Ekonómia ako vedaEkonómia ako veda vychádza z gréckych pojmov) omos (dom)a nomos (riadiť ktoré prvýkrát definoval Aristoteles).
Veda o hospodárskej činnosti, ktorá uspokojuje potreby človeka
Veda o materiálnom bohatstve (A. Smith)
Praktická veda o produkcii a rozdeľovaní bohatstva (J.S.Mill)
Spoločenská veda , skúmajúca hospodárske aspekty života spoločnosti, motívy a spôsoby rozhodovania jednotlivcov, skupín a celej spoločnosti o alternatívnom využití vzácnych zdrojov
Spoločenská veda, ktorá rieši otázky výroby, rozdeľovania, výmeny a spotreby materiálnych statkov a služieb
Pozitívna a normatívna ekonómia - riešia spôsoby skúmania ekonomických javov a procesov
Pozitívna – zaoberá sa ekonomickými faktami, okolnosťami a vzťahmi ekonomickej reality. Popisuje ju takú aká je.
Normatívna – skúma javy a procesy s cieľom zovšeobecňovania zistených záverov. Jej hlavný zámer je aktívne pôsobenie na ekonomický vývoj a hľadanie riešenia vzniknutých ekonomických problémov.
MIKRO (malý) – skúma jednotlivé hospodárske subjekty (jednotlivci, domácnosti, podniky, odvetvia) ich správanie sa a celkovú činnosť vo výrobe a na trhu
MAKRO (veľký) – skúma ekonómiu resp. národné hospodárstvo ako celok. Zaoberá sa celkovou výrobou statkov a služieb makroekonomickými agregátmi, spotrebou a investíciami, infláciou, nezamestnanosťou.
MIKRO +MAKRO= všeobecná ekonomická teória
Ekonomika-Národné hospodárstvo
- zameriava sa na konkrétnu organizáciu hospodárskej činnosti
-cieľavedomá, praktická hospodárska činnosť, ktorej cieľom je výroba výmena rozdeľovanie a spotreba a materiálnych statkov
Na základe charakteristických čŕt národného hospodárstva rozdeľujeme ekonomiky na : Príkazové (základné problémy rieši štát, vláda)
Trhové (základné problémy rieši trh)
Zmiešané (riešenie problémov aj zo strany štátu aj zo strany trhu)
Princípy ekonómie (Mankiw zásady ekonómie 99)
Ako sa ľudia rozhodujú? Volia medzi alternatívami.
Cena vecí alebo statkov = tomu, čoho sa vzdávame(alternatívne náhrady, náklady obetovaných príležitostí)
Racionálny človek uvažuje o: hraničných (marginálnych) veličinách. Nezaujíma nás ani tak koľko, ale o koľko viac musíme zaplatiť (dodatočné náklady).
Ľudia reagujú na stimuly pozitívne, ak vedia, že z toho niečo budú mať.
Výmenou môžu získať obidve strany (teória komparatívnych výhod, Smith Ricardo).
Trhy sú obvykle dobrým spôsobom organizácie ekonomickej činnosti aj keď trh zlyháva.
Vlády môžu občas zlepšiť výsledky pôsobenia trhu.
Životná úroveň krajiny závisí od jej schopnosti produkovať statky(exportná schopnosť, pridaná hodnota, trvalo udržateľný rozvoj).
Ak vláda vydáva príliš veľa peňazí, ceny spravidla rastu (inflácia).
Spoločnosť je vystavená krátkodobej voľbe medzi nezamestnanosťou a infláciou (
Philipsova krivka).
II.Vývoj ekonomického mysleniaAristoteles – pod pojmom ekonómia rozumel hospodársku činnosť, pomocou ktorej sa uspokojujú potreby človeka
Merkantilisti – zastávali názor, že: - zisk sa vytvára vo sfére obehu, Bohatstvo národa spočíva v peniazoch
Predstaviteľmi boli: Stafford, Mun, J Child , Colbert a ...
Merkantilizmus ako prúd ekonomického myslenia v období tvoriacich sa kapitalistických vzťahov, bol vystriedaný fyziokratizmom.
Fyziokrati – preniesli otázku o pôvode spoločenského bohatstva a nadproduktu zo sféry materiálnej výroby, ktorá bola u nich obmedzená len na oblasť pľh. Predstaviteľ
: Quesnay (Ekonomická tabuľka).
Predstavitelia klasickej ekonomickej teórie :
Adam Smith (1720-1790): Položil základy ekonómie ako vednej disciplíny. Vydal dielo Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov alebo len krátko Bohatstvo národov(1776). Za zdroj bohatstva považoval celú sféru materiálnej výroby a ľudskú prácu. Bol zástancom prirodzeného poriadku a obhajcom hospodárskeho liberalizmu.
David Ricardo (1772-1823): Veľkým prínosom ovplyvnil rozvoj ekonomického myslenia. Tvrdil, že práca je jediným zdrojom bohatstva. Zamýšľal sa nad vzťahom zisku a mzdy, cenou pôdy, rentou ...
Wiliam Petty : vyslovil myšlienku:,, matkou bohatstva je zem a otcom bohatstva je ľudská práca".
