri nulovej hodnote sa rovnajú nule
pri nulovom objeme výroby vzniká strata vo výške fixných nákladov
objem výroby keď T=N sa nazýva bod zvratu a cena sa rovná priemerným nákladom (súčtu fixných a variabilných nákladov na jednotku výroby)

T = pq...................... výpočet tržieb
N = F + bq.................. výpočet celkových nákladov
kde:
q – počet vyrobených a predaných výrobkov
p – cena za jednotku
T – celkové tržby
b – variabilné náklady na jednotku
N – celkové náklady
T = N
Pq = F + bq
q(BZV) = F/p –b

Výpočet bodu zvratu pre ceny = priemerné náklady
P = F/q +b
Príspevok na úhradu fixných nákladov a zisku: ú = F/q, keď ú = p –b

Potom podnik dosiahne zisk...

Úloha manažérov: po dosiahnutí bodu zvratu podnik dosahuje zisk, ktorý je tým vyšší, čím viac výrobkov podnik vyrába a predá pri nemenných cenách a proporcionálnych nákladoch

Prevádzková páka
mechanizmus, ktorý charakterizuje podiel fixných nákladov na celkových nákladoch podniku
aj malé zmeny v tržbách dávajú veľkú zmenu prevádzkového zisku

Stupeň prevádzkovej páky
označuje sa stav podielu fixných N a celkových N a ich zmeny v tržbách s vplyvom na zmenu v prevádzkovom zisku
vyjadruje percentuálnu zmenu zisku vyvolanú 1%-tnou zmenou predaného množstva, platí:

Prednáška 26. 10. 2009 Kalkulácie nákladov

Kalkulačný systém
Kalkulácie tvoria relatívne samostatný systém ekonomických informácií, ktorý súvisí s účtovníctvom a zostavovaním rozpočtov

Kalkulácia nákladov je písomný prehľad jednotlivých zložiek priemerných nákladov celého množstva výkonov a ich súhrn na kalkulačnú jednicu.

Úloha kalkulácie:

stanoviť (predbežne) alebo zistiť (výsledne) výšku nákladov, ktoré boli vynaložené na jednotku výkonu

Predmet kalkulácie:

Kalkulačná jednica je výkon – výrobok, polotovar, práca alebo služba, ktorý je vymedzený merateľnou jednotkou, na ktorú sa stanovia (zistia) náklady.
Kalkulácia vlastných nákladov je činnosť, ktorou sa vypočítavajú, stanovujú alebo zisťujú a v určitej štruktúre vykazujú vlastné náklady výrobkov, tovarov alebo služieb, ktoré sú druhovo a objemovo presne vymedzené.

Predmetom kalkulácie sú výkony pri činnostiach podniku:

v nákupe
vo výrobe
v odbyte
vnútropodnikové

Všeobecný kalkulačný vzorec

1.Priamy materiál
2.Priame mzdy
3.Ostatné priame náklady
4.Výrobná réžia
Vlastné náklady výroby
5.Správna réžia
Vlastné náklady výkonu
6.Odbytové náklady
Úplné vlastné náklady výkonu
7.Zisk/strata

Položky kalkulačného vzorca:

1.Priamy materiál

patrí tu skutočná spotreba materiálov všetkých druhov pri premene na výrobok (suroviny, pohonné hmoty, pomocný materiál, výrobné obaly)
Odpad – použiteľný, nepoužiteľný

2.Priame mzdy
patria tu základné mzdy (úkolové, časové), príplatky a doplatky, prémie, odmeny, ktoré priamo súvisia s kalkulovanými výkonmi

3.Ostatné priame náklady
patria tu opravy, straty zo zmätkov (výkony, ktoré nezodpovedajú stanoveným technickým podmienkam)

4.Výrobná réžia – nepriame náklady
sú to osobné a vecné náklady na obsluhu, riadenie VP, pokuty, penále
účtujú sa nepriamo pomocou prirážok

5.Správna réžia
patria tu osobné a vecné náklady, ktoré súvisia s riadením a správou – napr. odpisy správnych budov, platy, poštovné, telefóny, poistenie
a)zásobovacia réžia
b)výrobná réžia
c)odbytová réžia – spojená so skladovaním, reklamou, propagáciou

KALKULÁCIE

PREDBEŽNÉ,VÝSLEDNÉ
operatívne
plánované
rozpočtové

Druhy kalkulácie podľa časového hľadiska:

1.Predbežné kalkulácie

– predstavujú úlohy pre oblasť plánovania, slúžia pre rozpočtovanie.
a)plánované – zostavované na základe plánovaných noriem pre potreby plánu výkonov, nákladov a zisku v plánovacom období – ročné, štvrťročné

úroveň nákladov plánovaných a skutočných

b)prepočtové – slúžia pre stanovenie cien vyrábaných výrobkov pri zamýšľaných zámeroch – vhodnosť premiestnenia výroby, pre nepravidelné zostavenia podľa potrieb pred THP prípravou
sú podkladom pre strategické plánovanie nových výrobkov
c)operatívne – zostavené na základe operatívnych noriem pre konkrétne technické, technologické a organizačné podmienky
+ +
-
vyjadrujú určité operatívne odchýlky od východzej kalkulácii

2.Výsledná kalkulácia

slúži pre stanovenie skutočných nákladov a je nástrojom kontroly pre podnik v dodržiavaní plánu nákladov.

