OSN je najznámejšia a celosvetovo najviac uznávaná medzinárodná organizácia, jedná sa o zoskupenie zvrchovaných a rovnoprávnych štátov.
Vznik - 24. október 1945, New York, USA
Sídlo - New York (hlavné sídlo), Ženeva, Viedeň (niektoré zdroje uvádzajú aj Nairobi)
Najvyšší predstaviteľ - Generálny tajomník Pan Ki-mun (Kórejská republika, od 1.1. 2007)
Členské štáty - 193 (Od júla 2011)
Vstup SR -1. 1. 1993
Vznik OSN
S prvou myšlienkou na vznik medzinárodnej mierovej organizácie prišla tzv. protihitlerovská koalícia, ktorá sa sformovala počas 2. svetovej vojny, pretože si boli vedomí toho, že vojnu treba nielen zastaviť, ale aj zabrániť ďalšej vojne. 14. augusta 1941 bola podpísaná Atlantická charta, ktorá je uvádzaná ako prvý oficiálny dokument vzniku OSN. Atlantická charta je dohoda štátov protihitlerovskej koalície. Podpísaná je americkým prezidentom Rooseweltom a britským ministrom Churchillom.
Deklarácia spojených národov (Washington, 1942). Pripojilo sa k nej 26 štátov a mohli sa pripojiť všetky štáty, ktoré sa rozhodli pre materiálnu pomoc a podporu v boji proti fašizmu.
Deklarácia o všeobecnej bezpečnosti (Moskva, 1943). Jej hlavným predmetom bolo vytvorenie medzinárodnej mierovej organizácie, ktorej cieľom boli mier a bezpečnosť.
Teheránska konferencia – deklarácia (Teherán, 1943). Bola podpísaná deklarácie, ktorej hlavným predmetom bolo vypracovanie zásad budovania OSN.
Jaltská konferencia (Jalta, 1945). Prišlo k zavŕšeniu príprav OSN.
Charta OSN (San Francisko, 1945). Charta OSN sa stala základným dokumentom OSN. Bola podpísaná 26. júna 1945, do platnosti vstúpila 24. októbra 1945. Následne na to ju ratifikovala Čína, Francúzsko, ZSSR, USA, Veľká Británia a ďalších 50 štátov vrátane Československa. Jej hlavným cieľom bolo zabezpečiť a udržiavať mier a dohliadať na dodržiavanie ľudských práv a slobôd.
Ako "funguje" OSN?
Existujú dva spôsoby dohody. Členské štáty napíšu alebo podajú svoj názor na daný problém. Ak s týmto názorom Valné zhromaždenie súhlasí, tak vzniká Rozhodnutie alebo Deklarácia. Deklarácia zobrazuje názory členských krajín k danej téme, ale nie každá vláda sa musí touto deklaráciou riadiť. Členské krajiny môžu napísať tzv. Medzinárodné zákony, nazývané aj Konvencie alebo Zmluvy, ktoré sa predkladajú na prerokovanie a o ich platnosti sa hlasuje. Ak krajina odsúhlasila konvenciu musí sa s ňou aj riadiť. Konvencia je dôležitejšia ako deklarácia. OSN si často overuje či sa daná krajina riadi danou konvenciou.
Ciele OSN
- Zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti
- Podpora medzinárodnej hospodárskej a kultúrnej spolupráce
- Rozvoj medzinárodných priateľských vzťahov založených na úcte k rovnoprávnosti a sebaurčenia národov
- Presadzovanie rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami
- Eliminácia chudoby a pomoc rozvojovým krajinám
- Dodržiavanie ľudských práv a slobôd
Zásady OSN
- OSN je založená na zásade zvrchovanej rovnosti všetkých členov
- Členovia musia plniť svoje záväzky a svoje medzinárodné spory mierovými prostriedkami
- Členovia sa v medzinárodných stykoch nevyhrážajú silou či použitím sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti každého štátu
- Členovia OSN poskytujú všemožnú pomoc pri každej akcii, ktorú OSN urobí v súlade s stanoveniami Charty a vystríhajú sa poskytovať pomoc štátu, proti ktorému robí OSN preventívnu, alebo donucovaciu akciu
- OSN nemá právo zasahovať do vecí, ktoré patria do vnútornej právomoci štátov.
Hlavné orgány OSN
- Valné zhromaždenie (UNGA – The General Assembly)
- Bezpečnostná rada (UNSC – The Security Council)
- Hospodárska a sociálna rada (ECOSOC – The Economic and Social Council)
- Poručenská rada (TS - the Trusteeship Council)
- Medzinárodný súdny dvor (ICJ – Internacional Court of Justice)
- Sekretariát OSN (The Secretariat)
Valné zhromaždenie
Hlavný poradný orgán, v ktorom sú zastúpené všetky členské štáty, z ktorých každý má jeden hlas, zasadá raz do roka. Zaoberá sa riešením medzinárodných otázok, rozpočtom, prerokúvavá všetky otázky o zachovaní mieru a bezpečnosti, voľbou nestálych členov Bezpečnostnej rady, členov Hospodárskej a sociálnej rady a Poručenskej rady. Spolu s Bezpečnostnou radou volí sudcov Medzinárodného súdneho dvora a menuje generálneho tajomníka na odporúčanie Bezpečnostnej rady. Prvým predsedom Valného zhromaždenia bol Paul Henri Spaak, známy pod menom MR. Europe.
