Manažment znalostí (1)
OBSAH PREDNÁŠKY
_ Organizacné pokyny na akademický rok 2009/2010
_ Jednotlivé úrovne práce so znalostami
_ Úloha a miesto znalostí v organizáciách
_ Dáta, informácie, znalosti
– co to je, aké sú medzi nimi súvislosti a rozdiely
– definície znalostí
– kategorizácia znalostí
_ Manažment znalostí
– Definície manažmentu znalostí
– Co je a co nie je manažment znalostí
_ Intelektuálny kapitál a jeho štruktúra
Úrovne práce so znalostami
Manažment znalostí
Organizacná úroven –znalostný manažment
Národná úroven – vedomostná spolocnost
Nadnárodná úroven – znalostná ekonomika a spolocnost
Obr. podla [Bureš 2007]
Úrovne práce so znalostami (1)
1. Nadnárodná úroven:
– Najvšeobecnejšia, vytvára rámec pre nižšie úrovne
– Pojmy ako znalostná spolocnost, znalostná ekonomika
– Napr. dokumenty ako Lisabonská stratégia EÚ, ale aj mnohé výskumné projekty od RP4 až po RP7
– Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) – dokument The Knowledge-Based Economy (1996) a jednotlivé výrocné správy
– Organizácia spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) – správa Towards Knowledge Societies (2005)
Prejavy rastu informacnej/znalostnej spolocnosti na štruktúre zamestnanosti v USA
Úrovne práce so znalostami (2)
2. Národná úroven:
– Na úrovni vlády SR bola schválená Štátna politika informatizácie spolocnosti (jún 2001)
– Stratégia informatizácie spolocnosti v podmienkach SR a Akcný plán (január 2004)
– Konkretizácia Lisabonskej stratégie pre SR – projekt MINERVA (november 2004) – neúspešný – nahradený projektom
Slovensko 21 (jún 21)
– Slovensko 21 – modernizacný program ako zmenit slovenské hospodárstvo z „výrobnej dielne“ na znalostnú ekonomiku
– Národný strategický referencný rámec 2007 – 2013 (NSRR): jeden z operacných programov sa volá znalostná ekonomika
(inovácie, informatizácia spolocnosti, výskum a vývoj, modernizácia zdravotníctva)
Úrovne práce so znalostami (3)
3. Organizacná úroven:
– Posun ku konkrétnejším pojmom na úrovni jednotlivých organizácií (výrobné, obchodné, verejné a pod.)
– Na tejto úrovni sa realizuje znalostný manažment
– Zvýšená pozornost venovaná znalostiam, avšak systémová a systematická práca s nimi je ešte velmi zriedkavá
– Znalostný manažment coho? – organizácií, ktorých vrcholové vedenie sa snaží o znalostne orientovaný prístup k riadeniu svojej organizácie
– Vytváranie vhodného prostredia pre rozvoj a optimálne využívanie znalostí
Úrovne práce so znalostami (4)
4. Úroven manažmentu znalostí:
– Tu už ide o reálnu prácu s konkrétnymi znalostami
– Technické prostriedky na podporu práce so znalostami
– Rôzne typy znalostí si vyžadujú rôzne prístupy k práci s nimi
– Tento predmet je venovaný najmä tejto úrovni práce so znalostami
Úloha a miesto znalostí v organizáciách
_ Niekolko dôvodov, preco sú znalosti pre organizácie také dôležité:
– Organizácie sa stávajú znalostne intenzívnymi
– Znalosti umožnujú byt na cele zmien
– Narastajúca zložitost riešených úloh
– Globalizácia trhu
– Organizácie dbajúce na rozvoj znalostí majú väcšiu šancu prežit
– Zdielanie znalostí v rámci organizácie
