Majetková a kapitálová štruktúra

1 FINANČNĚ HOSPODÁRSTVO PODNIKU

Finančné hospodárstvo podniku sa podľa Kupkoviča (1996, s. 327) stará o pohyb peňazí, majetku a kapitálu podniku, pričom peňažné prostriedky predstavujú „časť aktív podniku, ktorá má podobu hotovostných peňazí a rôznych foriem vkladov v peňažných ústavoch“, majetok podniku predstavuje „súhrn majetkových hodnôt, ktoré patria podnikateľskému subjektu a slúžia na podnikanie“, a pod pojmom kapitál rozumieme zdroje, z ktorých majetok podniku vznikol.
Majtán (2012, s. 295) dodáva, že predmetom finančného hospodárstva je riadenie sústavy finančných vzťahov podniku, či už rozpočtových, úverových, poisťovacích či realizačných a ich hmotných nositeľov, aby sa zabezpečila plynulosť transformačného procesu podniku, z hľadiska naturálno-vecnej a hodnotovo-finančnej. Ide teda „o riadenie finančných procesov takými činnosťami, aby sa dosiahol cieľ podniku“, pričom základné úlohy sú:

• získanie finančného kapitálu – zabezpečenie jednotlivých zdrojov v požadovanej štruktúre,
• alokácia kapitálu – umiestnenie získaného kapitálu do štruktúry majetku,
• využitie kapitálu – s cieľom zvýšiť efektívnosti podniku efektívnym využívaním finančných prostriedkov.

Cieľom každého podniku je dosahovanie zisku, pričom podľa Syneka (2010, s 129) okrem riadiacich a výkonných pracovníkov potrebuje aj dlhodobý hmotný a nehmotný majetok a materiál, z ktorého bude vyrábať, teda hospodárske prostriedky, ktorých zloženie označujeme ako majetok, pričom ich súhrnné peňažné vyjadrenie predstavujú aktíva. Majetok je teda to, čo podnik vlastní a finančné zdroje, teda kapitál, vyjadrujú skutočnosť, komu to patrí.

1.1 Majetok podniku

Podnik k splneniu svojho poslania a cieľov potrebuje majetok a kapitál, pričom majetok podniku predstavuje podľa Šimana (2010, s. 51-52) súhrn všetkých hmotných a nehmotných vecí, pohľadávok, zásob, peňažných prostriedkov a iných majetkových hodnôt, ktorého rozdelenie závisí od doby jeho použiteľnosti, kedy majetok rozdeľujeme na dlhodobý a obežný, a tiež od likvidity jeho jednotlivých zložiek.
Černohorský (2011, s. 261) majetok podniku nazýva aj obchodným majetkom, ktorý zahŕňa veci, pohľadávky a iné práva a peniazmi oceniteľné hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia, prípadne sú určené k podnikaniu.
S týmto tvrdením sa stotožňuje aj Synek (2007, s. 46), ktorý dodáva, že ho tvoria dve základné skupiny prostriedkov, ktoré sa líšia dobou, počas ktorej slúžia v podniku, než sa vrátia do peňažnej formy, a to prvá skupina je dlhodobý – neobežný majetok, nazývaný aj investičný majetok, v súvahe ako stále, fixné aktíva. Druhú skupinu tvorí obežný majetok, v súvahe je označený ako obežná aktíva. Spomína tiež prechodné aktíva, čo sú položky prechodného charakteru medzi majetkom a nákladmi alebo výnosmi.
Majetkom podniku podľa Majtána (2012, s. 298) rozumieme súhrn majetkových hodnôt, ktoré patria podnikateľskému subjektu a slúžia na podnikanie, pričom ho tvoria dve základné skupiny, ktoré sa od seba líšia časom, po ktorý majetok pracuje v reprodukčnom procese, a teda neobežný majetok a obežný majetok.
Kupkovič (1996, s. 328) sa s týmto tvrdením plne stotožňuje, pričom neobežný majetok nazýva investičným majetkom, ktorí tvorí hmotný investičný majetok, nehmotný investičný majetok a finančné investície, a obežný majetok zahŕňa zásoby, pohľadávky a peniaze. Rozhodovanie o štruktúre podnikového majetku vychádza z rešpektovania vecnej stránky transformačného procesu, pričom konštatuje, že iná bude štruktúra majetku v obchodnom podniku, iná v priemyselnom či finančnom podniku.
Majetok podniku je podľa Synka (2010, s. 131) súhrn všetkých vecí, peňazí, pohľadávok a iných majetkových hodnôt, ktoré patria podnikateľovi a slúžia k podnikaniu.