V rámci Valného zhromaždenia pracuje 6 hlavných výborov:
- výbor - pre odzbrojenie a medzinárodnú bezpečnosť
- výbor - hospodársky a finančný
- výbor - sociálny, humanitárny a kultúrny
- výbor - osobitný politický a dekolonizačný
- výbor - administratívny a rozpočtový
- výbor - právny
Bezpečnostná rada
Bezpečnostná rada – najvyšší výkonný orgán, zodpovednosť za mier a bezpečnosť, vyhlasuje hospodárske sankcie, rozhoduje o vojenských operáciách, má 15 členov ( 5 stálych – Čína, Francúzsko, Rusko, Veľká Británia, USA a 10 nestálych členov, ktorých volí Valné zhromaždenie na dva roky ). Jej rozhodnutia sú pre členské štáty záväzné a musia sa plniť.
Hospodárska a sociálna rada
Jej cieľom je pracovať za vyššiu životnú úroveň, plnú zamestnanosť a podmienky pre hospodársky a sociálny pokrok a rozvoj, pre riešenie medzinárodných, hospodárskych, sociálnych, zdravotných a iných príbuzných problémov a pre medzinárodnú kultúrnu a výchovnú spoluprácu, pre všeobecnú úctu k ľudským právam a základným slobodám pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva a pre ich zachovávanie. Rada vypracúva alebo iniciuje vypracúvanie štúdií a správ v rámci svojej pôsobnosti. Vypracúva odporúčania pre Valné zhromaždenie OSN, členské štáty a príslušné odborné organizácie systému OSN. Organizuje medzinárodné konferencie a pripravuje návrhy dohovorov pre Valné zhromaždenie OSN. Uzaviera dohody s medzinárodnými organizáciami i inštitúciami a konzultuje s mimovládnymi organizáciami. Radu tvorí 54 členských krajín OSN, ktoré volí Valné zhromaždenie OSN na 3 roky.
Poručenská rada
Funkcie a právomoci Poručenskej rady spočívajú štúdiu a prerokovaní správ, ktoré predkladá spravujúca krajina o politickom, hospodárskom, sociálnom a výchovnom pokroku poručenských (nesamosprávnych) územií. Poručenská rada sa schádza jedenkrát ročne, jej členmi sú 5 stálych členských krajín. V súčasnosti existujú návrhy na zrušenie tohto orgánu alebo jeho radikálnu reformu.
Medzinárodný súdny dvor
Medzinárodný súdny dvor so sídlom v Haagu je hlavným súdnym orgánom OSN. Bol zriadený Štatútom Medzinárodného súdneho dvora, ktorý tvorí súčasť Charty OSN. Medzinárodný súdny dvor je oprávnený rozhodovať spory medzi štátmi a podávať poradné posudky na žiadosť iných orgánov OSN a odborných medzinárodných organizácií v rôznych právnych otázkach, súvisiacich s ich činnosťou. Jeho predsedom je Japonec Hisaši Owada a tvorí ho 15 sudcov, medzi ktorými je aj Slovák Peter Tomka, ktorý zároveň zastáva funkciu podpredsedu.
Sekretariát OSN
Povinnosti Sekretariátu OSN siahajú od riadenia mierových operácií až k sprostredkovaniu v medzinárodných sporoch. Pracovníci Sekretariátu sa zaoberajú aj analýzou hospodárskych a sociálnych trendov a problémov, pripravujú štúdie k otázkam, ako sú napr. ľudské práva a udržateľný rozvoj, organizujú medzinárodné konferencie o svetových problémoch, sledujú rozsah plnenia rozhodnutí OSN, tlmočia prejavy a predkladajú dokumenty do oficiálnych jazykov OSN, informujú oznamovacie prostriedky o činnosti organizácie.
Mierové sily OSN
- Modré barety - v roku 1948 vzniklo pri OSN Oddelenie mierových operácií (DPKO), ktorého cieľom je pomoc členským štátom a generálnemu tajomníkovi OSN pri snahách o medzinárodný mier a bezpečnosť operácie na udržiavanie mieru v konfliktných oblastiach
- mierové misie – pri ukončení vojenského konfliktu, pomáhajú stabilizovať situáciu
- pozorovateľské misie – pri takýchto misiách nezasahujú priamo do konfliktu, prípadne zasahujú na pokyn Bezpečnostnej rady
- operácie na dočasnú správu
Ďalšie prostriedky na udržanie mieru
- Rezolúcia - uznesenie, rozhodnutie kolektívneho orgánu, ide o rozhodnutie Bezpečnostnej rady
- Embargo - blokáda, zákaz vývozu vojenského potenciálu, strategických surovín (zemný plyn, ropa) do krajín, voči ktorým bolo vyhlásené embargo
- Sankcie – zakazujúce opatrenia; sú väčšinou v podobe hospodárskej izolácie od ostatných krajín
- Bojkot – odmietanie, pozastavené členstvo v medzinárodných organizáciách, politická izolovanosť od ostatného sveta
Ostatné zložky OSN
UNICEF – Detský fond na zlepšenie života detí so sídlom v New Yorku
UNESCO – Výchova, veda, kultúra, finančná pomoc na starostlivosť o kultúrne hodnoty, Paríž
WHO – Svetová zdravotnícka organizácia, Ženeva
UNEP – Program pre životné prostredie, Naírobia
UNHCR – Úrad vysokého komisára pre utečencov, Ženeva
ILO – Medzinárodná organizácia práce s cieľom zlepšenia pracovných podmienok, zmiernenia nezamestnanosti, aktivity proti zneužívaniu detí na prácu, Ženeva
FAO – Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, Rím
IAEA – Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, Viedeň
WTO – Svetová obchodná organizácia, Ženeva
IMF – Medzinárodný menový fond; pridružená organizácia OSN, dozor nad medzinárodným menovým systémom, Washington
IBRD – Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj; Medzinárodná úverová inštitúcia, pomáha členským štátom OSN pri rozvoji a prestavbe ekonomík, poskytuje dlhodobé úvery s relatívne nízkou úrokovou sadzbou, Washington