1.3 Medzinárodný menový systém po druhej svetovej vojne

Základy na povojnové usporiadanie medzinárodných menových a úverových vzťahov položila medzinárodná menová a finančná konferencia OSN konaná v r. 1944 v Bretton Woode. Bretton-woodsky menový systém predstavoval sústavu pravidiel, ktorými sa regulovali medzinárodné menové vzťahy od konca druhej svetovej vojny do začiatku 70. rokov. Opieral sa o relatívne pevné menové kurzy. Parity mien sa vyjadrovali v Au a v USD. Au sa používalo na vyrovnávanie schodku platobných bilancií. Ústrednou inštitúciou Bretton-woodskeho menového systému sa stal Medzinárodný menový fond. Kingstonský menový systém nahradil v polovici 70. rokov vtedy už nefungujúci Bretton-woodský menový systém. Oficiálne bol prijatý roku 1976 v Kingstone. Na jeho základe sa medzinárodné menové opierajú o pružné menové kurzy. Zlato už nebolo základom kurzových vzťahov. Je oveľa zložitejší. Jednotlivé krajiny využívajú rozličné menové režimy, pristupujú ku kombinácii rozličných menových režimov, ten istý menový režim často využívajú rôznym spôsobom, často menia menové režimy i spôsoby ich riadenia. 1.4 Regulácia medzinárodných menových vzťahov
Medzinárodným menovým fondom, mechanizmus rozhodovania v MMF

Základné ciele MMF sa formulovali takto:
- posilniť medzinárodnú menovú spoluprácu,
- podporiť rozvoj a vyrovnaný rast medzinárodného obchodu,
- pomôcť členským štátom riešiť deficity ich platobných bilancií,
- podporiť stabilitu menových kurzov.

Mechanizmus rozhodovania MMF
Najvyšším orgánom MMF je Zbor guvernérov, ktorý sa skladá z guvernéra a jeho zástupcov. Schádza sa každý rok na výročnom zhromaždení, aby posúdil prácu MMF za uplynulé obdobie. Rada výkonných riaditeľov MMF sídli vo Washingtone, D.C. venuje sa každodennému rozhodovaniu o širokej škále problémov. Ide o politické, operatívne a administratívne problémy fungovania MMS, ktoré zahŕňajú:
- dozor nad politikou menových kurzov členských krajín,
- poskytovanie finančných prostriedkov MMF členským štátom,
- konzultácie s členskými krajinami,
- posudzovanie komplexných štúdií o významných otázkach
Rozhodnutia sa prijímajú trojakým spôsobom:
a) hlasovaním – jednoduchou väčšinou (viac ako 50%)
b) hlasovaním – kvalifikovanou väčšinou
c) bez hlasovania – na základe konsenzu.


1.5 Medzinárodný menový fond

Medzinárodný menový fond je jednou z medzinárodných inštitúcií, ktoré svojou aktivitou
pôsobia na proces transformácie bývalých socialistických ekonomík.