Druhy kalkulácie podľa štruktúry:

1.Postupná kalkulácia – zahŕňa aj položku polotovarov vlastnej výroby z predchádzajúcej fázy, uvádza sa tak len jednou položkou

2.Priebežná kalkulácia – vlastné náklady sa uvádzajú v členení podľa kalkulačného vzorca
Kalkulácie pre potreby rozhodovania

1.Kalkulácie marginálnych nákladov – prírastkových

slúžia na zistenie dodatočných nákladov prírastkov výkonov (výrobné dávky) a vzťahujú sa najmä na poslednú zaradenú dávku do výroby, ktorá zníži alebo zvýši objem vo výrobe a spôsobí vo variabilných nákladoch zmenu, čím vznikne vyšším využitím fixných nákladov vyšší zisk
slúži pre rýchle stanovenie dolnej hranice ceny alebo pre optimálny spôsob

2.Direct Costing – kalkulácia neúplných nákladov
metóda, pre rozčlenenie nákladov na fixné a variabilné bez vplyvov prírastkov z ručenej a nie automatickej práce

3.Kalkulácia alternatívnych – oportunistických nákladov
zavádza pojem likvidovanej marže, ktorá sa priráta k výrobku, ktorý ho nahradil

Význam kalkulácie v podniku:
pre informácie o efektívnosti výroby, rentabilite a hospodárnosti
pre stanovenie vnútropodnikových cien výrobkov, prác a služieb pre hospodárske strediská
pre zostavenie rozpočtov výrobných stredísk a podniku
pre oceňovanie nedokončenej výroby
pre kontrolu a rozbor
pre porovnávanie vývoja nákladov v čase
pre hodnotenie racionalizačných zámerov
pre znižovanie nákladovosti v podniku

Metódy kalkulácie

Metóda je spôsob akým sa určia alebo zistia jednotlivé zložky nákladov na kalkulačnú jednicu.
Závisí od predmetu kalkulácie, štruktúre nákladov, spôsobe prepočítavania.

A)Metódy kalkulácie podľa predmetu organizovanej výroby

1.Zákazková – podľa výrobných príkazov + kalkulačný list = analytické záznamy o nákladoch
2.Fázová – náklady vo fáze výroby – hospodárske strediská
3.Normovaná – využíva normy, či sa prekročujú alebo vznikne úspora (norma -+ odchýlka)

B)Kalkulačné techniky:

1.Metóda delením
jednoduchá kalkulácia delením
stupňovitá kalkulácia delením
kalkulácia s pomerovými číslami
a)Jednoduchá delením
využíva sa pri výrobe rovnakých výkonov s jedným druhom výkonov, napr. pre cementáreň, tepláreň, ťažba
Náklady na kalkulačnú jednicu:

n = Nq

Kde:N – celkové náklady za obdobie, q – počet vyrobených kalkulačných jedníc
Napr. náklady na 1 deň v hromadnej výrobe
b)Stupňovitá metóda delením
napr. slúži pre rozlíšenie nákladov na predané a nepredané výrobky7

c)Kalkulácia s pomerovými číslam

napr. pre hutnícke výrobky, ktoré sa líšia len svojou hmotnosťou
vzájomný pomer udáva pomerové číslo medzi výškou nákladov medzi kalkulačnými jednicami
Napr. Výrobok A má vlastné náklady 1€ a výrobok B 1,2€ na jednotku. Vzájomný pomer nákladov bude: 1/1,2 = 0,83 t. j. ............................

2.Kalkulácia prirážková

pri výrobe rôznorodých výrobkov a nákladov
Napr. prirážka percentom alebo sadzbou
% prirážky = nepriame náklady *100 / rozvrhovaná základňa, t. j. rozpočtovaná suma
Sadzba výrobnej réžie – náklady sa zisťujú pre každý stroj a určí sa prirážka réžie na jednu hodinu príslušného stroja.

3.Kalkulácia pre združenú výrobu výrobkov

Zostatková – jeden z výrobkov je hlavný a ostatné vedľajšie
Rozčítavacia – náklady sa rozvrhnú podľa pomerových čísel
Kvantitatívnej výťaže

4.Kalkulácia rozdielová

použitie v hromadnej aj sériovej výrobe, náklady sú dopredu určené (normované) a rozdiely medzi určenými a skutočnými nákladmi