(rezervy zásob a zdrojov proti prechodnému nedostatku, zaistenie činnosti proti výpadkom a poruchám).
 Rozložením (diverzifikáciou) rizika na širšiu základňu (širšie spektrum činností, väčší počet dodávateľov a odberateľov, väčšie teritotoriálne rozloženie podnikania do tuzemska a zahraničia).
 Väčšiu zameniteľnosť (pružnosť) zariadení a možnosť substitúcie zdrojov pre výrobné a obslužné procesy.
 Delenie rizika medzi dvoch a viacerých partnerov (spoločné rizikové podnikanie, rôzne ďalšie strategické aliancie v oblasti výskumu, vývoja, výroby a predaja).
 Zvyšovaním profesnej a kvalifikačnej úrovne spolupracovníkov.

2. Východiská a všeobecné princíp manažérskej práce
2.1. Klasické smery managementu
Systematický rozvoj západného managementu v prvých desaťročiach tohoto storočia je spájaný so štyrmi klasickými smermi. Obvykle sa zobrazujú ako štyri pevné korene mohutného košatého stromu moderného managementu. 1.1.1. Škola vedeckého riadenia.
 Sa vyznačuje snahou o racionálnu prípravu a následné vykonávanie výrobných a obslužných procesov a to na najnižších úrovniach podnikovej organizácie. V centre pozornosti sú tri faktory výroby: človek, výrobok a stroj.
 Využíva overené postupy práce najlepších robotníkov a postupy na exaktnom meraní (normovaní) času potrebného pre na vykonanie pracovných operácii či ucelených procesov.
 Časové nároky sú tak východiskom pre dielenské plánovanie taj aj pre odmeňovanie.
1.1.2. Škola ľudských vzťahov
 Zdôrazňuje význam psychologických a sociálnych faktorov a ich vplyv na výsledky práce ľudí. Z týchto poznatkov vyplýva množstvo odporúčaní pre tvorbu metód vedenia ľudí a ich stimuláciu a motiváciu.
 Dodnes sa cenia názory: Kedy a za akých podmienok je motivačné vedenie ľudí výrazne hospodárnejšie a účinnejšie než zdrojovo náročnejšie zlepšovanie pracovných podmienok.
1.1.3. Škola správneho riadenia
 Je koncept celistvého riadenia a harmonizácia riadenia firiem a to s dôrazom na úlohu vedúcich pracovníkov a organizačného procesu.
1.1.4. Škola byrokratického riadenia
 Zdôrazňuje význam pevnej administratívnej organizácie. Byrokraciu však nechápe v zmysle dnešného ponímania nezdravej strnulosti, neúmerne rozvinutej administratívy, či zdĺhavého jednania.
3. Manažérske funkcie (MF)
3.1. Rozdelenie
 Manažérske funkcie sú typické činnosti, ktoré vykonáva manažér vo svojej práci. Manažérske funkcie sa chápu ako pojatie obsahovej náplne práce manažéra. Poznáme množstvo rôznych autorov a smerov MF.
 Za zakladateľa koncepcie MF je považovaný Francúz Henry Fayol. V roku 1916 definoval päť základných manažérskych funkcii:
(a) Plánovanie
(b) Organizovanie
(c) Prikazovanie
(d) Koordinácia
(e) Kontrola
 MF podľa Koontza a Weihricka:
(a) Plánovanie
(b) Organizovanie
(c) Výber a rozmiestnenie pracovníkov
(d) Vedenie ľudí
(e) Kontrola

1.1.1. Manažérska sociálna zodpovednosť, etika a kultúra
 Podnikateľské jednotky tvoria súčasť sociálno-ekonomickej štruktúry spoločnosti.