Karol Marx (1818-1883) : V druhej polovici 19. storočia rozvinul ekonomické učenie, najmä dielo ,,Kapitál". Podľa neho nové hodnoty v spoločnosti vytvára ľudská práca. Ostro kritizoval kapitalistické výrobné vzťahy.
Neoklasická ekonómia
- vznikla v 90-tych rokoch 19. st.: vychádza z teórie hraničnej užitočnosti a Sayovho zákona trhu, nie je za zásahy štátu do ekonomiky, všetky ekonomické kategórie a zákony vysvetľuje racionálnym správaním človeka alebo základných subjektov ekonomického systému, má väčšinou mikroekonomický charakter.
John Maynard Keynes (1883-1946)
v práci ,, Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí" (1936) reagoval na ekonomické problémy vyspelých krajín v 30-tych rokoch 20. st., vypracoval celú sústavu štátnych zásahov do ekonomiky, aby sa vyvíjala stabilne a vyhla sa krízovým stavom. Zakladateľ teórie a praxe ekonomických analýz (rozčleňovanie ekonomických javov na časti pričom za najdôležitejšie v ekonómii považoval ukázať postupy riešenia problémov vo väzbe na hlavný cieľ ).
Neoinštitucionalizmus
vývoj ekonomického myslenia tento smer ovplyvnil v 60-tych rokoch. Považuje trhový mechanizmus za nedokonalý, lebo uspokojuje len tie potreby, ktoré sú vyjadrené kúpyschopným dopytom. Ignoruje potreby ako vzdelanie, zdravotnícku starostlivosť.
Neoliberalizmus
prichádza na prelome 60.-70. rokov. Tento smer preferuje trh, konkurenciu, osobnú slobodu. Predpokladá len minimálne zásahy štátu do ekonomiky.
Reganomika (Ronald Regan) - veľmi tvrdo zasiahla proces integrácie a rozpad východného bloku.
Tetcherizmus – bol nekonzervatívny smer vo VB, nezakladal sa na významnej ekonomickej doktríne, bol to teoretický smer.
Základné ekonomické problémy(ekonomiky)
1. Čo vyrábať (množstvo, čas a priestor)
2. Ako vyrábať (technológia + technika, aby náklady boli najnižšie)
3. Pre koho vyrábať (aké sú cieľové skupiny)
Ekonomické analýzy
Súbor ekonomických princípov, ktoré zjednodušene zobrazujú ekonomickú realitu. Nástrojom ekonomických analýz je ekonomická teória. Sú postavené na hypotézach, v akom vzťahu je množina faktorov
k stanovenému cieľu.
Aplikované ekonomické analýzy – využívané a aplikované v ekonomike pri riešení konkrétneho ekonomického problému.
Obmedzenosť (scarcity) Je základný ekonomický problém. Chápe sa ním obmedzenosť v ponuke.
Zákon vzácnosti (obmedzenosti) hovorí že, nikdy nebude dostatok zdrojov a statkov na úplné uspokojenie každého človeka.
Teória obmedzenosti a voľby rozoznáva statky: Vzácne statky, Voľné statky – nie sú obmedzené (morská voda pri kúpaní na pláži).
Nutnosť riešenia problémov obmedzenosti a voľby v ekonómii vyplýva zo skutočnosti, že ľudské potreby, želania a túžby prevyšujú možnú produkciu závislú od ohraničených zdrojov.
Voľba (ľudia nemôžu uspokojiť všetky svoje potreby). Je to spôsob rozhodovania založený na slobodnej vôli jednotlivca, kde sa volia jednotlivé alternatívy a spôsoby
uspokojovania potrieb.
Bohatstvo a vlastníctvo-Súbor statkov – (ekonomických premenných), ktoré sú k dispozícii v určitom časovom okamihu a spĺňajú podmienky:
A, užitočnosť (schopnosť uspokojovať potreby)
B, peňažná hodnota
C, ohraničená ponuka
D, schopnosť prevodu vlastníctva cez trh a iných vlastníkov
Zdroj bohatstva ako základný ekonomický problém.
Ľudské potreby - Vrodené alebo získané požiadavky človeka, ktoré si uvedomuje ako pocit nedostatku, ktorý sa snaží odstrániť.
Základné členenie: ekonomické, mimoekonomické
IV. Výroba a tovar
Výroba (produkcia) je cieľavedomá činnosť, v ktorej sa transformujú (predávajú) výrobné vstupy a výstupy.
Produkcia: Hmotné statky (tovary) a služby.
Vstupy (inputy) – všetko, čo vchádza do výrobného procesu (práca, pôda, kapitál).
Výstupy (outputy) - všetko, čo vychádza z výrobného procesu (kapitálové statky, spotrebné statky).
Použitím výrobných činiteľov (ich realizáciou) získava ich vlastník dôchodok.
Dôchodok je trhová veličina, ktorá vyjadruje veľkosť peňažného príjmu za určité časové obdobie.
Formy dôchodku :Mzda - dôchodok za vykonanú prácu,
Renta – dôchodok vlastníka pôdy za prenajatú pôdu,
Zisk – dôchodok vlastníka kapitálu, kvantitatívny a kvalitatívny výsledok hospodárskej činnosti.
