Dochádza tak k narušeniu rovnováhy medzi dopytom a ponukou, ktorú treba riešiť predovšetkým cenovým pohybom, ale s dôsledkami znižovania reálnej kúpnej sily meny. Takto vyvolaný cenový pohyb však nemožno považovať za kritérium zvyšovania efektívnosti, ale práve naopak. Z toho však vyplýva, že kriteriálnou sa cena môže stať len pri zvyšovaní efektívnosti. Zvyšovanie efektívnosti však tesne nadväzuje na pohyb dôchodkov a ten je odvodený od zvyšovania produktivity práce. Súvisí teda so zvyšovaním realizácie ocenených úžitkových hodnôt. Práve zvýšená realizácia úžitkových hodnôt podmieni emisiu peňazí, a tým sa vytvorí peňažný zdroj, z ktorého možno zvýšiť dôchodky.
Vzájomný pohyb dôchodkov a cien ovplyvňuje voľbu koncepcie vzájomného vzťahu dôchodkovej a cenovej politiky. Dôležité je však považovať za ekonomicky opodstatnený taký vzájomný pohyb dôchodkov a cien, ktorý je ekonomicky podmienený zvyšovaním realizácie tovarov ako sumy cien úžitkových hodnôt. Teda dôchodky by mali byť ovplyvnené pohybom sumy cien tovarov a nie naopak. Len za tejto podmienky sa bude reálna kúpna sila meny stabilizovať. Bude to dôsledok vyrovnávania meny ako miery hodnoty na menu ako meradlo ceny.
V súčasnom vývoji ekonomického myslenia sa dostávajú do popredia otázky výmeny tovarových ekvivalentov. Majú totiž prvoradý význam pri určovaní miesta tovarovo-peňažných vzťahov v riadení ekonomiky. Teória vymedzila podmienky, za ktorých sa môže vymeniť hodnota a úžitková hodnota tovaru. Hodnotu možno realizovať len prostredníctvom ocenenej úžitkovej hodnoty. Dopytové a ponukové funkcie ceny nie sú zatiaľ u nás zvládnuté tak, ako ich podáva moderná ekonomická teória.
V chápaní meny ako jednotkovej hodnotovej miery sa to odrazí v poznatku, že mena ako miera hodnoty závisí od meny ako meradla ceny, teda ako hodnotovej miery úžitkovej hodnoty. To znamená, že aj dôchodky ako peňažný prejav hodnoty tovarov sú podmienené realizáciou sumy cien vytvorených úžitkových hodnôt ako peňažného prejavu úžitkovej hodnoty. Teda poznanie, že hodnota tovarov je podmienená jeho úžitkovou hodnotou, posúva problém tvorby cien do riešenia problémov tzv. ekonomizácie cien ale aj cenotvornej funkcie menového kurzu. Preto je potrebné zohľadniť aj reálnosť kúpnej sily meny, a to tak vnútornej ako vonkajšej. Zreálnenie vnútornej i vonkajšej kúpnej sily meny v cene tovarov bude zároveň podmienkou zabezpečenia tovarovo-peňažnej vymeniteľnosti.
Ekonomicky pozitívnejšie sa pristupuje k riešeniu problému vplyvu zahraničných cien na vnútorné ceny. Centrálna regulácia cien stojí najmä pred otázkou, ako riešiť problém cenotvornej funkcie menového kurzu.