1.3 Súvaha podniku

Statický pohľad na majetok podniku nám podľa Černohorského (2011, s. 261) poskytuje súvaha, ktorá ukazuje majetok a zdroje financovania k určitému konkrétnemu dátumu, teda podáva informácie o tom, aká je majetková štruktúra podniku na jednej strane – aktíva = majetková štruktúra, a z akých zdrojov je tento majetok financovaný na druhej strane – pasíva = finančná resp. kapitálová štruktúra.
Scholleová (2008, s. 16) definuje súvahu podniku ako účtovný výkaz, ktorý popisuje stav majetku (aktív) a kapitálu (pasív) vždy k určitému dátumu, teda veličiny v nej obsiahnuté sú stavové.
S týmto tvrdením sa stotožňuje aj Chajdiak (1997, s. 11), ktorý dodáva, že súvaha člení stavové ukazovatele na aktíva – majetok, a pasíva – kapitál.
Súvaha predstavuje podľa Syneka (2010, s. 129) písomný prehľad vo forme účtov, na ktorého ľavej strane, debetnej, je zachytené konkrétne zloženie majetku, teda všetky jeho aktíva, a na pravej, kreditnej, strane všetky jeho kapitálové zdroje, teda pasíva, pričom platí bilančný princíp, teda rovnosť aktív pasívam.
Ako uvádza Soukupová (1994, s. 40) súvaha je prehľadnou a usporiadanou formou peňažného porovnania majetku a záväzkov, a zistenia vlastného kapitálu v účtovnej forme k určitému dňu.
V súvahe riadnej účtovnej závierky a mimoriadnej účtovnej závierky sa podľa Harumovej (2008, s. 85) vykazujú informácie o majetku, záväzkoch a rozdiele majetku a záväzkov účtovnej jednotky za účtovné obdobie a bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.
Knápková (2010, s. 21) označuje súvahu za základný účtovný výkaz každého podniku, ktorý nás informuje o tom, aký majetok podnik vlastní a z akých zdrojov je tento majetok financovaný, pričom sa zostavuje k určitému dátumu, a musí platiť, že aktíva sa rovnajú pasívam.
Kislingerová (2010, s. 53) dodáva, že základné účtovnícke pravidlo, hovorí, že žiadna firma nemôže mať viac majetku ako má zdrojov a opačne, teda platí princíp bilančnej rovnosti, ktorý hovorí, že aktíva sa rovnajú súčtu dlhodobého majetku a obežných aktív, resp. Aktíva = Vlastný kapitál + Cudzí kapitál + Krátkodobé záväzky.
Vochozka (2011, s. 14) tvrdí, že súvaha ako písomný prehľad majetku a zdrojov podniku k určitému dátumu, vychádza z jednotlivých účtov účtovnej osnovy a postupov účtovania, teda zachytáva majetkovú a zdrojovú štruktúru podniku, kde aktíva sú majetok, ktorým podnik disponuje, a pasíva sú zdroj kapitálu, z ktorého boli jednotlivé majetkové zložky zabezpečené, pričom dodržiava princíp bilančnej rovnosti, ktoré predpokladá, že aktíva sa rovnajú súčtu vlastného kapitálu a dlhov.
Takisto Synek (2010, s. 129) tvrdí, že súvaha je písomný prehľad obvykle vo forme účtov, na ľavej, debetnej, strane je zachytené zloženie majetku, teda všetky aktíva, a na pravej kreditnej strane sú kapitálové zdroje, teda pramene, pasíva, pričom tento dvojitý pohľad sa nazýva bilančný princíp a rovnosť majetku a zdrojov jeho financovanie bilančná rovnica, ktorá predpokladá, že aktíva sa rovnajú pasívam.
Ako uvádza Kislingerová (2010, s. 52) údaje zistené zo súvahy charakterizujú stav ekonomických veličín, teda stav majetku a zdrojov podniku k určitému dátumu, pričom sa jedná o okamihové, stavové ukazovatele.