PôDA (pôda nerastné bohatstvo, rastlinstvo, živočíšstvo, voda a vzduch) -Spolu s prácou nie je výsledkom ekonomickej činnosti, ale mimo ekonomických faktorov. Jej využitím získava vlastník dôchodok , ktorý má formu renty. Renta je dôchodok vlastníka pôdy za službu (prenájom pôdy).
PRÁCA (súhrn fyzických a duševných schopností, ktorými ľudia prispievajú k výrobe tovarov a procesom poskytovania služieb). Spolu s pôdou nie je výsledkom ekonomickej činnosti ale mikroekonomických faktorov.
Množstvo práce určuje: počet všetkých obyvateľov krajiny, podiel práceschopného obyvateľstva na celkovom obyvateľstve, dĺžka pracovného dňa a týždňa.
Mzda je dôchodok za vykonanú prácu (platba za prácu), každá práca, ktorá dosiahne svoj cieľ je produktívna (Marshall). Delenie miezd:
Nominálna mzda – (suma peňazí za vykonanú prácu) a Reálna mzda – (súhrn statkov, ktoré si za mzdu možno kúpiť).
Produktivita práce – množstvo produkcie za jednotku pracovného vstupu v sledovanom časovom období. Rozhodujúci faktor výkonnosti ekonomík. Je ukazovateľom účinnosti živej ľudskej práce.
Mobilita práce (pohyb práce z jedného odvetvia /povolania /do iného).
Ľudský kapitál (akumulácia investície do práce a ľudí).
KAPITÁL je vyjadrenie bohatstva k určitému časovému okamihu, je jeden z výrobných činiteľov (bohatstvo, ktoré sa produktívne používa).
Je výsledok výroby a kombinácie výrobných faktorov.
Ekonomické členenie: fyzický (budovy, stroje, zariadenia, zásoby, suroviny, tovary), peňažný (peniaze vo svojich funkciách, obeživo, peniaze na účtoch, cenné papiere, obligácie, účastiny).
Členenie podľa doby trvania: fixný (časovo dlhšie trvajúci /budovy, stroje /), obežný (časovo kratšie trvajúci /zásoby, peniaze /)
Investície – predstavujú všetky pridania (pridané hodnoty)k existujúcemu kapitálu, ide o novootvorený kapitál
základné delenie investícií: hrubé(bez vyjadrenia opotrebovania- odpisov),
čisté (odpočítané odpisy, ktoré prostredníctvom účtovného výkazu vyjadrujú opotrebenie)
ZiskJe forma dôchodku vyplývajúca z využitia kapitálu, je základná ekonomická kategória, rozdiel medzi výnosmi a nákladmi. Je kvantitatívny a kvalitatívny ukazovateľ výsledkov hospodárskej činnosti jednotlivca a podniku. Je odmena podnikateľa za jeho prácu a riziká. Náklady (spotreba živej a zhmotnenej práce vo výrobnom procese).
Tovar – je výrobok alebo statok určenej na trh, na predaj -
konečnému spotrebiteľovi alebo výrobcovi( ten ho použije v ďalšom výrobnom procese )
Dôležité východiská: Každý tovar je výrobok (služba), Každý výrobok (služba) je tovar (už vtedy keď sa predá). Nie každý output je tovar. Tovar je statok určený na trh.
Predpoklady výroby tovaru:
1.) jednoduchá tovarová výroba
2.) rozšírená tovarová výroba
3.) spoločenská deľba práce
Spoločenská deľba práce - Nevyhnutná podmienka tovarovej výroby. Proces osamostatňovania jednotlivých druhov prác v spoločnosti. Základné východisko rastu produktivity práce. Základný predpoklad kooperácie (spolupráce hospodárskych subjektov na úrovni národného hospodárstva alebo medzinárodnej úrovni). Určujúci vzťah na zákon komparatívnych výhod.
Delenie tovarov
Podľa spôsobu použitia:
- spotrebné predmety (bezprostredne uspokojujú potreby,
- kapitálové (investičné) statky.
Podľa vzájomného vzťahu:
- substitučné (ktoré si konkurujú),
- komplementárne (ktoré sa dopĺňajú).
Podľa materiálnej a nemateriálnej povahy:
- tovary (materiálny výrobok určený na ďalšiu výrobu alebo spotrebu),
- služby (nemateriálny produkt, ktorý má nehmotný charakter).
Trh - miesto kde sa tovary a služby sústreďujú, kupujú a predávajú, mechanizmus, ktorý poskytuje kupujúcim a predávajúcim možnosť realizovať svoje tovary a služby.
Delenie trhu podľa predmetu kúpy a predaja: trh výrobných faktorov (práca, pôda,
kapitál), trh tovarov a služieb,
finančný trh (na základe ponuky a dopytu sa sústreďuju rozmiestňujú, rozdeľujú a prerozdeľujú peňažné prostriedky medzi ekonomické subjekty).
