5. Múdrost

Definície znalosti

_ Znalost sú fakty alebo idey, ktoré boli získané pozorovaním, štúdiom, skúmaním alebo skúsenostou. [Webster]

_ Znalost je organizovaná informácia využitelná na riešenie problému. [Woolf1990]

_ Znalost je informácia, ktorá je organizovaná a analyzovaná, aby sa stala zrozumitelnou a použitelnou na riešenie problémov alebo na rozhodovanie. [Turban1992]

_ Znalost obsahuje pravdy a presvedcenia, perspektívy a koncepty, úsudky a ocakávania, metodológie a know-how. [Wiig1993]


Znalosti ako podnikové zdroje

_ Oproti ostatným podnikovým zdrojom (financným, materiálnym a pod.) majú znalosti svoje špecifiká, napr.:

– sú nehmotné a tažko meratelné,

– sú pomínajúce sa, a preto môžu „zmiznút za noc“

– znalosti nie sú v procesoch spotrebovávané, niekedy naopak používaním rastú,

– majú velkú šírku dopadu v organizáciách,

– nemôžu byt kúpené na trhu alebo burze,

– nie je možné ich riadit (znalostne orientovaní manažéri neriadia znalosti, ale iba prostredie v ktorom sa znalosti nachádzajú!)


Kategorizácia znalostí (1)

_ Najcastejšie používaná kategorizácia znalostí podla [Polanyi1966], [Nonaka1995]:

– explicitné znalosti (explicit) je relatívne lahké vyjadrit, dokumentovat, formalizovat a následne zdielat pomocou informacných a komunikacných technológií (IKT)

– nevyjadrené znalosti (tacit), t.j. uchovávané v ludskej mysli. Je budto tažké ich formalizovat a komunikovat, alebo nemožné previest do explicitnej formy.


Kategorizácia znalostí (2)

_ [Bureš2005] doplna toto clenenie o implicitné znalosti, ktoré sú tiež uchovávané v ludskej mysli, ale v okamžiku potreby je možné ich dokumentovat alebo previest do explicitnej podoby.

_ Casto používaná kategorizácia znalostí využíva tri kategórie (dimenzie) v rámci ktorých rozlišuje jednotlivé typy znalostí:

– psychológia znalostí (deklaratívne a procedurálne)

– vyjadritelnost (explicitné a nevyjadrené)

– vlastník znalosti (kolektívne a individuálne)

 Kategorizácia znalostí (3)

Manažment znalostí

_ Pri snahe o presné vymedzenie manažmentu znalostí (MZ) casto narážame na problém, ktorý pramení zo skutocnosti, že MZ cerpá zo širokej škály disciplín, napr.:

– umelá inteligencia, expertné a znalostné systémy,

– pocítacom podporovaná spolupráca (groupware),

– informatika, kognitívne vedy, filozofia,

– správa dokumentov,

– systémy pre podporu rozhodovania,

– reinžiniering firemných procesov,

– riadenie ludských zdrojov,

– organizacná kultúra, organizacné chovanie a pod.

Definície manažmentu znalostí

_ MZ znamená explicitnú kontrolu a riadenie znalostí v organizácii zameranej na dosiahnutie firemných cielov. [Spek1997]

_ MZ je získavanie, koordinácia, rozširovanie, tvorba a využívanie znalostí za úcelom zlepšenia základných firemných procesov. [Hempel2001]

_ MZ je o prísune správnych znalostí správnym ludom v správnom case tak, aby sa mohli co najlepšie rozhodovat. [Petrash1996]

_ MZ je organizácia, tvorba, zdielanie a tok znalostí vo vnútri organizácie. [Wikipedia2004]


Spolocné rysy definícií MZ

_ MZ ako výkon špecifických znalostných procesov,

_ nutná spojitost MZ s organizacnými cielmi alebo stratégiou,

_ Spájajú MZ s organizacnými procesmi a tým zdôraznujú potrebu ich vzájomnej väzby

_ Niektoré upozornujú na prácu so znalostnými aktívami, alebo znalostným kapitálom

_ Len niektoré definície spájajú MZ s IKT, alebo znalostnými technológiami, niektoré zase s organizacnou kultúrou


Co nie je manažment znalostí

_ Znalostné inžinierstvo, ktoré sa síce tiež zaoberá znalostami, ale jeho cielom je znalosti získat a vložit do automatického systému.

_ Technické riešenie ako napr. Intra- alebo Extra-net. IKT nie sú nutnou podmienkou MZ, ale vhodným a užitocným nástrojom

_ Jednorázová záležitost typu „kúpim a používam“. Je to dlhodobý proces, do ktorého treba neustále investovat a efekt sa zacne prejavovat až casom.

Manažment znalostí (1) Intelektuálny kapitál

_ Podla niektorých autorov prestavuje znacnú cast trhovej hodnoty niektorých organizácií (Coca Cola, ABB, GE velké SW firmy a pod.)


Model trhovej hodnoty spolocnosti (Skandia)

Trhová hodnota

Financný kapitál Intelektuálny kapitál

Ludský kapitál Štrukturálny kapitál

Zákaznícky kapitál Organizacný kapitál

Inovacný kapitál Procesný kapitál

Intelektuálne vlastníctvo Nehmotné aktíva

Manažment znalostí

Štruktúra intelektuálneho kapitálu

_ Ludský kapitál obsahuje všetky znalosti, schopnosti, kompetencie, expertízu a kreativitu zamestnancov organizácie

_ Zákaznícky kapitál obsahuje vztahy so zákazníkmi i databázy o zákazníkoch. Niekedy sú tieto znalosti súcastou ludského kapitálu

_ Procesný kapitál obsahuje firemné procesy a infraštruktúru, ktorá tieto procesy podporuje (všetko to, co organizácii zostane, ked zamestnanci odídu domov)

_ Intelektuálny kapitál zahrna know-how, obchodné znacky, patenty a ostatné formy intelektuálneho vlastníctva, ktorá môžu byt nejakým spôsobom chránené

_ Nehmotné aktíva obsahujú organizacnú kultúru, hodnoty ktoré organizácia pestuje.