Z tohoto hľadiska je pre ich podnikateľské chovanie nutné dodržiavať určité formálne a neformálne pravidlá a normy chovania.  Súčasný management stále vo väčšej miere zdôrazňuje sociálnu zodpovednosť vedúcich pracovníkov, etiku a kultúru ich jednania.
1.1.2. Sociálna zodpovednosť manažérov
 Sociálnou zodpovednosťou manažérov sa rozumie ochota, morálna a kvalifikačná pripravenosť vedúcich pracovníkov niesť dôsledky svojho jednania voči vnútornému a vonkajšiemu spoločenskému prostrediu a rešpektovať jeho potreby. Ide o chovanie, ktoré nemožno vtesnať len do obvyklého zamerania činnosti na prosperitu nimi riadenej organizačnej jednotky.
 V súčastnom managemente sa väčšinou pochybuje o možnosti jasne stanoviť hranicu medzi ekonomickou racionalitou a sociálnou zodpovednosťou, etikou a kultúrou v jednaní manažéra voči vnútornému a vonkajšiemu prostrediu. 1.1.3. Manažérska etika
 Etické chovanie manažérov predpokladá dodržiavať určité, v danej komunite všeobecne uznávané normy jednania. Niektoré môžu byť deklarované v písomnej forme, iné sú nepísané pravidlá.  Zatiaľ čo jasne deklarované etické normy sú v manažmente brané ako dané a mimo diskusiu, jasne nedeklarované pravidlá sú často chápané rozporuplne. Preto sa niektoré firmy snažia vypracovať vlastné špecifické etické pravidlá chovania svojich zamestnancov, prípadne vedúcich pracovníkov.
 Etika manažéra dnes vyžaduje značné sebadisciplína a starostlivosť samotných vedúcich pracovníkov o morálnu bezúhonnosť svojej osoby. (úplatky, korupcia, nátlak, nelojalita voči vlastnej firme….)
 Etické, či neetické jednanie má silný vplyv i na to ako ich morálny profil vidia spolupracovníci. Pod týmto pojmom sa obvykle chápe osobný image manažéra, tj. charakteristické rysy jeho chovania a vzťahov k ľuďom.
1.1.4. Kultúra firmy
 Podnikovú kultúru vytvárajú ponúkané názory, uznávané pravidlá chovania a z toho vyplývajúce vzťahy v „Podnikovej rodine“.

1.2. MF Plánovanie
1.2.1. Poslanie plánovania, klasifikácia a kritéria plnenia plánu
 Plánovanie je stanovovanie cieľov a postupov na ich dosiahnutie. Vychádza z analýzy charakteru plánovaného problému. Musí vychádzať z vymedzeného rozhodovacieho procesu a z daného času. Priestorová a časová dimenzia plánu znamenajú hlavné komponenty v plánovacom procese.
 Dimenzie plánovacieho priestoru:
1) Šírka záberu, respektíve komplexnosti.
Určuje do akej miery sa plánovanie alebo plán týka organizačnej jednotky ako celku a do akej miery len jej častí.