Ekonomický model hranice produkčných možností
Objem zdrojov, ktoré sa rozdeľujú je fixný, technika a vedecko- technické poznatky sú konštantné,všetky zdroje sú plne a efektívne využité. Ukazuje ekonomické voľby, ktoré má spoločnosť k dispozícií pre maximalizáciu produkcie. Kombinácia maximálnej produkcie. Rieši problém obmedzených zdrojov versus neohraničené ľudské potreby. Reaguje na otázky troch základných ekonomických problémov.
Zákon komparatívnych výhod
Definuje súbor charakteristík, ktoré sú rozhodujúce pre špecializáciu v ekonomických činnostiach, kde má jednotlivec najväčšie výhody a predpoklady.
Zo zákona vychádza:
A) rozdelenie typov vlastníctva (súkromné, verejné)
B) spôsob rozhodovania a druhy rozhodovacích mechanizmov v ekonomických systémoch:
- voľná trhová ekonomika
(pri rozdeľovaní a rozhodovaní je určujúci zisk ovplyvňujúci cenu a tendencia znižovania nákladov)
- príkazová ekonomika (pri rozdeľovaní a rozhodovaní je rozhodujúci plán ovplyvňujúci výrobu a spotrebu na základe centrálneho rozhodnutia)
-
zmiešaná ekonomika
(pri rozdeľovaní a rozhodovaní sa vyskytujú prvky trhové aj prvky príkazové a realizuje sa prostredníctvom súkromného a verejného sektora)
Formy a typy trhov
Územné hľadisko: Miestny, Regionálny, Národný, Medzinárodný, Trh integračných zoskupení, svetový
Hľadisko predmetu a kúpy, predaja: trh tovarov a služieb, trh práce, trh pôdy, trh kapitálu, finančný trh, trh s informáciami
Relevantný trh– Pojem relevantný trh je definovaný ako „... priestorový a časový súbeh ponuky a dopytu takých tovarov a služieb, ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska užívateľa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné“ (§ 3 ods. 3 zákona o ochrane hospodárskej súťaže).
Základné funkcie a úlohy trhu
alokačná funkcia – trh rozmiestňuje ekonomické zdroje (výrobné faktory) medzi rôzne potenciálne formy použitia tak, aby tieto zdroje boli využívané efektívne;
integračná funkcia – spočíva v spojení sféry výroby (výrobcov) a sféry spotreby (spotrebiteľov), v ich zapojení do všeobecného procesu aktívnej výmeny tovarov a služieb;
stimulačná funkcia – spočíva v motivácii výrobcov vytvárať novú produkciu, produkovať tovary s nižšími nákladmi a dosahovať dostatočný zisk, stimulovať vedecko-technický pokrok a na jeho základe intenzifikovať výrobu a zvyšovať efektívnosť fungovania celej ekonomiky;
regulačná funkcia – predpokladá vplyv trhu na všetky sféry ekonomiky, zabezpečuje zosúladenie výroby a spotreby z hľadiska sortimentu, vybilancovania dopytu a ponuky z hľadiska ceny, množstva , štruktúry,
proporciálnosť vo výrobe a výmene medzi jednotlivými regiónmi ekonomiky.
Základné úlohy trhu
-poskytovanie informácie;-poskytovanie podnetov na správanie výrobcov a spotrebiteľov;
-zabezpečovanie prvotného rozdelenia dôchodkov;
Hľadisko počtu sledovaných tovarov: čiastkový, agregátny.
Hľadisko stupňa organizovanosti : organizačné trhy (burzy), neorganizované.
Hľadisko podmienok pre fungovanie komponentov trhu : voľný, regulovaný.
Hľadisko súladu s existujúcim zákonodarstvom: legálny, ilegálny.
Trhové subjekty
na
trhu vystupujú 4 hlavné skupiny: firmy(výrobcovia), domácnosti(spotrebitelia), štát(vláda),
zahraničie
Východiská rozvoja trhu
Tovarová výroba (jednoduchá, rozšírená)
Spoločenská deľba práce (kooperácia a špecializácia)
Produktivita práce
Kooperácia (spolupráca hospodárskych subjektov na rôznych úrovniach národného hospodárstva)
Spoločenská deľba práce (proces osamostatňovania rôznych druhov práce v spoločnosti)
Produktivita práce (účasť živej ľudskej práce na objeme vyprodukovaných hodnôt pripadajúcich na jednotku spotrebovanej práce za určité časové obdobie)
Dopyt = nerovná sa Potreba
- súhrn jednotlivých rozhodnutí samostatného ekonomických subjektov;
- množstvo všetkých tovarov a služieb, ktoré sú spotrebitelia ochotní kúpiť za určitú cenu;
- množstvo tovarov a služieb, ktoré by ľudia využívali, keby neboli obmedzení peniazmi.
• Funkcia dopytu:
- závislosť množstva požadovaných statkov od ich ceny, dôchodku, preferencií spotrebiteľa, počtu domácností, ceny substitučných a komplementárnych tovarov,
- ak cena tovaru rastie, dopyt po tovare klesá a opačne (Zákon klesajúceho dopytu),
Činitele zmeny krivky dopytu1.) Príjmy spotrebiteľov a ich rozdelenie
2.) Ceny komplementárnych tovarov (príbuzných, súvisiacich tovarov)
3.) Preferencie spotrebiteľov
4.) Počet a vek kupujúcich
5.) Očakávania do budúcnosti
6.) Vládne regulácie, dane, subvencie
Ponuka = nerovná sa Zásoby
- súhrn jednotlivých rozhodnutí výrobcov,
- množstvo tovarov, ktoré výrobcovia na trhu ponúkajú za určitú cenu, v určitom období.