1.2 Kapitál podniku

Fotr (1999, s. 26) tvrdí, že podnik pre svoj rozvoj vyžaduje zabezpečenie potrebných zdrojov financovania, teda finančných zdrojov, ktoré nazýva kapitálom, a člení ho z hľadiska vlastníctva na vlastný a cudzí kapitál. Z hľadiska miesta tieto finančné zdroje člení na interné, teda ktoré pochádzajú z jeho vlastnej činnosti, a externé, ktoré prichádzajú vonkajšieho prostredia, teda okolia podniku. Vzhľadom na dobu, na ktorú podnik kapitál získava ho člení na dlhodobý, teda so splatnosťou dlhšou ako jeden rok, a krátkodobý so splatnosťou kratšou ako jeden rok.
Synek (2010, s. 129) dodáva, že podnik k zahájeniu svoje činnosti potrebuje finančné zdroje, teda kapitál, peniaze, pričom týmto zdrojom môže byť buď vlastný alebo cudzí kapitál.
Kapitál je podľa Šimana (2010, s. 56) suma zdrojov, z ktorých je financovaný majetok podniku, pričom dominantná časť je viazaná v dlhodobom hmotnom, nehmotnom alebo finančnom majetku, resp. zásobách. menšia časť je viazaná v pohľadávkach či peňažných prostriedkoch, pričom potrebnú hodnotu a štruktúru pri založení podniku stanovuje zakladateľský rozpočet, a pri bežnej prevádzke finančný plán.
Podľa Chajdiaka (2004, s. 13) „kapitál predstavuje jeden zo vstupov do výrobného procesu“, ktorý môžeme vyjadriť ako vlastné imanie a záväzky.
Kapitálom Kupkovič (1996, s. 328) rozumie zdroje, z ktorých majetok podniku vznikol, pričom ak vložil kapitál do podniku sám zakladateľ, jedná sa o vlastný kapitál, a ak vložil kapitál do podniku veriteľ, jedná sa o cudzí kapitál.
Vlastný kapitál je ako uvádza Majtán (2012, s. 301) taký, ktorý „patrí majiteľovi, je nositeľom podnikateľského rizika a je ukazovateľom finančnej nezávislosti.“ Vlastné zdroje nie sú zaťažené povinnosťou spätnej väzby, teda vrátením veriteľovi, a čím je väčší podiel vlastných zdrojov, tým je väčšia finančný nezávislosť, samostatnosť, teda je podnik odolnejší voči krízam a dáva istotu veriteľom. Na druhej strane však nedostatok kapitálu, či nemožnosť získať cudzie zdroje, brzdí tempo rozvoja podniku, zoslabuje úsilie o rentabilitu.

1.3 Súvaha podniku

Statický pohľad na majetok podniku nám podľa Černohorského (2011, s. 261) poskytuje súvaha, ktorá ukazuje majetok a zdroje financovania k určitému konkrétnemu dátumu, teda podáva informácie o tom, aká je majetková štruktúra podniku na jednej strane – aktíva = majetková štruktúra, a z akých zdrojov je tento majetok financovaný na druhej strane – pasíva = finančná resp. kapitálová štruktúra.
Scholleová (2008, s. 16) definuje súvahu podniku ako účtovný výkaz, ktorý popisuje stav majetku (aktív) a kapitálu (pasív) vždy k určitému dátumu, teda veličiny v nej obsiahnuté sú stavové.
S týmto tvrdením sa stotožňuje aj Chajdiak (1997, s. 11), ktorý dodáva, že súvaha člení stavové ukazovatele na aktíva – majetok, a pasíva – kapitál.
Súvaha predstavuje podľa Syneka (2010, s. 129) písomný prehľad vo forme účtov, na ktorého ľavej strane, debetnej, je zachytené konkrétne zloženie majetku, teda všetky jeho aktíva, a na pravej, kreditnej, strane všetky jeho kapitálové zdroje, teda pasíva, pričom platí bilančný princíp, teda rovnosť aktív pasívam.
Ako uvádza Soukupová (1994, s. 40) súvaha je prehľadnou a usporiadanou formou peňažného porovnania majetku a záväzkov, a zistenia vlastného kapitálu v účtovnej forme k určitému dňu.
V súvahe riadnej účtovnej závierky a mimoriadnej účtovnej závierky sa podľa Harumovej (2008, s. 85) vykazujú informácie o majetku, záväzkoch a rozdiele majetku a záväzkov účtovnej jednotky za účtovné obdobie a bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.
Knápková (2010, s. 21) označuje súvahu za základný účtovný výkaz každého podniku, ktorý nás informuje o tom, aký majetok podnik vlastní a z akých zdrojov je tento majetok financovaný, pričom sa zostavuje k určitému dátumu, a musí platiť, že aktíva sa rovnajú pasívam.
Kislingerová (2010, s. 53) dodáva, že základné účtovnícke pravidlo, hovorí, že žiadna firma nemôže mať viac majetku ako má zdrojov a opačne, teda platí princíp bilančnej rovnosti, ktorý hovorí, že aktíva sa rovnajú súčtu dlhodobého majetku a obežných aktív, resp. Aktíva = Vlastný kapitál + Cudzí kapitál + Krátkodobé záväzky.
Vochozka (2011, s. 14) tvrdí, že súvaha ako písomný prehľad majetku a zdrojov podniku k určitému dátumu, vychádza z jednotlivých účtov účtovnej osnovy a postupov účtovania, teda zachytáva majetkovú a zdrojovú štruktúru podniku, kde aktíva sú majetok, ktorým podnik disponuje, a pasíva sú zdroj kapitálu, z ktorého boli jednotlivé majetkové zložky zabezpečené, pričom dodržiava princíp bilančnej rovnosti, ktoré predpokladá, že aktíva sa rovnajú súčtu vlastného kapitálu a dlhov.
Takisto Synek (2010, s. 129) tvrdí, že súvaha je písomný prehľad obvykle vo forme účtov, na ľavej, debetnej, strane je zachytené zloženie majetku, teda všetky aktíva, a na pravej kreditnej strane sú kapitálové zdroje, teda pramene, pasíva, pričom tento dvojitý pohľad sa nazýva bilančný princíp a rovnosť majetku a zdrojov jeho financovanie bilančná rovnica, ktorá predpokladá, že aktíva sa rovnajú pasívam.
Ako uvádza Kislingerová (2010, s. 52) údaje zistené zo súvahy charakterizujú stav ekonomických veličín, teda stav majetku a zdrojov podniku k určitému dátumu, pričom sa jedná o okamihové, stavové ukazovatele.


