Európske združenie voľného obchodu a Európska únia

EZVO si pri svojom založení roku 1960vytýčilo cieť odstrániť importné clá, kvóty a iné prekážky obchodu v západnej Európe a podporovať liberálne, nediskriminačné praktiky vo svetovom obchode. EZVO nie je colnou úniou, obchodná politika členských štátov voči nečlenom ostala v ich národnej kompetencii. Krajiny Európskej únie sú hlavným obchodným partnerom EZVO. Dôležitým medzníkom na ceste k vytvoreniu zjednoteného európskeho trhu sa stala dohoda o vytvorení Európskeho ekonomického priestoru (EEP), ktorá vstúpila do platnosti 1. 1. 1994. EEP je zoskupenie 15 krajín Európskej únie a troch yo štyroch krajín EZVO. EEP sa roykladá na ploche 3,56 mil. km, má 372 mil. obyvateľov, 168 mil. pracovných síl, 135 mil. domácností. Hodnota exportu pripadajúceho na jedného obyvateľa predstavuje 3 350 ECU. Na EEP pripadá viac ako 40% svetového obchodu.
Občania všetkých 18 krajín EEP majú právo voľne sa pohybovať v jeho rámci: žiť, pracovať, podnikať, investovať alebo kupovať nehnuteľnosti kdekoľvek v EEP. V EEP sa teda uplatňujú štyri “veľké slobody”: voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu. Krajiny EZVO súhlasili s tým, že značná časť existujúcej legislatívy EÚ bude yákladom dohody o EEP.
Od vytvorenia EEP sa očakáva posilnenie konkurencie, stimulovanie ekonomického rastu prostredníctvom dosahovania úspor z veľkovýroby a redukcie obchodných barier. EEP prispieva k prekonaniu nepriamych bariér obchodu, k zavedeniu spoločných štandardov, k zníženiu viacerých administratívnych prekážok obchodu, ktoré zvyšujú náklady a čas vynaložený v súvislosti s pohybom tovarov medzi krajinami. Zjednodušili sa colné a hraničné formality, zjednotili sa pravidlá o pôvode tovaru, s ktorým sa obchoduje v EEP. Nijaká krajina EEP nemôže zakázať alebo obmedzovať import tovarov, ktoré vyhovujú určitým minimálnym štandardom EEP.
Hoci vzťahy medyi krajinami EZVO a EÚ sú veľmi roysiahle a mnohotvárne, účasť v EEP nie je identická s členstvom v EÚ, lebo:
- EEP v sebe nezahňuje spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ ani spoločnú rybolovnú politiku,
- Vzhľadom na to, že EEP nie je colnou úniou, neexistuje ani spoločná obchodná politika EÚ-EZVO, ani spoločná colná tarifa voči nečlenom EEP.
Komisia EÚ konyultuje expertov EZVO pri príprave návrhov nových legislatívnych opatrenía možnosti ďalších konzultácii existujú aj pri posune navrhovaných opatrení do Rady ministrov EÚ.

Hlavnou politickou inštitúciou EEP je:
- Rada EEP
- Spoločný výbor
- Euróspky súdny dvor
- Dvor EZVO
Krajiny strednej a východnej Európy patria k tým štátom, ktoré sa v posledných rokoch stali predmetom prioritného záujmu EZVO. Krajiny EZVO uzatvorili dohody o voľnom obchode so siedmimi východoeurópskymi štátmi:
1. – 2. Česko – Slovensko , marec 1992,
3. Poľskom, december 1992,
4. Rumunskom, december 1992,
5. Bulharskom, marec 1993,
6. Maďarskom, marec 1993,
7. Slovinskom, júl 1995.
Krajiny EZVO otvorili svoje trhy pre mnohé východoeurópske výrobky pri vstupe dohôd do platnosti. Dohody o voľnom obchode medzi EZVO a východoeurópskymi krajinami sa opierajú a deklarácie a spolupráci, ktoré EZVO s týmito krajinami uzatvorilo v predchádyajúcom období. Takéto deklarácie boli podpísané s Maďarskom, Poľskom a Česko – Slovenskom, Bulharskom, Rumunskom, Albánskom. Podobné deklarácie podpísalo EZVO s Estonskom, Lotyšskom a Litvou, Slovinskom. Okrem deklarácie pokrývajú aj problematiku životného prostredia, obchod, dopravu a turistiku. Aktivít EZVO venuje osobitnú pozornosť vzťahom s Tureckom, Izraelom a Portugalskom.
Krajiny EZVO sa aktívne zapájajú do riešenia ekonomických problémov na pôde takých multilaterárnych organizácií, akými sú napr.: Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) alebo Svetova obchodna organizacia (WTO).