Trhová ponuka – celková ponuka všetkých predávajúcich na trhoch pri danej cene.
Ponuka= Dopyt
Funkcia ponuky:
- množstvo ponúkaného tovaru je funkciou ceny, tovaru, nákladov výroby,
- cena alternatívnych výrobkov, závisí od organizácie trhu,
- čím je cena tovaru vyššia, tým výrobcovia sú ochotní vyrábať viac tovarov
(Zákon rastúcej ponuky)- rovnovážna cena (podstatný nástroj prenosu informácií na trhu),
- nová rovnovážna cena (posun krivky ponuky a dopytu na základe zmeny správania kupujúceho a predávajúceho).
Činitele zmeny krivky ponuky
1.) Ceny výrobných faktorov (vstupov)
2.) Ceny iných tovarov
3.) Technológia a technologický pokrok
4.) Počet predávajúcich
5.) Očakávania do budúcnosti
6.) Vládne regulácie dane, subvencie
Zlyhanie trhového mechanizmu
Neschopnosť dosiahnuť trhovú cenu
Príčiny zlyhania trhového mechanizmu:Nedeliteľnosť a nevylúčiteľnosť zo spotreby
Externality (vznik úžitkov bez spoplatnenia a škôd bez náhrady) poznáme negatívne (emisie) a pozitívne (využívame niečo, za čo neplatíme)
Čierni pasažieri (vznik úžitkov bez kauzálnych súvislostí vyplývajúcich z trhu)
Verejné statky – pod ochranou
Nutnosť štátnych zásahov do trhového mechanizmuTeoretickým východiskom sú ekonomické analýzy a učenie je M.Keynesa
Príčiny štátnych zásahov do ekonomiky: Nedokonalé konkurenčné prostredie, Nedokonalá informovanosť, Maximalizácia úžitku producenta a spotrebiteľa
Štátne zásahy do ekonomiky a Maximinové kritérium
Maximinové kritérium – definované Mankiwom
-Maximalizácia úžitku a blahobytu spotrebiteľov na trhu, ktorí sú z dôchodkového hľadiska na tom najhoršie;
-Nastoľuje sa cez spoločný ekonomický záujem (verejný záujem) výrobcov a spotrebiteľov;
-Nástrojom realizácie sú regulačné proces.
Regulácia, deregulácia trhu
Regulácia trhu – vychádza z Maximinového kritéria
Korekcia neviditeľnej ruky trhu cez rôzne formy regulácie (odvetvová, prierezová, administratívna)
Ekonomická regulácia (vychádza z trhového mechanizmu a ekonomických analýz a opiera sa o analýzy outputu, inputu a ceny)
Deregulácia – tendencia k návratu a parametrom trhového mechanizmu
Nezávislé regulačné orgány – nástroj ekonomickej regulácie, prípadne deregulácie fungujúce v závislosti od globálnej súťaže ekonomickej integrácie a sociálnej zodpovednosti
Hospodárska (ekonomická) súťaž na trhu
Východiskom je učenie A. Smitha (súťaž ako základný princíp trhového hospodárstva)
Povinnosťou štátu je chrániť hospodársku súťaž (systém eliminácie negatívnych efektov vznikajúcich pri hospodárskej súťaži na trhu)
Nástrojom ochrany hospodárskej súťaže je protimonopolná a protitrustová legislatíva a politika
Súťažná politika EÚ (komplexný strategický a koncepčný dokument k otázkam hospodárskej súťaže v integrovanom ekonomickom prostredí
Finančný trh
Subjekty finančného trhu: veritelia, dlžníci
Medzi nimi vzniká úverový vzťah. Väzba medzi nimi môže byť:
priama (tzv. priame financovanie – keď veriteľ alebo dlžník si priamo hľadá na finančnom trhu protistranu);
nepriama (tzv. nepriame financovanie – prostredníctvom sprostredkovateľa v podobe finančných inštitúcií)
Sprostredkovateľmi na finančnom trhu sú
- depozitné inštitúcie,
- finančné spoločnosti,
- zmluvné inštitúcie a investičné spoločnosti.
Druhy investícií: reálne investície (priame podnikanie, nehnuteľnosti, hnuteľnosti) a finančné investície (peňažné vklady, poskytnuté úvery a pôžičky, dlhopisy, akcie, podielové listy, poistenie)
Členenie finančného trhu:- peňažný trh (je trh s krátkodobými peňažnými operáciami a nástrojmi /do 1 roka/. Nástrojmi sú krátkodobé finančné dokumenty so splatnosťou kratšou ako 1 rok (zmenky, šeky, štátne pokladničné poukážky, depozitné certifikáty...)
- kapitálový trh (je trhom dlhodobých peňažných operácií a nástrojov, ktoré majú dlhodobý charakter (obligácie, akcie, hypotekárne záložné listy, podielové listy...)