2 MAJETKOVÁ ŠTRUKÚRA PODNIKU

Srpová (2010, s. 316) nazýva majetkovú štruktúru podniku podiel jednotlivých majetkových súčastí na celkovom majetku firmy, pričom je ovplyvnená typom a veľkosťou firmy, odborom podnikania a spôsobom riadenia majetku a peňažných tokov firmy. Firmy s vysokým podielom dlhodobého majetku sú označované za investične náročné, napr. elektrárne, teplárne, a naopak firmy s vysokým podielom obežného majetku sú označované za prevádzkovo náročné, jedná sa napr. o maloobchodné predajne, či firmy poskytujúce služby.
S týmto sa stotožňuje aj Šiman (2010, s. 52), ktorý tvrdí, že podiel hodnoty jednotlivých položiek majetku, na hodnote celkového majetku predstavuje majetkovú štruktúru podniku, ktorú ovplyvňujú nasledujúce faktory:

• odvetvie, v ktorom podnik pôsobí, a z neho vyplývajúca technická náročnosť výroby, pričom s rastom technickej náročnosti rastie aj podiel dlhodobého majetku na celkovom majetku,
• finančná politika podniku a finančné správanie jeho manažérov, napr. snaha o zaistenie solventnosti podniku vedie k preferovaniu vlastníctva majetku s vysokou likviditou pred menej likvidným majetkom,
• spôsob zaistenia realizácie podnikových činností, napr. pri zvyšovaní nakupovania podnikových činností klesá potreba majetku,
• stupeň rozvinutosti peňažného a kapitálového trhu daného štátu, ktorý predpokladá, že kým sú uvedené trhy funkčné, podniky si zabezpečujú viac majetku finančného, lebo je relatívne vysoko likvidný a zároveň generuje vyššie zisky než peňažné prostriedky na bežných účtoch.

Majetková štruktúra podniku je zachytená podľa Černohorského (2011, s. 261) na ľavej strane súvahy, inak nazývanej aj bilancia podniku.
Podľa Syneka (2010, s. 132-133) predstavuje podiel jednotlivých majetkových častí, pričom je daná odvetvím a typom podniku, finančnou politikou, pričom manažment podniku sa musí snažiť o optimálnu štruktúru majetku, a tiež o optimálnu likviditu, ktorá vyjadruje mieru schopnosti podniku uhradiť svoje záväzky v daných termínoch, teda snaží sa vyhnúť insolventnosti, platobnej neschopnosti.
Jedným z dôležitých úloha riadenia podniku je podľa Černohorského (2011, s. 49,50), stanovenie optimálnej výšky obežného majetku, pričom za jeho optimálnu výšku sa považuje taká, ktorá zabezpečuje normálny chod podniku s čo najnižšími nákladmi. Nejedná sa teda o minimálnu výšku, ktorá je daná technickými činiteľmi, ale aj požiadavkami odberateľov na dodávky výrobkov, nevyhnutnosť mať pohotové peňažné prostriedky k úhrade splatných záväzkov či mimoriadnych nákupov a nepredvídateľných výdajov.
Pri rozhodovaní o majetku podniku musíme podľa Knápkovej (2010, s. 28) brať do úvahy výkony, cenu majetku a stupeň využitia majetku. Rast podnikových výkonov zvyšuje požiadavky na veľkosť majetku pri rovnakom stupni jeho využitia a rovnakých cenách, lepšie využitie majetku znižuje potrebu tohto majetku a naopak horšie využitie zvyšuje potrebu tohto majetku, a preto nie každý rast výkonov musí nutne znamenať aj zvýšenú potrebu majetku. Zmena cien takisto pôsobí na výšku celkového majetku, ďalej odpisová politika, chuť a možnosti podniku investovať voľné peňažné prostriedky. Neodmysliteľne súvisí so štruktúrou majetku aj charakter činnosti podniku. Štruktúra majetku musí byť vyvážená štruktúrou finančných zdrojov, aby bola zachovaná finančná rovnováha podniku.
Ako uvádza Šiman (2010, s. 52) majetkovú štruktúru podniku tvorí:

- Dlhodobý majetok,
o nehmotný,
o hmotný,
o finančný.

- Obežný majetok,
o zásoby,
o pohľadávky,
o finančný majetok.

- Časové rozlíšenie,
o náklady budúcich období,
o príjmy budúcich období.

2.1 Dlhodobý majetok

Synek (2010, s. 131) označuje dlhodobý majetok ako stály, zriaďovací, fixný, neobežný, stále aktíva, investičný, prípadne ako základné prostriedky, teda taký majetok, ktorý slúži podniku dlhú dobu, spravidla viac ako jeden rok, a tvorí podstatu jeho majetkovej štruktúry.
Ako uvádza Šiman (2010, s. 53-54) dlhodobý majetok nemá podnik v pláne ďalej predávať, ale naopak snaží sa z neho generovať podnikateľské tržby, teda zisk. Využíva sa v podniku dlhšie ako jeden rok, nespotrebováva sa, ale len sa postupne opotrebúva, je základom majetkovej štruktúry, najmä priemyselných podnikov. Jeho obstarávacia cena predstavuje pre podnik výdaj a nie náklad, náklad tvoria až účtovné odpisy tohto majetku, avšak majetok, ktorý nestráca hodnotu, napr. pozemky či umelecké diela, sa neodpisuje. Odpisy vyjadrujú postupné opotrebenie, sú nákladom, ktorý nevyvoláva výdaj peňažných prostriedkov, a sú interným vlastným zdrojom podnikového financovania.
„Neobežný majetok je tá časť majetku, ktorá v transformačnom procese podniku nemení svoju formu a v činnosti podniku pôsobí dlhodobo (viac ako 1 rok).“ (Majtán, 2012, s. 121)
Černohorský (2011, s. 262-263) takisto tvrdí, že dlhodobý majetok slúži firme viac ako jeden rok, pričom sa nespotrebúva, len o opotrebúva. Rozlišujeme tri podskupiny dlhodobého majetku podniku a to dlhodobý nehmotný majetok, dlhodobý hmotný majetok, dlhodobý finančný majetok.

