nahrádzania lacnejších druhov tovarov a služieb drahšími, zhoršovaním akosti výrobkov pri nezmenenej cene, ale najmä vo vznikaní vynútených úspor obyvateľstva. Ďalším poznatkom je, že ekonomický mechanizmus cenovej politiky nemožno automaticky nahradiť mechanizmom podrobného, detailného určovania cien. Ekonomický obsah cenového mechanizmu spočíva v tom, že tento mechanizmus je hodnotovým trhovým mechanizmom rozdeľovania. Treba, aby tento hodnotový trhový mechanizmus rozdeľovania bol cieľovo zameraný a regulovaný. Začiatkom 60-tych rokov sa tendencie skrytého rastu cien prejavili ako nerovnováha na trhu spotrebného tovaru a služieb, čo upozorňovalo na nerealizovateľnú kúpnu silu obyvateľstva ako na vynútené úspory. Vplyv tejto nerovnováhy spôsobil prechod na politiku pohyblivých maloobchodných cien. Cenová tvorba na úrovni centra sa začína uvoľňovať najmä v súvislosti s ekonomickými reformami v jednotlivých štátoch v druhej polovici šesťdesiatych rokov. Upúšťa sa od direktívneho určovania cien všetkých výrobkov centrom a zavádzajú sa rozličné kategórie cien podľa miery voľnosti pri ich tvorbe. Napríklad to boli voľné ceny, limitné a pevné ceny. V súčasnosti sa používajú aj zmluvné ceny.
Vo vyspelej ekonomike nemožno chápať cenu ako absolútnu a nemennú veličinu. Preto sa začala uplatňovať cenová dynamika, pružnejšia cenová politika najmä v oblasti maloobchodných cien z podnetu štátu. Spoločenská prax plánovitého riadenia národohospodárskej politiky , vrátane cenovej, je nevyhovujúca. Musí sa však určiť, čo treba v cene uplatniť na makroúrovne. Z praxe ďalej vyplýva požiadavka, aby sa detailné administratívne centrálne riadenie cien zmenilo na parametrické riadenie cien s možnosťou kalkulácie cien aj s využitím spoločenskej réžie a ďalších réžií. Osobitnú dôležitosť by malo najmä riadenie maloobchodných cien. Ich vývoj bezprostredne ovplyvňuje vývoj životnej úrovne obyvateľstva, ktorej plánovité usmerňovanie je v kompetencii štátu a dotýka sa najmä zachovania spoločenských proporcií rozdeľovania medzi štátom (štátny rozpočet) a obyvateľstvom. Zmena týchto proporcií sa prejaví práve v redistribučnom efekte cenovej politiky, ovplyvnenej vzájomným pomerom jednotlivých réžií v kalkulovanej i realizovanej cene. Redistribučný efekt cenovej politiky v podmienkach samofinancovania podnikov sa dotýka predovšetkým vplyvu cien na reálne dôchodky obyvateľstva a na štruktúru spotreby jeho jednotlivých sociálnych a príjmových skupín. Z teórie rozpočtovej politiky je známe, že rozpočtové znovurozdelenie môže ovplyvniť znovurozdelenie národného dôchodku na akumuláciu a spotrebu.