Funkcie finančného trhu
Akumulačná funkcia – zhromažďuje dočasne voľné peňažné prostriedky z prebytkového sektora a zabezpečuje uchovanie ich kúpnej sily.
Alokačná funkcia – zabezpečuje presun týchto voľných peňažných prostriedkov do depozitného sektora.
Cenovotvorná funkcia – tvorba objektívnych cien finančných nástrojov (úrok, kurz cenných papierov, poistné, kurz devíz, diskont + provízia).
Platobná funkcia – niektorými finančnými nástrojmi zabezpečujeme platby za tovary, služby, informácie...
Prerozdeľovacia funkcia – zabezpečuje zmenu vlastníckych práv, na druhej strane premenu finančných prostriedkov na hotovosť.
Selekčná funkcia – zabezpečuje prísun len perspektívnym ekonomickým subjektom.
Funkcia ochrany investorov – u nás sa zabezpečuje hlavne Úradom pre finančný trh alebo Fondom ochrany vkladov prípadne zaisťovňami.
Politická funkcia – ňou štát cez Centrálnu Banku realizuje svoju hospodársku a menovú politiku.
Devízový trh
Devízami sa rozumejú všeobecne likvidné, kedykoľvek splatné pohľadávky, znejúce na cudziu menu a splatné v cudzine. Obchody na tomto trhu prebiehajú v bezhotovostnej forme pri devízových kurzoch.
Štruktúra devízového trhu
Devízový trh podľa formy jej organizácie, objemu obchodovaných čiastok a techniky, ktorými sú obchody uskutočňované delíme: neorganizovaný a organizovaný.
Neorganizovaný trh – je trh, na ktorom subjekty uzatvárajú obchody na základe individuálnych zmlúv, kde vzájomnou dohodou sa určujú ich podmienky.
Organizovaný trh – je označovaný ako devízová burza. Na tomto trhu musí byť vymedzené, kde a kedy sa obchoduje, s čím sa smie obchodovať, kto smie na burze obchodovať, aké obchody sa smú uskutočňovať a spôsob stanovovania ceny.
Na burze môžu uskutočňovať obchody iba členovia burzy (to znamená burzou schválení obchodníci).
Ostatné subjekty, ktoré majú záujem o obchodovanie, musia využiť služby týchto členov burzy. Na devízových burzách sa obchoduje len so špecifickými inštrumentmi, ako sú futures a opcie. Pri týchto obchodoch je charakteristická ich štandardizácia. Iné terminované operácie, ako sú forward a swap a operácie promptné sa na burze neobchodujú. Väčší objem obchodov je realizovaný na mimoburzových trhoch a to vzhľadom k štandardizácii obchodov, časovému obmedzeniu obchodovania a k tomu, že obchodovanie na organizovanom trhu nie je lacnou záležitosťou.
Trhová konkurencia
Konkurencia medzi ponukou a dopytom (výrobca má záujem draho predať a kupujúci lacno kúpiť).
Konkurencia medzi spotrebiteľmi (na strane dopytu – má záujem čo najviac nakúpiť a to čo najlacnejšie).
Konkurencia medzi výrobcami (na strane ponuky – má záujem čo najviac predať za čo najvýhodnejšie).
Z hľadiska ceny rozlišujeme konkurenciu: cenovú a necenovú
Cenová konkurencia – využíva ako nástroj konkurenčného boja cenu. Výrobcovia dobrovoľne znižujú cenu tovarov. Snažia sa prilákať k sebe zákazníka i za cenu dočasnej straty. Chcú ovládnuť trh aby v
budúcnosti mohli diktovať podmienky a zvyšovať ceny.
Necenová konkurencia – chce získať zákazníka inými metódami než sú ceny. Sú to napríklad: reklamy, kvalita, dizajn, servis....
Z hľadiska podmienok existencie a vývoja:
- dokonalá konkurencia,
- nedokonalá konkurencia.
Dokonalá konkurencia: predstavuje teoretickú abstrakciu, ideálny stav trhovej ekonomiky, ktorý v reálnosti nikdy nenastane. Je taká situácia na trhu, pri ktorej žiadny účastník trhu nemá vplyv na trhovú cenu
Predpokladá splnenie týchto podmienok:
1.) na trhu sa stretáva veľké množstvo predávajúcich a kupujúcich, pričom žiadny z nich nemôže ovplyvniť cenu;
2.) úplná voľnosť vstupu ktoréhokoľvek nového výrobcu do odvetvia a voľnosť výstupu;
3.) výrobok je homogénny (rovnorodý), to znamená, že výrobky jednotlivých výrobcov sa od seba nejako nelíšia;
4.) predpokladá sa, že všetky subjekty trhu sú dokonale informované o situácií na trhu najmä o cenách jedinou cestou maximalizácie zisku a jedinou metódou konkurenčného boja na dokonale konkurenčnom trhu sú úspory pri výrobe. Ak chce výrobca obstáť v konkurenčnom prostredí, musí sústavne odstraňovať zbytočné náklady vo výrobe. Iba tak môže dosahovať zisk.
Nedokonalá konkurencia: - je reálnym stavom fungovania trhu a skutočne trhy sú spravidla dokonalej konkurencii vzdialené.