2.1.1 Dlhodobý nehmotný majetok

Dlhodobý nehmotný majetok, ako uvádza Majtán (2012, s. 123) tvoria nehmotné zložky majetku, ktorých ocenenie je vyššie ako 2 400,- eur, doba používania je dlhšia ako 1 rok, a teda sem zaraďujeme oceniteľné práva – know-how, licencie, obchodné značky, receptúry, software – ak je kúpený samostatne, goodwill, badwill – obstaraný kúpou, výmenou, vkladom, rozdelením, splynutím či zlúčením, aktivované náklady na vývoj.

2.1.2 Dlhodobý hmotný majetok

Podľa Majtána (2012, s. 123) do tohto majetku zaraďujeme pozemky, budovy, stavby, umelecké diela a zbierky, predmety z drahých kovov, samostatné hnuteľné veci – ktorých obstarávacia cena je vyššia ako 1 700,- eur a doba používania dlhšia ako jeden rok, pestovateľské celky trvalých porastov, zvieratá, iný majetok – otvárky lomov, technické zhodnotenie a iné.

2.1.3 Dlhodobý finančný majetok

Majtán (2012, s. 123) za súčasť dlhodobého finančného majetku považuje cenné papiere a vklady – ktoré budú v držbe podniku dlhšie ako jeden rok, pôžičky s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok, ostatné investičné cenné papiere a vklady so splatnosťou nad jeden rok, nehnuteľnosti, umelecké diela, zbierky a predmety z drahých kovov, s ktorými podnik obchoduje.

2.2 Krátkodobý majetok – obežný majetok

Šiman (2010, s. 55) obežný majetok je určený k spotrebe alebo predaji a úhrade záväzkov podniku, pričom jeho charakteristickým rysom je zmena jeho formy. Podnik nakúpi za peňažné prostriedky vstupy do výrobného procesu, ako napr. suroviny, materiál, tieto vstupy sa potom pôsobením výrobných faktorov zmenia na zásoby nedokončenej výroby a následne na zásoby hotových výrobkov, ktoré sa predávajú, pričom po predaji vzniknú pohľadávky, a po ich inkase získava podnik späť peňažné prostriedky. Jedná sa o tzv. kolobeh krátkodobého majetku, pričom zvyšovaním rýchlosti tohto kolobehu za rovnakých podmienok podnik znižuje kapitálovú potrebu, a tým zvyšuje rentabilitu podnikania.
Obežný majetok je podľa Majtána (2012, s. 135) „časť majetku podniku, ktorú tvoria produkčné faktory používané v podniku krátkodobo, t. j. kratšie ako jeden rok.“ Obežný majetok sa v priebehu transformačného procesu spotrebováva jednorázovo, jeho hodnota jednorázovo vchádza do nových výkonov, teda výrobkov a služieb, pričom táto spotreba môže byť konečná či určená na ďalšiu spotrebu.
Synek (2010, s. 132) nazýva obežný majetok aj krátkodobým, prevádzkovým, aktívami, working capital, či pracovným kapitálom, ktorý je v podniku prítomný v rôznych formách:

• vo vecnej podobe ako zásoby surovín, pomocných a prevádzkových látok, náhradných dielov, obalov, nedokončenej výroby, paliva či hotových výrobkov,
• v peňažnej podobe ako hotovosť, peniaz v banke, pohľadávky.

2.2.1 Štruktúra obežného majetku

Štruktúrou obežného majetku Kupkovič (1996, s. 131) nazýva podiel jednotlivých skupín na celkovom objeme obežného majetku, pričom ju tvoria:

1. výrobné zásoby – základné suroviny a materiál, pomocné suroviny a materiál, palivá, nakupované polotovary, zásoby náhradných dielov, teda všetky jednorázovo spotrebované faktory, ktoré sa nachádzajú na vstupe do transformačného procesu a bez ich účasti nie je možné, aby podnik uskutočnil požadovaný výkon, teda vyrobil výrobok alebo poskytol službu
2. nedokončená výroba – prestavuje produkty, ktoré vstúpili do transformačného procesu, teda už nie sú materiálom, ale ešte nie sú hotovým výrobkom
3. hotové výrobky – predstavuje dokončená produkcia vlastnej výroby podniku ktoré sú určené na realizáciu mimo podnik,
4. tovar na ceste – predstavuje vyfakturované, ale ešte nezaplatené hotové výrobky podniku
5. pohľadávky – predstavujú právne nároky podniku na rôzne očakávané platby za predané výrobky alebo poskytnuté služby, či už vyplývajúce z obchodného styku, voči spoločníkom, inštitúciami sociálneho zabezpečenia, daňovému úradu či dotácie.
6. finančný majetok – jeho doba využívateľnosti, prípadne splatnosti je kratšia ako 1 rok, pričom je vysoko likvidný a bezprostredne obchodovateľný, ako peniaze v hotovosti, peniaze na účtoch v bankách, krátkodobé cenné papiere a iné.
7. ostatný obežný majetok – všetok ostatný majetok, ktorý sa jednorázovo spotrebúva do jedného roka.