2 MAJETKOVÁ ŠTRUKÚRA PODNIKU

Srpová (2010, s. 316) nazýva majetkovú štruktúru podniku podiel jednotlivých majetkových súčastí na celkovom majetku firmy, pričom je ovplyvnená typom a veľkosťou firmy, odborom podnikania a spôsobom riadenia majetku a peňažných tokov firmy. Firmy s vysokým podielom dlhodobého majetku sú označované za investične náročné, napr. elektrárne, teplárne, a naopak firmy s vysokým podielom obežného majetku sú označované za prevádzkovo náročné, jedná sa napr. o maloobchodné predajne, či firmy poskytujúce služby.
S týmto sa stotožňuje aj Šiman (2010, s. 52), ktorý tvrdí, že podiel hodnoty jednotlivých položiek majetku, na hodnote celkového majetku predstavuje majetkovú štruktúru podniku, ktorú ovplyvňujú nasledujúce faktory:

• odvetvie, v ktorom podnik pôsobí, a z neho vyplývajúca technická náročnosť výroby, pričom s rastom technickej náročnosti rastie aj podiel dlhodobého majetku na celkovom majetku,
• finančná politika podniku a finančné správanie jeho manažérov, napr. snaha o zaistenie solventnosti podniku vedie k preferovaniu vlastníctva majetku s vysokou likviditou pred menej likvidným majetkom,
• spôsob zaistenia realizácie podnikových činností, napr. pri zvyšovaní nakupovania podnikových činností klesá potreba majetku,
• stupeň rozvinutosti peňažného a kapitálového trhu daného štátu, ktorý predpokladá, že kým sú uvedené trhy funkčné, podniky si zabezpečujú viac majetku finančného, lebo je relatívne vysoko likvidný a zároveň generuje vyššie zisky než peňažné prostriedky na bežných účtoch.

Majetková štruktúra podniku je zachytená podľa Černohorského (2011, s. 261) na ľavej strane súvahy, inak nazývanej aj bilancia podniku.
Podľa Syneka (2010, s. 132-133) predstavuje podiel jednotlivých majetkových častí, pričom je daná odvetvím a typom podniku, finančnou politikou, pričom manažment podniku sa musí snažiť o optimálnu štruktúru majetku, a tiež o optimálnu likviditu, ktorá vyjadruje mieru schopnosti podniku uhradiť svoje záväzky v daných termínoch, teda snaží sa vyhnúť insolventnosti, platobnej neschopnosti.
Jedným z dôležitých úloha riadenia podniku je podľa Černohorského (2011, s. 49,50), stanovenie optimálnej výšky obežného majetku, pričom za jeho optimálnu výšku sa považuje taká, ktorá zabezpečuje normálny chod podniku s čo najnižšími nákladmi. Nejedná sa teda o minimálnu výšku, ktorá je daná technickými činiteľmi, ale aj požiadavkami odberateľov na dodávky výrobkov, nevyhnutnosť mať pohotové peňažné prostriedky k úhrade splatných záväzkov či mimoriadnych nákupov a nepredvídateľných výdajov.
Pri rozhodovaní o majetku podniku musíme podľa Knápkovej (2010, s. 28) brať do úvahy výkony, cenu majetku a stupeň využitia majetku. Rast podnikových výkonov zvyšuje požiadavky na veľkosť majetku pri rovnakom stupni jeho využitia a rovnakých cenách, lepšie využitie majetku znižuje potrebu tohto majetku a naopak horšie využitie zvyšuje potrebu tohto majetku, a preto nie každý rast výkonov musí nutne znamenať aj zvýšenú potrebu majetku. Zmena cien takisto pôsobí na výšku celkového majetku, ďalej odpisová politika, chuť a možnosti podniku investovať voľné peňažné prostriedky. Neodmysliteľne súvisí so štruktúrou majetku aj charakter činnosti podniku. Štruktúra majetku musí byť vyvážená štruktúrou finančných zdrojov, aby bola zachovaná finančná rovnováha podniku.
Ako uvádza Šiman (2010, s. 52) majetkovú štruktúru podniku tvorí:

- Dlhodobý majetok,
o nehmotný,
o hmotný,
o finančný.

- Obežný majetok,
o zásoby,
o pohľadávky,
o finančný majetok.

- Časové rozlíšenie,
o náklady budúcich období,
o príjmy budúcich období.