Ide vlastne o riešenie odstránenia negatívnych rozdielov v priemernej produktivite práce v národnom rozsahu v porovnaní so zahraničím, resp. so svetom, ktorý sa do súčasnosti riešil najmä na ťarchu prostriedkov štátneho rozpočtu. Uvažovalo sa však s tým, že bude v prvom rade roztriediť všetky druhy tovarov, s ktorými sa obchoduje na zahraničnom trhu na:
a) tovary, pri ktorých sa centrálne neuhrádzajú rozdiely medzi vnútornou a zahraničnou realizačnou cenou,
b) tovary, pri ktorých sa uvádzané cenové rozdiely budú uhrádzať dočasne,
c) tovary, pri ktorých rozdiely v cenách nebudú
d) tovary, pri ktorých sa akceptuje realizačná cena na úrovni nákladovej ceny bez realizácie ekonomického efektu, čím sa vlastne núti spotrebiteľ k neefektívnej spotrebe. Zároveň s tým však vzniká prostredníctvom spotrebiteľa tlak na výrobcu, aby sa zvyšovala produktivita práce, ktorou sa bude meniť cena nákladov na cenu efektu.
Centrálne ovplyvňovanie ekonomizácie cien vo vzťahu k výmennej hodnote je nevyhnutné, a to predovšetkým cenotvornou funkciou vnútornej i vonkajšej reálnej kúpnej sily meny (menový kurz). Cenu treba považovať za základnú hodnotovú rozdeľovaciu kategóriu, pretože sú v nej obsiahnuté všetky hodnotové prvky, na ktoré nadväzujú všetky ostatné hodnotové nástroje rozdeľovania prostredníctvom dôchodkov vrátane hodnotových nástrojov centrálneho riadenia (predovšetkým nástroje finančné, ako sú dane, odvody, ale aj úver, úrok a mena), podstatne môže ovplyvniť funkcieschopnosť peňazí, a to najmä plnenie nezastupiteľnej funkcie peňažnej jednotky – meny ako stabilnej hodnotovej miery. Použitá literatúra:
Doc.Ing.Irena Hlavatá, CSc.
Financie a mena
vyd. ALFA, 1990.