Priaznivejšie pôsobí predovšetkým v spätných väzbách na vývoj ekonomiky (najmä prostredníctvom stimulovania zvyšovania produktivity práce, efektívnosti hospodárenia, stimulovania zavádzania technického rozvoja a pod.) ako pri tendenciách k ich stagnácii. Skúsenosti praxe ukázali, že takýto psychologicko-motivačný účinok sa nedosahuje pri znižovaní maloobchodných cien, nedosahuje sa ním najmä spätný motivačný vplyv na vývoj ekonomiky, najmä na zvyšovanie jej efektívnosti. Psychologický aspekt uvedeného postupu sa dotýka aj subjektívneho hodnotenia dosiahnutého stupňa životnej úrovne. Z psychologického hľadiska sú pojmy životná úroveň alebo reálne dôchodky obyvateľstva veľmi ťažko merateľné. Z psychologicko-politického hľadiska je však veľmi dôležité, aby obyvatelia nehodnotili dosiahnutý stupeň životnej úrovne horšie, ako to zodpovedá skutočnému vývoju. Z tohto hľadiska sa zdá byť nevyhnutným predpokladom pozitívneho hodnotenia vývoja životnej úrovne rast nominálnych príjmov. Obyvatelia sú ochotnejší zmieriť sa aj s určitým rastom cien, ak im rastú aj nominálne príjmy. Ak by bol však rast cien príliš rýchly, bolo by subjektívne hodnotenie vývoja zo strany obyvateľstva pravdepodobne negatívne.
Pri voľbe koncepcie vzťahu cenovej a dôchodkovej politiky treba prihliadať na vývoj ekonomických podmienok výroby a trhu. Pri takom cieľovom zámere plánovitého regulovania cien, aby sa dosahovali kriteriálne trhové ceny, na základe ktorých by sa dosiahla hodnotová vymeniteľnosť tovarov, môže mať dôležitú úlohu práve kritérium menovej stability, ktoré možno ovplyvniť aj konštrukciou maloobchodnej ceny, a to tak, že sa cena spresňuje v dôsledku zabezpečenia výmeny tovarov v súvislosti s vyrovnávaním hodnotovej miery – meny ako miery hodnôt a meradla cien. Pohyb cien tak zároveň ovplyvní reálnu kúpyschopnosť meny, ktorú možno považovať aj za parameter socioekonomickej efektívnosti. Vplyv kritéria menovej stability sa však môže v cenách odraziť predovšetkým sprostredkovane, prostredníctvom uplatňovania emisnej politiky podmieňujúcej sťaženie prístupu k peniazom tým, že sa ich emisia viaže na rozširovanie tovarového obratu, ako veličiny sumy cien realizovaných úžitkových hodnôt z výroby do maloobchodu (resp. veľkoobchodu). Z toho však vyplýva, že do tejto peňažnej emisie ekonomicky podmienenej zväčšovaním realizovanej sumy cien úžitkových hodnôt bude závisieť aj možnosť zvyšovania dôchodkov, a nie naopak. Potreba vyplatiť dôchodky ekonomicky nepodmieňuje emisiu. Ak však dochádza k emisii podmienenej rastom dôchodkov, vytvára sa tým dopyt nekrytý úžitkovými hodnotami.