3 KAPITÁLOVÁ ŠTRUKTÚRA PODNIKU

Podľa Srpovej (2010, s. 317) podiel jednotlivých zložiek použiteľných zdrojov financovania k celkovým aktívam predstavuje finančnú štruktúru podniku, ktorá nás informuje o tom, akými zdrojmi je financovaný majetok firmy, pričom štruktúra dlhodobých zdrojov financovania, ktoré sú označované ako kapitál, tvorí kapitálovú štruktúru firmy.
Synek (2010, s. 134) pod pojmom kapitálová, resp. finančná štruktúra rozumie štruktúru zdrojov, ich pôvod, pramene z ktorých majetok podniku vznikol, pričom celková veľkosť podnikového kapitálu závisí na veľkosti podniku, teda čím väčší podnik, tým väčší kapitál vyžaduje, na stupni mechanizácie, automatizácie, či robotizácie, pričom platí, že čím vyšší je stupeň využitia techniky, tým vyši esu aj požiadavky na kapitál, rýchlosťou obratu kapitálu, čím rýchlejší je obrať, tým menej kapitálu podnik potrebuje, a organizáciou odbytu, keďže podnik s vlastnou predajnou sieťou vyžaduje vyšší kapitál než predaj prostredníctvom iných obchodných podnikov.
Podnik by mal mať toľko kapitálu, koľko potrebuje, v prípade, že má kapitálu viac, je podľa Černohorského (2011, s. 50,51) jeho využitie nehospodárne, teda podnik je prekapitalizovaný. Obvyklým ukazovateľom prekapitalizovania podniku je pomer vlastného kapitálu a dlhodobého majetku, pričom ak je tento pomer väčší ako 1, hovoríme o prekapitalizovaní. V prípade, že má podnik kapitálu málo, to môže spôsobiť poruchy v chode podniku, a teda podnik je podkapitalizovaný, k čomu dochádza napr. v prípade, keď podnik rozširuje výrobu a predaj, čím rastú aktíva, ktoré nie sú kryté potrebnými finančnými zdrojmi. Podnik sa zadlžuje o svojich dodávateľov, dostáva sa do platobnej neschopnosti. Ukazovateľom môže byť pomer dlhodobého majetku – stálych aktív, k dlhodobým zdrojom – pasívam, a v prípade, že je táto hodnota väčšia ako 1 sú stále aktíva kryté aj krátkodobými záväzkami a podnik je tak podkapitalizovaný.
Výška pasív je odvodená od výšky majetku potrebného pre podnikanie, pričom finančná štruktúra je podľa Knápkovej (2010, s. 34) ovplyvňovaná mierou využitia jednotlivých zdrojov. Pri praktickom rozhodovaní o kapitálovej štruktúre je nutné zvážiť:

• náklady kapitálu – nákladom cudzieho kapitálu je úrok, nákladom vlastného sú náklady obetovaných príležitostí, pričom výška nákladov na kapitál súvisí s dobou splatnosti a so stupňom rizika, ktoré podstupuje investor,
• majetkovú štruktúru podniku – ktorá pôsobí na zloženie kapitálu, pričom by malo platiť, že dlhodobý majetok a trvale prítomná časť obežného majetku by mala byť krytá dlhodobým kapitálom – zlaté pravidlo financovania,
• podniky s vysokým podielom nehmotného majetku by sa nemali príliš zadlžovať, keďže pri nútenom predaji ho dokážu ťažšie speňažiť,
• veľkosť a stabilita dosahovaného zisku – čím vyšší je zisk a jeho stabilita, tým vyšší podiel cudzích zdrojov môžu podniky používať,
• ochota manažérov prijať riziko – niektorí preferujú istotu vlastných zdrojov,
• udržanie kontroly nad činnosťou podniku – pri navyšovaní základného kapitálu vstup ďalších vlastníkov obmedzuje právomoci doterajších,
• požiadavky veriteľov – stanovenie úrokov alebo iné podmienky,
• odvetvové štandardy – podniky s podobných zameraním, by mali mať podobnú ako majetkovú tak aj kapitálovú štruktúru a teda by mali niesť aj podobné riziko súvisiace s použitím zdrojov financovania.

Kapitálová štruktúra podniku predstavuje podľa Šimana (2010, s. 57-59) podiel hodnoty jednotlivých zložiek kapitálu na hodnote celkového kapitálu, pričom kapitál rozdeľuje na vlastný a cudzí, krátkodobý a dlhodobý, interný a externý.

3.1 Vlastný kapitál

Šiman (2010, s. 59) vlastný kapitál je tvorený peňažnými aj nepeňažnými vkladmi majiteľov alebo výsledkami vlastnej podnikateľskej činnosti, pričom medzi jeho charakteristické rysy patrí:

• je hlavným nositeľom podnikateľského rizika,
• predstavuje ochotu majiteľov podieľať sa na podnikateľskom riziku,
• zvyšuje finančnú stabilitu podniku,
• požaduje najväčší výnos,
• je dlhodobým zdrojom financovania.

Synek (2010, s. 135) považuje vlastný kapitál, za kapitál, ktorý patrí majiteľom podniku, teda kapitál, ktorý podnik získal od svojich majiteľov, a ktorý získal podnikateľskou činnosťou, pričom jeho podiel na celkovom kapitály je ukazovateľom finančnej istoty, či nezávislosti podniku.
Práve ochota zapojiť vlastné peňažné prostriedky do podnikania je Šiman (2010, s. 59) významným signálom pre okolie podniku, najmä dodávateľov cudzieho kapitálu, pričom štruktúra vlastného kapitálu je zložená zo základného imania, kapitálových fondov, fondov tvorených zo zisku, výsledku hospodárenia minulých rokov, a výsledku hospodárenia bežného účtovného obdobia, pričom charakteristickým rysom výsledku hospodárenia minulého, resp. bežného účtovného obdobia je nestabilita tvorby, keďže sa môže jednať aj o stratu, ktorá znižuje hodnotu vlastného kapitálu, a taktiež fakt, že zisk sa nemusí v majetkovej štruktúre vyskytovať vo forme peňažných prostriedkov, a preto podnik vykazujúci vysoké hodnoty nerozdeleného zisku, či zisku bežného obdobia, môže mať problém so solventnosťou.

