Je adresovaná šiestim stredoeurópskym a východoeurópskym krajinám, ktoré v tom čase mali asociačné dohody s EÚ(Poľsko, Maďarsko, ČR, SR, Bulharsko a Rumunsko), ako aj tým krajinám, s ktorými sa asociačné dohody očakávali v blízkom období (Estónsko, Lotyšsko, Litva, Slovinsko). Jej vypracovanie sledovalo cieľ pomôcť asociovaným krajinám v troch smeroch. Biela Kniha: 1. popisuje legislatívu vnútorného trhu EÚ ako celok, ako aj legislatívu v oblasti konkurenčnej, sociálnej a environmentálnej politiky, teda v oblastiach, ktoré majú klúčový význam pre fungovanie vnútorného trhu. 2. detailne popisuje administratívne a technické štruktúry, ktoré je potrebné vytvoriť na zabezpečenie efektívneho pôsobenia legislatívy a na jej uvedenie do splatnosti. 3. Ukazuje spôsoby technickej pomoci EÚ, ktoré čo najlepšie napomôžu realizovať snahy krajín EÚ. Aj keď každá časť legislatívy EÚ je v zásade dôležitá, Komisia vychádzala z toho, že v pred vstupnom období je vhodné postupovať podľa určitého poradia dôležitosti vzhľadom na to že zdroje, ktoré treba v súvislosti s realizáciou prispôsobovania (pokiaľ ide o právne a technické expertízy, parlamentný čas, alebo výcvikové možnosti) vynaložiť , sú tak v EÚ, ako aj v krajinách strednej a východnej Európy, obmedzené. Preto tieto zdroje treba koncentrovať na tie oblasti, ktoré prinášajú najväčší efekt. Biela kniha preto načrtáva legislatívnu situáciu v 23 sektoroch. Ide o tieto sektory: 1. voľný pohyb kapitálu, 2. voľný pohyb a bezpečnosť priemyselných výrobkov, 3. hospodárska súťaž, 4. sociálne záležitosti, 5. poľnohospodárstvo, 6. doprava, 7. audiovizuálne služby, 8. životné prostredie, 9. telekomunikácie, 10. priame zdaňovanie , 11. voľný pohyb tovaru v harmonizovaných a neharmonizovaných sektoroch, 12. Verejné obstarávanie, 13. finančné služby, 14. ochrana osobných údajov, 15. právo obchodných spoločností, 16. účtovníctvo, 17. občianske právo, 18. vzájomné uznanie odbornej kvalifikácie, 19. duševné priemyselné a obchodné vlastníctvo, 20. energia, 21. colná únia, 22. nepriame zdaňovanie, 23. ochrana spotrebiteľa. Z celkového počtu v každom z týchto sektorov pritom osobitne zdôrazňuje „kľúčové opatrenia“ a zároveň navrhuje rozčlenenie kľúčových opatrení do dvoch štádií. Rozdelenie na štádium I. a štádium II. znamená v praxi navrhnutie priorít, ktoré vyplývajú z logiky samotnej legislatívy a krajiny strednej a východnej Európy orientuje na najefektívnejšiu postupnosť ich pracovných programov smerujúcich k približovaniu, realizácii a uvádzaniu legislatívy v každom sektore, načrtáva podmienky, ktoré sú pre pôsobenie legislatívy nevyhnutné a zároveň uvádza hlavné opatrenia, ktoré treba prijať v prvom a druhom štádiu.