Monopolistická konkurencia: - kombinácia charakteristík dokonalej konkurencie a čistého monopolu, veľký počet firiem na trhu, sloboda vstupu a výstupu na trh a z trhu, predaj tovarov vzájomne si konkurujúcimi, firmy majú len určitú kontrolu nad cenou.
Oligopol: trh niekoľko vzájomne závislých predávajúcich, množstvo kupujúcich, veľké bariéry vstupu na trh, výroba podobných alebo rôznych tovarov, výrobcovia sú s cenovými pátračmi, vznikajú cez koncentrácie (fúzie).
Podnikanie
Podnikanie je vymedzené v §2 ods.1
Podnikanie je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Sústavnosť je chápaná ako činnosť, ktorej základným princípom je slobodné rozhodnutie o predmete podnikania, rozdelení zisku, využití majetku a pod., vyžaduje ekonomickú aj prácnu samostatnosť. Vlastné meno znamená, že FO musí konať len pod svojim menom a priezviskom, PO pod svojim obchodným menom. Vlastná zodpovednosť – podnikajúca osoba sa zodpovedá tretím osobám napr. dodržaním zmluvných podmienok, za záväzky voči veriteľom, za dodržanie prácnych noriem a predpisov a pod. Ziskovosť sa chápe ako hlavný motív podnikania
Podnikanie sa považuje za ekonomickú činnosť vyvolávajúcu ekonomické podnety, preto ho môžeme charakterizovať ako aktivitu zameranú na dosiahnutie rovnovážneho stavu v ekonomike. Podnikaním sa vyhľadávajú podnikateľské príležitosti, čím sa vypĺňajú prázdne miesta na trhu, obnovuje sa súlad medzi dopytom a ponukou. Predpoklady pre podnikanie sú tvorené najmä osobnou charakteristikou podnikateľa.
Podnikateľ
Podnikateľ podľa Obchodného zákonníka §2 ods.2 je:
Osoba zapísaná v obchodnom registri,
Osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
Osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
Fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
Podnikateľom môžu teda byť aj fyzické alebo právnické osoby, ktorých postavene upravuje Občiansky zákonník v §7 až §21.
FO je každý občan po dovŕšení plnoletosti, ktorý má spôsobilosť na právne úkony a PO je právna konštrukcia, ktorá umožňuje pozerať na určitý spoločenský útvar ako na jeden celok.
Podnik
Je subjekt podnikateľskej činnosti, ktorý vyhľadáva a využíva podnikateľské príležitosti. Podnik podľa Obchodného zákonníka §5 ods. 1 je súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.
Podnik je zároveň ekonomicky a právnicky samostatná jednotka založená za účelom podnikania. Za podnik teda môže vystupovať jednotlivec ako fyzický či právnická osoba, ktorá samostatne a nezávisle rozhoduje o svojej podnikateľskej činnosti, napr. živnostník alebo spoločnosť s ručeným obmedzeným majúca jedného vlastníka, alebo podnikateľská jednotka, ktorá je vo vlastníctve skupiny právnických osôb, napr. družstvá, banky.
Riziko podnikania
Riziko podnikania predstavuje určitú odchýlku od stanoveného cieľa, môže vystupovať ako stav neinformovanosti, variabilita možných výsledku, odchýlka od predpokladu, nebezpečenstvo straty.
Príčiny rizika: zmena dopytu, ktorá vedie k poklesu predaja, zmena predajných cien, zmena cien jednotlivých vstupov, makroekonomické zmeny, zmeny hospodárskej politiky, zmeny medzinárodného ekonomického a politického okolia, nedosiahnutie projektovanej výrobnej kapacity.
Druhy rizika:Podnikateľské riziko – spája nebezpečenstvo neúspechu s nádejou na zisk.
Čisté riziko – vzťahuje sa na straty a škody vzniknuté či už na majetku organizácie alebo na osobe jednotlivca.
Podľa vecnej náplne delíme riziká na: technické, výrobné, ekonomické, trhové, finančné, politické.
Na základe väzby na podnikateľské subjekty delíme riziká na:
Systematické (riziká ktoré sa menia v závislosti od celkového ekonomického diania)
Nesystematické (čiže riziká, ktoré sú špecifické pre daný subjekt)
Riziko môžeme znižovať odstránením príčin vzniku rizika a znížením nepriaznivých dôsledkov rizika.
Hlavné spôsoby znižovania rizika:
Diverzifikácia – riziko rozkladá na čo najväčšiu základňa.
Flexibilita – schopnosť rýchlo a s čo najnižšími nákladmi reagovať na zmeny.
Delenie rizika – rozdelenie medzi viacerých účastníkov.
Transfer – presun rizika na iný subjekt
Poistenie rizika
Okolie podniku
Okolie podniku je graficky znázornené.
Funkcie podniku a jeho ciele: Podnikateľská funkcia, Výrobná funkcia, Ekonomická funkcia, Obchodná funkcia, Sociálna funkcia
Podnikateľská funkcia zahŕňa všetky procesy, cez ktoré sa podnik snaží napĺňať základný a trvalý cieľ podniku, t.j. maximalizácia zisku, resp. minimalizácia nákladov. V rámci podnikateľskej funkcie sa podnik snaží o právny výber a kombináciu zdrojov, resp. inputov.