3.2 Cudzí kapitál

Cudzí kapitál predstavuje podľa Syneka (2010, s. 136) ďalší dôležitý zdroj financovania, pričom sa bez neho obíde len málo firiem. Predstavuje záväzok, dlh, ktorý podnik musí v určitej dobe splatiť, pričom ho podľa tejto doby rozdeľujeme na krátkodobý a dlhodobý. Ďalším zdrojom financovania sú aj rezervy.
Do skupiny krátkodobého cudzieho kapitálu Synek (2010, s. 136) zaraďuje krátkodobé záväzky, dlhy podniku, ktoré sú splatné do jedného roka, pričom medzi ne patria krátkodobé bankové úvery, dodávateľské úvery, teda dodávateľ dodá tovar na úver, čím vznikne záväzok z obchodného styku, zálohy prijaté od odberateľov, ktoré sú k dispozícií podniku do doby dodávky, teda odberateľské úvery, rôzne pôžičky, časť nevyplatených miezd, teda záväzky voči zamestnancom, nezaplatené dane, výdaje budúcich období, a nevyplatené dividendy.
Do tento skupiny Synek (2010, s. 136) zaraďuje dlhodobé bankové úvery, napr. hypotekárne úvery, emitované podnikové dlhopisy, leasingové dlhy a iné dlhodobé záväzky.

3.2.1 Dôvody použitia, resp. nepoužitia cudzieho kapitálu

Synek (2010, s. 138) medzi dôvody použitia cudzieho kapitálu zaraďuje:

• podnikateľ nemá dostatočný vlastný kapitál nevyhnutný k založeniu podniku, pričom možnosť pribrať spoločníka by obmedzovala jeho právomoc,
• podnikateľ prechodne nedisponuje potrebným kapitálov, v čase, keď ho potrebuje, napr. pri nákupe strojov, či surovín, teda tento cudzí kapitál mu umožní uskutočniť činnosť, ktorú by inak nemohol vykonať,
• použitím cudzieho kapitálu nevznikajú jeho poskytovateľovi žiadne práva na riadení podniku, zatiaľ do pribranie spoločníkov rozdeľuje vlastný kapitál a teda aj riadiacu právomoc,
• cudzí kapitál je väčšinou lacnejší ako vlastný kapitál, pričom jeho použitie zvyšuje rentabilitu podniku.

Naproti tomu stoja dôvody proti použitiu cudzieho kapitálu, medzi ktoré Synek (2010, s. 138) zaraďuje:

• cudzí kapitál zvyšuje zadlženosť podniku, a tým znižuje jeho finančnú stabilitu,
• pri veľkom rozsahu dlhou rastie nebezpečenstvo bankrotu, čo sa prejavuje najmä v období recesie,
• každý ďalší dlh je drahší a jeho získanie je náročnejšie, pretože potenciálni veritelia sa obávajú o svoj kapitál v prípade likvidácie vysoko zadlženého podniku,
• vysoký podiel cudzieho kapitálu obmedzuje konanie manažmentu, ktorý sa musí prispôsobovať veriteľom, pričom ďalšia emisia akcií znižuje právomoc pôvodných vlastníkov, ktorý preto preferujú väčšiu zadlženosť, na rozdiel od veriteľov, a to napr. použití nových foriem financovania ako je leasing či faktoring.

3.3 Zdroje financovania

Z hľadiska prostredia odkiaľ podnik finančné zdroje získava môžeme hovoriť podľa Černohorského (2011, s. 268-269) o interných zdrojoch financovania, externých zdrojoch financovania. Interné zdroje financovania predstavujú financovanie pomocou zdrojov vytvorených vo vnútri podniku, teda jeho činnosťou, pričom môžeme hovoriť o samofinancovaní, ktoré sa skladá z odpisov, nerozdeleného zisku a rezerv. Externé zdroje financovania predstavujú zdroje získané z vonkajšieho okolia podniku, pričom tam zaraďujeme emitované akcie, emitované dlhopisy, úvery, forfaiting, finančný leasing, a dotácie.

3.4 Riadenie a optimalizácia kapitálovej štruktúry

Cieľom riadenia kapitálovej štruktúry je podľa Šimana (2010, s. 63) dosiahnutie optimalizácie, teda zaistenie takej štruktúry, pri ktorej sú priemerné kapitálové náklady minimálne. Toto sa zabezpečuje dodržovaním zlatých bilančných pravidiel, ktoré predpokladajú:

1. Zlaté bilančné pravidlo – dlhodobý a obežný majetok trvale viazaný v podniku má byť financovaný z dlhodobých zdrojov,
2. Zlaté pari pravidlo – dlhodobý majetok by mal byť financovaný výhradne vlastným kapitálom,
3. Zlaté pravidlo vyrovnania rizika – vlastný kapitál by mal byť väčší ako cudzí kapitál, minimálny pomer by mal byť 1:1,
4. Zlaté pomerové pravidlo – tvrdí, že tempo rastu investícií by v záujme udržania dlhodobej finančnej rovnováhy nemalo predstihnúť tempo rastu tržieb.

Srpová (2010, s. 317) spomína Zlaté pravidlo financovania, ktoré má zabezpečiť trvalú platobnú schopnosť podniku, pričom predpokladá, že dlhodobý majetok nemôže byť financovaný krátkodobými zdrojmi.
S týmito pravidlami sa stotožňuje aj Vochozka (2011, s. 21), ktorý dodáva, že sa nejedná o pravidlá, ale o odporučenia, ktorými by sa vedenie podniku malo riadiť aby sociahlo dlhodobú finančnú rovnováhu.


4 CHARAKTERISTIKA PODNIKU

Praktická časť bakalárskej práce sa venuje firme TEFIS, spoločnosť s ručením obmedzením, ktorej sídlo je na adrese Orlové 322, 017 01  Považská Bystrica.

