referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Uršula
Streda, 21. októbra 2020
Majetková a kapitálová štruktúra
Dátum pridania: 06.05.2013 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: kaciatkooo
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 7 999
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 23.6
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 39m 20s
Pomalé čítanie: 59m 0s
 

2.2 Krátkodobý majetok – obežný majetok

Šiman (2010, s. 55) obežný majetok je určený k spotrebe alebo predaji a úhrade záväzkov podniku, pričom jeho charakteristickým rysom je zmena jeho formy. Podnik nakúpi za peňažné prostriedky vstupy do výrobného procesu, ako napr. suroviny, materiál, tieto vstupy sa potom pôsobením výrobných faktorov zmenia na zásoby nedokončenej výroby a následne na zásoby hotových výrobkov, ktoré sa predávajú, pričom po predaji vzniknú pohľadávky, a po ich inkase získava podnik späť peňažné prostriedky. Jedná sa o tzv. kolobeh krátkodobého majetku, pričom zvyšovaním rýchlosti tohto kolobehu za rovnakých podmienok podnik znižuje kapitálovú potrebu, a tým zvyšuje rentabilitu podnikania.
Obežný majetok je podľa Majtána (2012, s. 135) „časť majetku podniku, ktorú tvoria produkčné faktory používané v podniku krátkodobo, t. j. kratšie ako jeden rok.“ Obežný majetok sa v priebehu transformačného procesu spotrebováva jednorázovo, jeho hodnota jednorázovo vchádza do nových výkonov, teda výrobkov a služieb, pričom táto spotreba môže byť konečná či určená na ďalšiu spotrebu.
Synek (2010, s. 132) nazýva obežný majetok aj krátkodobým, prevádzkovým, aktívami, working capital, či pracovným kapitálom, ktorý je v podniku prítomný v rôznych formách:

• vo vecnej podobe ako zásoby surovín, pomocných a prevádzkových látok, náhradných dielov, obalov, nedokončenej výroby, paliva či hotových výrobkov,
• v peňažnej podobe ako hotovosť, peniaz v banke, pohľadávky.

2.2.1 Štruktúra obežného majetku

Štruktúrou obežného majetku Kupkovič (1996, s. 131) nazýva podiel jednotlivých skupín na celkovom objeme obežného majetku, pričom ju tvoria:

1. výrobné zásoby – základné suroviny a materiál, pomocné suroviny a materiál, palivá, nakupované polotovary, zásoby náhradných dielov, teda všetky jednorázovo spotrebované faktory, ktoré sa nachádzajú na vstupe do transformačného procesu a bez ich účasti nie je možné, aby podnik uskutočnil požadovaný výkon, teda vyrobil výrobok alebo poskytol službu
2. nedokončená výroba – prestavuje produkty, ktoré vstúpili do transformačného procesu, teda už nie sú materiálom, ale ešte nie sú hotovým výrobkom
3. hotové výrobky – predstavuje dokončená produkcia vlastnej výroby podniku ktoré sú určené na realizáciu mimo podnik,
4. tovar na ceste – predstavuje vyfakturované, ale ešte nezaplatené hotové výrobky podniku
5. pohľadávky – predstavujú právne nároky podniku na rôzne očakávané platby za predané výrobky alebo poskytnuté služby, či už vyplývajúce z obchodného styku, voči spoločníkom, inštitúciami sociálneho zabezpečenia, daňovému úradu či dotácie.
6. finančný majetok – jeho doba využívateľnosti, prípadne splatnosti je kratšia ako 1 rok, pričom je vysoko likvidný a bezprostredne obchodovateľný, ako peniaze v hotovosti, peniaze na účtoch v bankách, krátkodobé cenné papiere a iné.
7. ostatný obežný majetok – všetok ostatný majetok, ktorý sa jednorázovo spotrebúva do jedného roka.