– Znalosti sú „mobilné“ (v hlavách zamestnancov)
Dáta – informácie – znalosti (1)
_ Rozdiely medzi dátami, informácia a znalostami podla [Beckman1997]:
1. Dáta: fakty, obrázky, zvuky+ interpretácia + význam =
2. Informácie: formátované, filtrované a sumarizované dáta + akcia + aplikácia =
3. Znalosti: idey, pravidlá a procedúry, ktoré vedú akcie a rozhodnutia
Vztah medzi dátami, informáciami a znalostami (1)
Dáta – informácie – znalosti (2) _ Hierarchia znalostí podla [Beckman1997]:
1. Dáta: text, fakt, kód, obraz, zvuk + význam + štruktúra =
2. Informácia: organizované, štruktúrované, interpretované a sumarizované dáta + uvažovanie + abstrakcia + vztah + aplikácia =
3. Znalost: prípad, pravidlo, proces, model + výber + skúsenosti + princípy + obmedzenia + ucenie =
4. Expertíza: rýchla a presná rada, vysvetlenie a potvrdenie výsledkov a uvažovania + integrácia + distribúcia + navigácia =
5. Spôsobilost: organizacná expertíza: znalostný sklad, integrovaný systém pre podporu výkonnostou
Vztah medzi dátami, informáciami a znalostami (2)
Dáta – informácie – znalosti (3)
_ Rozdiely medzi dátami, informácia a znalostami podla [Tobin1996]:
1. Dáta + relevancia + úcel =
2. Informácie + aplikácia =
3. Znalosti + intuícia + skúsenosti =
4. Rozumnost + morálne princípy, schopnost rozlišovat co je dobré a co zlé, schopnost klást si tažké otázky, hladat na ne
odpovede a menit podla nich svoj život =>
5. Múdrost
Definície znalosti
_ Znalost sú fakty alebo idey, ktoré boli získané pozorovaním, štúdiom, skúmaním alebo skúsenostou. [Webster]
_ Znalost je organizovaná informácia využitelná na riešenie problému. [Woolf1990]
_ Znalost je informácia, ktorá je organizovaná a analyzovaná, aby sa stala zrozumitelnou a použitelnou na riešenie problémov alebo na rozhodovanie. [Turban1992]
_ Znalost obsahuje pravdy a presvedcenia, perspektívy a koncepty, úsudky a ocakávania, metodológie a know-how. [Wiig1993]
Znalosti ako podnikové zdroje
_ Oproti ostatným podnikovým zdrojom (financným, materiálnym a pod.) majú znalosti svoje špecifiká, napr.:
– sú nehmotné a tažko meratelné,
– sú pomínajúce sa, a preto môžu „zmiznút za noc“
– znalosti nie sú v procesoch spotrebovávané, niekedy naopak používaním rastú,
– majú velkú šírku dopadu v organizáciách,
– nemôžu byt kúpené na trhu alebo burze,
– nie je možné ich riadit (znalostne orientovaní manažéri neriadia znalosti, ale iba prostredie v ktorom sa znalosti nachádzajú!)
Kategorizácia znalostí (1)
_ Najcastejšie používaná kategorizácia znalostí podla [Polanyi1966], [Nonaka1995]:
– explicitné znalosti (explicit) je relatívne lahké vyjadrit, dokumentovat, formalizovat a následne zdielat pomocou informacných a komunikacných technológií (IKT)
– nevyjadrené znalosti (tacit), t.j. uchovávané v ludskej mysli. Je budto tažké ich formalizovat a komunikovat, alebo nemožné previest do explicitnej formy.
Kategorizácia znalostí (2)
_ [Bureš2005] doplna toto clenenie o implicitné znalosti, ktoré sú tiež uchovávané v ludskej mysli, ale v okamžiku potreby je možné ich dokumentovat alebo previest do explicitnej podoby.