Predmet činnosti podniku pozostáva z:

• veľkoobchod v rozsahu voľných živností,
• maloobchod v rozsahu voľných živností,
• predaj dvojstopových motorových vozidiel, náhradných dielov,
• prenájom strojov bez obsluhujúceho personálu,
• predaj jednostopových motorových vozidiel,
• sprostredkovanie obchodu v rozsahu voľných živností,
• prenájom motorových vozidiel,
• sprostredkovanie dopravy,
• skladovanie, preklad nákladov,
• vnútroštátna cestná nákladná doprava,
• vnútroštátna taxislužba,
• zasielateľstvo,
• medzinárodná nákladná cestná doprava.

Základné imanie firmy je vo výške 6 640,00 Eura. Spoločníkmi firmy sú Juraj Teska a Róbert Králik.

Výška vkladu každého spoločníka je nasledovná:

• Juraj Teska – vklad 3 320 EUR,
• Róbert Králik – vklad 3 320 EUR.

Obaja spoločníci splatili celých 100 % vkladu.
Štatutárnym orgánom podniku sú obaja spoločníci, teda konateľmi sú Juraj Teska a Róbert Králik. Konatelia sú oprávnení v mene spoločnosti konať každý samostatne a za spoločnosť podpisujú tak, že k vytlačenému alebo inak napísanému názvu spoločnosti pripoja svoj podpis.

4.1 História a popis firmy

Dopravná firma TEFIS, spol. s r. o. bola založená 17. 08. 2006. Teda spoločnosť TEFIS, s. r. o. bola zapísaná do obchodného registra v Trenčíne 17. 08. 2006. Jej zameraním bola vnútroštátna a medzinárodná doprava a špedícia. Firma bola transformovaná v r. 2006 z fyzickej osoby, ktorá sa zaoberala dopravou od r. 1992. V súčasnosti vo firme pracuje 15 zamestnancov.
Firma má k dispozícií 13 vozidiel s nosnosťou 1, 1.5, 6 a 24 ton značky Mercedes Benz, ktorých priemerný vek je 4 roky.
Všetky vozidlá podliehajú častým kontrolám a pravidelným povinným ročným prehliadkam. Prevedenie vozidiel zodpovedá potrebám trhu v našom a blízkom okolí. Prepravy firma vie prispôsobiť potrebám zákazníka. Všetky prepravy sú poistené pre prípad vzniknutej škody prevádzkou ktoréhokoľvek motorového vozidla.
Najdôležitejším zameraním vedenia spoločnosti je maximálne a kvalitne uspokojovať potreby zákazníkov, pri medzinárodnej a vnútroštátnej kamiónovej doprave a sprostredkovaní obchodu, v čom spočíva zabezpečenie dlhodobej prosperity.
Neodmysliteľnou súčasťou kvalitného pracovného procesu je aj bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci vo všetkých procesoch a činnostiach vykonávaných v spoločnosti.
Pri uvedomovaní si narastajúcich problémov so životným prostredím sa firma rozhodla vyhradiť aj potrebné zdroje a vynaložiť úsilie na prevenciu znečisťovania životného prostredia.
V tomto duchu sa vedenie spoločnosti rozhodlo vytvoriť integrovaný systém riadenia podľa noriem STN EN ISO 901 2001, STN EN ISO 14001 2005 a STN OHS AS 18001: 2008 a zaväzuje sa neustále zlepšovať efektívnosť tohto systému. Dňa 25. 9. 2008 bola prijatá politika integrovaného systému riadenia spoločnosti TEFIS, s. r. o..

K dosiahnutiu tohto zámeru sa firma zaväzuje na:

• pravidelnú a profesionálnu komunikáciu so zákazníkmi,
• odborný rozvoj pracovníkov, skvalitňovanie ich práce,
• vytváranie vhodného pracovného prostredia a pracovných podmienok,
• prevencia znečisťovania životného prostredia,
• pravidelné sledovanie a dodržiavanie právnych a iných požiadaviek,
• pravidelné rozvíjanie environmentálneho povedomia zamestnancov,
• uprednostňovanie druhotného využitia odpadov pred ich zneškodnením a tým prispieť k šetreniu primárnych surovinových zdrojov,
• hospodárne využívanie energetických a materiálových zdrojov,
• identifikácia rizík, ohrození a nebezpečenstiev a prijímanie opatrení na ich zníženie a odstraňovanie,
• prevenciu zranení a poškodení zdravia pracovníkov.

Veľmi dôležitou úlohou firmy je presadzovať sa na miestnom a regionálnom trhu, udržiavanie pozície, s možnosťou pokrytia nových príležitostí na trhu. Ale tiež akceptovať zákazníka vo všetkých požiadavkách na tovar. Ďalej trvalo sa zamerať na kvalitu a znižovanie nákladov, a pri všetkých aktivitách spojených s činnosťou spoločnosti stále znižovať nežiaduce dopady na životné prostredie a zdravie zamestnancov.
Pre spoločnosť TEFIS, s. r. o., je dôležité vytvárať nové pracovné pozície a počíta s nárastom počtu zamestnancov.
Spoločnosť je členom združenia medzinárodných automobilových dopravcov ČESMAD Slovakia.

4.2 Organizačná štruktúra podniku TEFIS, s. r. o.

Tromi najdôležitejšími oddeleniami vo firme je dopravný úsek, ktorý sa zaoberá koordináciou prepravnej činnosti, ktorú firma vykonáva, technický úsek, ktorého úlohou je zabezpečiť dobrý technický stav vozidiel, teda zabezpečiť aby všetky vozidlá firmy boli schopné prevádzky, a teda produkovali firme zisk, a ekonomický úsek, ktorý má na starosti účtovníctvo firmy, či už mzdové alebo všeobecne podvojné.

