3.1 Vlastný kapitál
Šiman (2010, s. 59) vlastný kapitál je tvorený peňažnými aj nepeňažnými vkladmi majiteľov alebo výsledkami vlastnej podnikateľskej činnosti, pričom medzi jeho charakteristické rysy patrí:
• je hlavným nositeľom podnikateľského rizika,
• predstavuje ochotu majiteľov podieľať sa na podnikateľskom riziku,
• zvyšuje finančnú stabilitu podniku,
• požaduje najväčší výnos,
• je dlhodobým zdrojom financovania.
Synek (2010, s. 135) považuje vlastný kapitál, za kapitál, ktorý patrí majiteľom podniku, teda kapitál, ktorý podnik získal od svojich majiteľov, a ktorý získal podnikateľskou činnosťou, pričom jeho podiel na celkovom kapitály je ukazovateľom finančnej istoty, či nezávislosti podniku.
Práve ochota zapojiť vlastné peňažné prostriedky do podnikania je Šiman (2010, s. 59) významným signálom pre okolie podniku, najmä dodávateľov cudzieho kapitálu, pričom štruktúra vlastného kapitálu je zložená zo základného imania, kapitálových fondov, fondov tvorených zo zisku, výsledku hospodárenia minulých rokov, a výsledku hospodárenia bežného účtovného obdobia, pričom charakteristickým rysom výsledku hospodárenia minulého, resp. bežného účtovného obdobia je nestabilita tvorby, keďže sa môže jednať aj o stratu, ktorá znižuje hodnotu vlastného kapitálu, a taktiež fakt, že zisk sa nemusí v majetkovej štruktúre vyskytovať vo forme peňažných prostriedkov, a preto podnik vykazujúci vysoké hodnoty nerozdeleného zisku, či zisku bežného obdobia, môže mať problém so solventnosťou.
3.2 Cudzí kapitál
Cudzí kapitál predstavuje podľa Syneka (2010, s. 136) ďalší dôležitý zdroj financovania, pričom sa bez neho obíde len málo firiem. Predstavuje záväzok, dlh, ktorý podnik musí v určitej dobe splatiť, pričom ho podľa tejto doby rozdeľujeme na krátkodobý a dlhodobý. Ďalším zdrojom financovania sú aj rezervy.
Do skupiny krátkodobého cudzieho kapitálu Synek (2010, s. 136) zaraďuje krátkodobé záväzky, dlhy podniku, ktoré sú splatné do jedného roka, pričom medzi ne patria krátkodobé bankové úvery, dodávateľské úvery, teda dodávateľ dodá tovar na úver, čím vznikne záväzok z obchodného styku, zálohy prijaté od odberateľov, ktoré sú k dispozícií podniku do doby dodávky, teda odberateľské úvery, rôzne pôžičky, časť nevyplatených miezd, teda záväzky voči zamestnancom, nezaplatené dane, výdaje budúcich období, a nevyplatené dividendy.
Do tento skupiny Synek (2010, s. 136) zaraďuje dlhodobé bankové úvery, napr. hypotekárne úvery, emitované podnikové dlhopisy, leasingové dlhy a iné dlhodobé záväzky.
3.2.1 Dôvody použitia, resp. nepoužitia cudzieho kapitálu
Synek (2010, s. 138) medzi dôvody použitia cudzieho kapitálu zaraďuje:
• podnikateľ nemá dostatočný vlastný kapitál nevyhnutný k založeniu podniku, pričom možnosť pribrať spoločníka by obmedzovala jeho právomoc,
• podnikateľ prechodne nedisponuje potrebným kapitálov, v čase, keď ho potrebuje, napr. pri nákupe strojov, či surovín, teda tento cudzí kapitál mu umožní uskutočniť činnosť, ktorú by inak nemohol vykonať,
• použitím cudzieho kapitálu nevznikajú jeho poskytovateľovi žiadne práva na riadení podniku, zatiaľ do pribranie spoločníkov rozdeľuje vlastný kapitál a teda aj riadiacu právomoc,
• cudzí kapitál je väčšinou lacnejší ako vlastný kapitál, pričom jeho použitie zvyšuje rentabilitu podniku.
Naproti tomu stoja dôvody proti použitiu cudzieho kapitálu, medzi ktoré Synek (2010, s. 138) zaraďuje:
• cudzí kapitál zvyšuje zadlženosť podniku, a tým znižuje jeho finančnú stabilitu,
• pri veľkom rozsahu dlhou rastie nebezpečenstvo bankrotu, čo sa prejavuje najmä v období recesie,
• každý ďalší dlh je drahší a jeho získanie je náročnejšie, pretože potenciálni veritelia sa obávajú o svoj kapitál v prípade likvidácie vysoko zadlženého podniku,
• vysoký podiel cudzieho kapitálu obmedzuje konanie manažmentu, ktorý sa musí prispôsobovať veriteľom, pričom ďalšia emisia akcií znižuje právomoc pôvodných vlastníkov, ktorý preto preferujú väčšiu zadlženosť, na rozdiel od veriteľov, a to napr. použití nových foriem financovania ako je leasing či faktoring.