_ Casto používaná kategorizácia znalostí využíva tri kategórie (dimenzie) v rámci ktorých rozlišuje jednotlivé typy znalostí:
– psychológia znalostí (deklaratívne a procedurálne)
– vyjadritelnost (explicitné a nevyjadrené)
– vlastník znalosti (kolektívne a individuálne)
Kategorizácia znalostí (3)
Manažment znalostí
_ Pri snahe o presné vymedzenie manažmentu znalostí (MZ) casto narážame na problém, ktorý pramení zo skutocnosti, že MZ cerpá zo širokej škály disciplín, napr.:
– umelá inteligencia, expertné a znalostné systémy,
– pocítacom podporovaná spolupráca (groupware),
– informatika, kognitívne vedy, filozofia,
– správa dokumentov,
– systémy pre podporu rozhodovania,
– reinžiniering firemných procesov,
– riadenie ludských zdrojov,
– organizacná kultúra, organizacné chovanie a pod.
Definície manažmentu znalostí
_ MZ znamená explicitnú kontrolu a riadenie znalostí v organizácii zameranej na dosiahnutie firemných cielov. [Spek1997]
_ MZ je získavanie, koordinácia, rozširovanie, tvorba a využívanie znalostí za úcelom zlepšenia základných firemných procesov. [Hempel2001]
_ MZ je o prísune správnych znalostí správnym ludom v správnom case tak, aby sa mohli co najlepšie rozhodovat. [Petrash1996]
_ MZ je organizácia, tvorba, zdielanie a tok znalostí vo vnútri organizácie. [Wikipedia2004]
Spolocné rysy definícií MZ
_ MZ ako výkon špecifických znalostných procesov,
_ nutná spojitost MZ s organizacnými cielmi alebo stratégiou,
_ Spájajú MZ s organizacnými procesmi a tým zdôraznujú potrebu ich vzájomnej väzby
_ Niektoré upozornujú na prácu so znalostnými aktívami, alebo znalostným kapitálom
_ Len niektoré definície spájajú MZ s IKT, alebo znalostnými technológiami, niektoré zase s organizacnou kultúrou
Co nie je manažment znalostí
_ Znalostné inžinierstvo, ktoré sa síce tiež zaoberá znalostami, ale jeho cielom je znalosti získat a vložit do automatického systému.
_ Technické riešenie ako napr. Intra- alebo Extra-net. IKT nie sú nutnou podmienkou MZ, ale vhodným a užitocným nástrojom
_ Jednorázová záležitost typu „kúpim a používam“. Je to dlhodobý proces, do ktorého treba neustále investovat a efekt sa zacne prejavovat až casom.
Manažment znalostí (1) Intelektuálny kapitál
_ Podla niektorých autorov prestavuje znacnú cast trhovej hodnoty niektorých organizácií (Coca Cola, ABB, GE velké SW firmy a pod.)
Model trhovej hodnoty spolocnosti (Skandia)
Trhová hodnota
Financný kapitál Intelektuálny kapitál
Ludský kapitál Štrukturálny kapitál
Zákaznícky kapitál Organizacný kapitál
Inovacný kapitál Procesný kapitál
Intelektuálne vlastníctvo Nehmotné aktíva
Manažment znalostí
Štruktúra intelektuálneho kapitálu
_ Ludský kapitál obsahuje všetky znalosti, schopnosti, kompetencie, expertízu a kreativitu zamestnancov organizácie
_ Zákaznícky kapitál obsahuje vztahy so zákazníkmi i databázy o zákazníkoch. Niekedy sú tieto znalosti súcastou ludského kapitálu
_ Procesný kapitál obsahuje firemné procesy a infraštruktúru, ktorá tieto procesy podporuje (všetko to, co organizácii zostane, ked zamestnanci odídu domov)
_ Intelektuálny kapitál zahrna know-how, obchodné znacky, patenty a ostatné formy intelektuálneho vlastníctva, ktorá môžu byt nejakým spôsobom chránené
_ Nehmotné aktíva obsahujú organizacnú kultúru, hodnoty ktoré organizácia pestuje.