Výrobná funkcia napĺňa hlavný cieľ podnikov, čo je produkcia statkov a služieb, jedná sa o premenu vstupov v procese výroby na výstupy, určené na konečnú spotrebu alebo určené na ďalšiu výrobu. Podniky
potrebujú využívať najnovšie poznatky z oblasti vedy a techniky, preto túto funkciu nazývame aj vedecko-technická funkcia (inovačná funkcia).
Ekonomická funkcia zahrňuje finančnú, zásobovaciu a odbytovú funkciu. Poslaním týchto funkcií je hodnotovo vyjadriť hmotno-energetické procesy, vyčísliť finančný výsledok, zabezpečiť podnik hmotnými a finančnými prostriedkami a zisťovať vplyv odberateľov na podnikovú organizáciu.
Obchodná funkcia je zameraná na realizáciu vyrobených statkov a služieb na domácom, prípadne aj zahraničnom trhu. Ak pôsobí aj na zahraničnom trhu, tak v tomto prípade môžeme hovoriť aj o zahranično-integračnej funkcii.
Sociálna funkcia sa v poslednej dobe dostáva do popredia a slúži na vnútorné uspokojovanie zamestnancov, napr.: úroveň a spôsob odmeňovania, vzdelávanie v podniku.
Členenie podnikov
1.)Východiskové hľadiská: Kvantitatívne, Kvalitatívne
Kvantitatívne hľadisko členenia podnikov (podľa veľkosti je na zákle počtu pracovných síl, rentability, objemu produkcie alebo výškou investovaného kapitálu)
Kvalitatívne hľadisko členenia podnikov (podľa veľkosti sa uplatňuje najmä pri malých podnikoch, kde si vlastník riadi výrobu sám)
2.)Členenie podnikov podľa veľkosti: malé, stredné, veľké
Typológia podnikov
1.) Podniky podľa právnej formy podnikaniaživnostník, samostatne hospodáriaci roľník, slobodné povolanie, verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, družstvo, štátny podnik, podnik zahraničnej osoby
2.) Podniky podľa vlastníctva: súkromné, verejné, zmiešané
Verejné (štátne) podniky sú všeobecne podniky, ktoré môžu byť vo vlastníctve štátu alebo územno-správnych celkov. Postrádajú mnohé znaky klasického podniku, pretože v mnohých prípadoch zabezpečujú verejný záujem.
Najčastejšie vyskytujúce sa verejné podniky sú podniky, ktoré poskytujú verejno-prospešné služby, verejnú dopravu, poštové služby.
3.) Podniky podľa sektorov a hospodárskeho odvetvia:
- sektor primárny (podniky prvovýroby, poľnohospodárske, lesné, ťažobné, energetické, rybolov)
- sektor sekundárny (podniky spracovateľského a stavebného priemyslu)
- sektor terciálny
(podniky poskytujúce služby, ktoré udržujú, distribuujú a opravujú materiálne statky)
- sektor kvartálny (služby verejného charakteru a zabezpečujú legislatívny a právny rámec fungovania štátu)
- sektor kvintárny (rozvojové služby dynamizujúce ekonomický rast s dôrazom na jeho kvalitatívnu stránku)
Inštitúcie finančného trhu – na finančnom trhu pôsobia napríklad bankové inštitúcie, poisťovacie spoločnosti, peňažné burzy, brokérske spoločnosti. Finančný trh je tvorený peňažným, kapitálovým, devízovým, poistným trhom a trhom drahých kovov.
4.) Podniky podľa veľkostiMalý podnikateľ: Zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, Dosahuje ročný obrat najviac 7 mil. € alebo vykazuje v účtovnej uzávierke hospodársky výsledok najviac 5 mil. €. Je ekonomicky nezávislý.
Stredný podnik: Zamestnáva menej ako 250 zamestnancov, Dosahuje ročný obrat najviac 40 mil. € alebo vykazuje v účtovnej uzávierke hospodársky výsledok najviac 27 mil. €. Je ekonomicky nezávislý.
Malé a stredné podniky sú v transformujúcich sa krajinách považované za stabilizačný faktor, ktorý by mal prispievať k riešeniu ekonomických, politických a spoločenských problémov.
5.) Podniky podľa technicko-organizačnej charakteristiky:
Typ výroby podniku:
Hromadná výroba (vysoká opakovateľnosť výroby úzkeho sortimentu výrobkov, úzka špecializácia, umožnený najvyšší stupeň mechanizácie a automatizácie výroby).
Sériová výroba (pravidelná opakovateľnosť výrobného procesu t.j. výroba väčšieho počtu rovnakých výrobkov).
Kusová výroba (nízka alebo žiadna opakovateľnosť, každý výrobok je v podstate prototypom a je väčšinou robený na objednávku).
Špecializácia výroby:
Podniky predmetovo špecializované (zameranie sa na výrobu jedného druhu výrobku).
Podniky technologicky špecializované (výroba viacerých druhov výrobkov rovnakým technologickým postupom /frézarne, farbiarne, brusiarne a pod./