3 KAPITÁLOVÁ ŠTRUKTÚRA PODNIKU

Podľa Srpovej (2010, s. 317) podiel jednotlivých zložiek použiteľných zdrojov financovania k celkovým aktívam predstavuje finančnú štruktúru podniku, ktorá nás informuje o tom, akými zdrojmi je financovaný majetok firmy, pričom štruktúra dlhodobých zdrojov financovania, ktoré sú označované ako kapitál, tvorí kapitálovú štruktúru firmy.
Synek (2010, s. 134) pod pojmom kapitálová, resp. finančná štruktúra rozumie štruktúru zdrojov, ich pôvod, pramene z ktorých majetok podniku vznikol, pričom celková veľkosť podnikového kapitálu závisí na veľkosti podniku, teda čím väčší podnik, tým väčší kapitál vyžaduje, na stupni mechanizácie, automatizácie, či robotizácie, pričom platí, že čím vyšší je stupeň využitia techniky, tým vyši esu aj požiadavky na kapitál, rýchlosťou obratu kapitálu, čím rýchlejší je obrať, tým menej kapitálu podnik potrebuje, a organizáciou odbytu, keďže podnik s vlastnou predajnou sieťou vyžaduje vyšší kapitál než predaj prostredníctvom iných obchodných podnikov.
Podnik by mal mať toľko kapitálu, koľko potrebuje, v prípade, že má kapitálu viac, je podľa Černohorského (2011, s. 50,51) jeho využitie nehospodárne, teda podnik je prekapitalizovaný. Obvyklým ukazovateľom prekapitalizovania podniku je pomer vlastného kapitálu a dlhodobého majetku, pričom ak je tento pomer väčší ako 1, hovoríme o prekapitalizovaní. V prípade, že má podnik kapitálu málo, to môže spôsobiť poruchy v chode podniku, a teda podnik je podkapitalizovaný, k čomu dochádza napr. v prípade, keď podnik rozširuje výrobu a predaj, čím rastú aktíva, ktoré nie sú kryté potrebnými finančnými zdrojmi. Podnik sa zadlžuje o svojich dodávateľov, dostáva sa do platobnej neschopnosti. Ukazovateľom môže byť pomer dlhodobého majetku – stálych aktív, k dlhodobým zdrojom – pasívam, a v prípade, že je táto hodnota väčšia ako 1 sú stále aktíva kryté aj krátkodobými záväzkami a podnik je tak podkapitalizovaný.
Výška pasív je odvodená od výšky majetku potrebného pre podnikanie, pričom finančná štruktúra je podľa Knápkovej (2010, s. 34) ovplyvňovaná mierou využitia jednotlivých zdrojov. Pri praktickom rozhodovaní o kapitálovej štruktúre je nutné zvážiť:

  • náklady kapitálu – nákladom cudzieho kapitálu je úrok, nákladom vlastného sú náklady obetovaných príležitostí, pričom výška nákladov na kapitál súvisí s dobou splatnosti a so stupňom rizika, ktoré podstupuje investor,
  • majetkovú štruktúru podniku – ktorá pôsobí na zloženie kapitálu, pričom by malo platiť, že dlhodobý majetok a trvale prítomná časť obežného majetku by mala byť krytá dlhodobým kapitálom – zlaté pravidlo financovania,
  • podniky s vysokým podielom nehmotného majetku by sa nemali príliš zadlžovať, keďže pri nútenom predaji ho dokážu ťažšie speňažiť,
  • veľkosť a stabilita dosahovaného zisku – čím vyšší je zisk a jeho stabilita, tým vyšší podiel cudzích zdrojov môžu podniky používať,
  • ochota manažérov prijať riziko – niektorí preferujú istotu vlastných zdrojov,
  • udržanie kontroly nad činnosťou podniku – pri navyšovaní základného kapitálu vstup ďalších vlastníkov obmedzuje právomoci doterajších,
  • požiadavky veriteľov – stanovenie úrokov alebo iné podmienky,
  • odvetvové štandardy – podniky s podobných zameraním, by mali mať podobnú ako majetkovú tak aj kapitálovú štruktúru a teda by mali niesť aj podobné riziko súvisiace s použitím zdrojov financovania.

Kapitálová štruktúra podniku predstavuje podľa Šimana (2010, s. 57-59) podiel hodnoty jednotlivých zložiek kapitálu na hodnote celkového kapitálu, pričom kapitál rozdeľuje na vlastný a cudzí, krátkodobý a dlhodobý, interný a externý.

