Ak k dohode medzi daňovým subjektom a správcom dane nedôjde, potom už správca dane určí daň len podľa pomôcok. V praxi sa daň dohodou aplikuje najčastejšie v prípadoch tvrdenia, že doklady boli odcudzené, stratené, zničené požiarom a pod. Tento inštitút je určený najmä pre daňovníkov, ktorí nezavinene a neúmyselne dospeli do stavu dôkaznej núdze a súčasne majú snahu pomáhať daňovým orgánom pri správnom určení svojej vlastnej daňovej povinnosti. Daň dohodou uplatňuje daňový úrad iba v skutočne výnimočných a okrajových prípadoch. V prípade, že k dohode nedôjde, použije správca dane pre daňový subjekt tvrdší a nevýhodnejší nástroj, t.j. určí daň podľa pomôcok. Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani dohodou alebo ak daňový subjekt vykonáva také úkony, ktorých dôs1edkom je zníženie dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2 zákona č. 511/l992 Zb. v znení neskorších predpisov (napr. správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly, ale ten ho opakovane bez ospravedlnenia neprevezme alebo inak neumožní vykonať daňovú kontrolu) je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov. Príklad na rozdielne vysvetlenie si zákona
Už niekoľko rokov existuje na Slovensku popri nájme s právom kúpy najatej veci, čiže finančnom lízingu, aj tzv. operatívny lízing. Táto forma nájmu sa najčastejšie orientuje na prenájom automobilov, ktoré sú vo všeobecnosti najčastejším druhom prenajímaného majetku. Zákon o daniach z príjmov už v roku 1999 zaviedol limit pre daňovú uznateľnosť splátok nájomného pre osobné automobily, a to do výšky 550 000 Sk. Vystupujú tu dva rozdielne názory na tú istú vec. Slovenská laická aj odborná verejnosť sa rozdelila na dve skupiny z pohľadu názoru na aplikáciu limitu splátok pri operatívnom lízingu. Jedni tvrdia, že zákon pojednáva o nájme ako takom, a preto sa limit nájomného vzťahuje na obidve resp. na všetky formy lízingu. Druhá skupina sa pridržiava skutočnosti, že ustanovenie § 24 ods. 3 písm. f) zákona č.