Nástrojmi rozpočtovej politky sa však realizuje aj spoločenské rozdelenie hodnoty medzi obyvateľstvo a štát. Umožňuje to systém uplatňovania priamych a nepriamych daní voči obyvateľstvu. Priama daň vystupuje ako nástroj znovurozdeľovania, pomocou ktorého možno zreteľne sledovať rozdeľovacie spoločenské vzťahy medzi štátom (rozpočtom) a obyvateľstvom. Prostredníctvom nepriamych daní možno ovplyvňovať znovurozdeľovanie hodnoty, a teda aj dôchodkov obyvateľstva, v prospech štátneho rozpočtu. Ťažšie sa však reguluje a kontroluje spoločenské rozdeľovanie medzi štát a obyvateľstvo, pretože nástrojom znovurozdelenia sa nestáva daň, ale cena. Preto toto rozdeľovanie sa môže okrem priamych daní sledovať len analýzou vplyvu vývoja maloobchodných cien na vývoj reálnych dôchodkov obyvateľstva, podmienený zmenami nepriamych daní.
Štát môže cenovou politikou v značnej miere ovplyvňovať rozdeľovací dopad dôchodkovej politiky a dosahovanie hlavného národohospodárskeho cieľa – zvyšovanie životnej úrovne uplatnením koncepcií vývoja cenovej politiky vo vzťahu k dôchodkovej politike. Môže ísť najmä o tieto koncepcie:
a) znižovanie maloobchodných cien pri relatívne stálych nominálnych dôchodkoch
b) zachovanie stálych maloobchodných cien pri zvyšovaní nominálnych dôchodkov
c) zvyšovanie maloobchodných cien pri súčasnom zvyšovaní nominálnych dôchodkov

Koncepcia cenovej a dôchodkovej politiky
Z hospodárskej praxe, ale aj z teoretických poznatkov vyplýva, že je nevyhnutné voliť takú národohospodársku koncepciu cenovej politiky vo vzťahu k dôchodkovej politike, ktorá predstavuje a vyžaduje vzájomný pohyb cien a dôchodkov. Zároveň možno zovšeobecniť poznatok praxe, že existuje vzájomná podmienenosť hodnotových, štruktúrnych i spoločenských proporcií rozdeľovania, a že životná úroveň sa môže zvyšovať len pri stálom ekonomickom raste. Koncepcia politiky rastúcich cien a dôchodkov sa môže použiť v podnikovej i nepodnikovej sfére. Kým však v podnikovej sfére rastú nominálne príjmy pracujúcich viac-menej v závislosti od dosahovaného výkonu, resp. pracovného výsledku, v nepodnikovej sfére, ako je školstvo, zdravotníctvo, veda a výskum, štátny aparát a pod. sa príjmy pracujúcich zvyšujú viac-menej jednorazovo. Pritom pre každé zvýšenie sa vyžaduje osobitné rozhodnutie centra, ktoré je však opäť podmienené hospodárskou situáciou.
Koncepcia politiky rastúcich cien i dôchodkov má vždy aj závažné psychologicko-motivačné účinky, ktoré treba brať do úvahy. Tendencia rastu nominálnych dôchodkov má priaznivé psychologické účinky.