 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Monika Majková, Možnosti financovania malých a stredných podnikov v SR Librix.eu, 2008, 204 strán, 8073995905, 9788073995904, Eva Kislingerová, Oceňování podniku, 2. přepracované a doplněné vydání, C.H. Beck pro praxi Nakladatelství C H Beck, 2001, 367 strán, 8071795291, 9788071795292, Kolektív autorov: Financovanie a plánovanie podnikania. Bratislava, Združenie podnikateľov Slovenska, 2008, BELÁS, J. – DEMJAN, V. Finančné riadenie komerčnej banky. Žilina: Georg, 2009. 155 s. ISBN 978-80-89401-06-2, KISLINGEROVÁ, E. – HNILICA, J. Finanční analýza: krok za krokem. Praha: C. H. Beck, 2008. 135 s. ISBN 978-80-7179-713-5, KNÁPKOVÁ, A. – PAVELKOVÁ, D. Finančná analýza komplexní průvodce s přiklady. Praha: Grada Publishing, a. s., 2010. 208 s. ISBN 978-80-247-3349-4, KRÁĽ, M. Bankovnictví a jeho produkty. Žilina: Georg, 2009. 265 s. ISBN 978-80-89401-07-9, RŮČKOVÁ, P. Finanční analýza metody, ukazovatele, využití v praxi 3. rozšířené vydání. Praha: Grada Publishing, a. s., 2010. 144 s. ISBN 978-80-247-3308-1, VLACHYNSKÝ, K. Finančný manažment. Bratislava: Elita, 1993. 238 s. ISBN 80-85323-37-0, Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník , SCHOLLEOVÁ, H. Ekonomické a finanční řízení pro neekonomy, Praha: Grada Publishing, a. s., 2008, s. 256, ISBN 9788024724249, MACÍK, K. Účetnictví pro manažery. Praha: Grada Publishing 1995, 352 s. ISBN 80-7169-225-5, VOCHOZKA, M. Metody komplexního hodnocení podniku. Praha: Grada Publishing, a. s., 2011, s. 248. ISBN 978-80-247-3647-1, HARUMOVÁ, A. – a kolektív. Stanoveni hodnoty majetku, hlavné aspekty ekonomickém znaleckém a expertnej činnosti. Bratislava: Iura Edition, s. r. o., 2008, s. 499, ISBN 978-80-8078-224-5, KUPKOVIČ, M. – a kolektív. Podnikové hospodářství. Bratislava: Sprint, 1997, s. 347, ISBN 80-88848-08-3, KNÁPKOVÁ, A. Finanční analýza – komplexní průvodce s příklady. Praha: Grada Publishing, a. s., 2010. ISBN 978-80-247-3349-4, CHAJDIAK, J. Ekonomická analýza stavu a vývoja firmy. Bratislava: Statis, 2004. s. 353, ISBN 80-85659-32-8, CHAJDIAK, J. Finančné analýzy. Bratislva: Statis, 1997. s 222, ISBN 80-85659-09-3, FOTR, J. Strategické finanční plánování. Praha: Grada Publishing, s. r. o., 1999, s 152, ISBN 80-7169-694-3, MAJTÁN, Š. – a kolektív. Podnikové hospodářství. Bratislva: Sprint 2, s. r. o., 2012. s 323, ISBN 978-80-89393-63-3, SYNEK, M. a kolektív. Manažerská ekonomika 4., aktualizované a rozšířené vydání. Praha: Grada Publishing, a. s., 2007. s 464, ISBN 978-80-247-1992-4, KISLINGEROVÁ, E. Manažérske finance. Praha: C. H. Beck, 2010, s. 811, ISBN 978-80-7400-194-9, ČERNOHORSKÝ, J. – TEPLÝ, P. Základy financí. Praha: Grada Publishing, a. s., 2011, s. 304. ISBN 978-80-247-3669-3, SRPOVÁ, J. – ŘEHOŘ, V. – a kolektív. Základy podnikání – Teoretické poznatky, příklady a zkušenosti českých podnikatelu. Praha: Grada Publishing, a. s., 2010, s. X. ISBn 978-80-0247-3339-5, SYNEK, M. – KISLINGEROVÁ, E. Podniková ekonomika. Praha: C. H. Beck, 2010. s 498. ISBN 978-80-7400-336-3, ŠIMAN, J. – PETERA, P. Financování podnikatelských subjektu: teorie pro praxi. Praha: C. H. Beck, 2010, s. 192. ISBN 978-80-7400-117-8, ZALAI, K. – a kolektív. Finančno-ekonomická analýza podniku. Bratislava: Sprint, 1998, s. 299, ISBN 80-88848-18-0, ČUNDERLÍK, D. Manažment rizika podnikania. Bratislva: EPOS, 1998, s. 463, ISBN 80-88810-95-7, MAJDÚCHOVÁ, H. Podnikové hospodártsvo. Bratislva: Iura Edition, s. r. o., 2007, s. 226, SIBN 978-80-8078-138-5
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.