V rámci dopravného úseku existuje oddelenie, ktoré sa špecializuje na uzatvárania zmlúv s klientmi, dispečerské riadenie, ktoré zabezpečuje koordináciu a komunikáciu s vozidlami, ktoré sú v teréne a stredisko špedície, ktoré sa zameriava na konkretizáciu otázok týkajúcich sa nákladu.

V rámci technického úseku sa jednotlivé oddelenia zameriavajú na poriadok vo firme, bezpečnosť a samostatné postavenie má garážmajster, teda osoba, ktorá má na starosti garážované autá.

V rámci ekonomického úseku existuje oddelenie ekonomických informácií, teda stave fakturácie, prípadne informácie o toku cash flow, účtovníctva, konkrétne podvojného účtovníctva, ktoré firma vykonáva, financií, ktoré sa zaoberá najmä platbami za došlé faktúry a oddelenie personalistiky, ktoré má za úlohu okrem mzdového účtovníctva aj prijímanie nových zamestnancov, ich zazmluvnenie, školenia BOZP a iné personálne činnosti.

Logo firmy je súčasťou image firmy, pozostáva z elegantného červeného nápisu názvu firmy, ktorý je dobre viditeľný a čitateľný na oficiálnych dokumentoch firmy či na faktúrach. Týmto spôsobom sa firma odlišuje a dostáva sa do povedomia zákazníkov.

5 ANALÝZA MAJETKOVEJ A KAPITÁLOVEJ ŠTRUKÚRY FIRMY TEFIS, S. R. O.

Praktická časť bakalárskej práce spočíva v analýze majetkovej a kapitálovej štruktúry, pričom pozostáva zo zlatého bilančného pravidla a finančnej páky.

5.1 Zlaté bilančné pravidlo

Podľa Zlatého bilančného pravidla sa majú podľa Majkovej (2008) dlhodobé finančné zdroje využiť na krytie dlhodobého majetku a krátkodobé finančné zdroje na krytie krátkodobého majetku, pričom v prípade, že sú dlhodobé zdroje väčšie ako dlhodobý majetok, potom je podnik prekapitalizovaný a ak je to naopak je podnik podkapitalizovaný. Toto pravidlo má teda platiť aj pri krátkodobom majetku, teda obežný majetok by mal byť krytý krátkodobými zdrojmi. V prípade, že sú krátkodobé zdroje väčšie ako obežný majetok vzniká tzv. nekrytý dlh, kedy časť krátkodobých zdrojov kryje aj dlhodobý majetok, teda ak viacerými krátkodobými úvermi kryje nákup neobežného majetku. Ak je situácia opačná, jedná sa o kladný rozdiel medzi obežným majetkom a krátkodobými zdrojmi definovaný ako čistý prevádzkový kapitál – ČPK.
Teda zlaté bilančné pravidlo vyžaduje aby bol neobežný majetok krytý dlhodobým majetkom, teda vlastným kapitálom a dlhodobým cudzím kapitálom, pričom hodnota ukazovateľa by mala byť vyššia ako 1, v tomto prípade je podnik prekapitalizovaný, čo je jedným z ukazovateľov finančnej stability. Dlhodobé zdroje sú spravidla drahšie ako krátkodobé a preto používať ich vo veľkej miere na krátkodobé potreby by bolo nehospodárne a tak neplatí, že čím je vyššia hodnota ukazovateľa, tým je to pre podnik lepšie. V prípade, že je hodnota ukazovateľa nižšia ako 1, teda časť neobežného majetku je financovaná z krátkodobých zdrojov, teda podnik je podkapitalizovaný, čo je pre podnik nebezpečné, pretože takýto stav môže viesť k insolventnosti.
Podnik Tefis, s. r. o., ktorý pôsobí v oblasti nákladnej cestnej prepravy má vysoký podiel dlhodobého majetku, a to najmä dlhodobého hmotného majetku, v rámci ktorého Samostatných hnuteľných vecí a súborov hnuteľných vecí, ktorými je 13 vozidiel s nosnosťou 1, 1.5, 6 a 24 ton značky Mercedes Benz, ktorých priemerný vek je 4 roky. Na zaobstaranie tohto dlhodobého hmotného majetku sa popri vlastnom kapitáli využíva ako z nasledujúcej tabuľky vidíme, najmä vlastné zdroje. Dôvodom pre využivanie vlastných zdrojov namiesto dlhodobých cudzích je skutočnosť, že menšie firmy v menšej miere využívajú dlhodobé cudzie zdroje a to z dôvodu, že je pre ne drahší ako pre veľké firmy. Taktiež jedným z dôvodov môže byť aj snaha absenciou dlhodového cudzieho kapitálu zabezpečiť si väčšiu likviditu v čase, keď nastanú finančné ťažkosti. Môžeme teda skonštatovať, že väčšie podniky bývajú viac zadĺžené možno práve z dôvodu ľahšej dostupnosti cudzieho kapitálu, lepšieho rozloženia rizika a teda nižšieho rizika bankrotu.

Podnik od roku 2009 do roku 2012 vykazuje hodnotu zlatého bilančného pravidla nižšiu ako 1, čo znamená, že za celé sledované obdobie je podkapitalizovaný, teda na financovanie neobežného majetku využíva prevažne vlastné zdroje. Dodatočné financie, ktoré používa na financovanie dlhodobého majetku predstavujú krátkodobý kapitál, teda napr. záväzky voči dodávateľov. Tento stav zadlžovania sa u svojich dodávateľov, prípadne využívanie krátkodobého kapitálu, napr. bakového úveru, ktorý je lacnejší, avšak krátkodobé zdroje sú rizikovejšie, pretože musia byť splatené skôr ako nakúpený dlhodobý majetok vytvorí potrebnú výšku zdrojov.
Vlastný kapitál je pre podnik drahší ako cudzí, keďže úroky z cudzieho kapitálu si podnik môže zaúčtovať do nákladov, taktiež môžeme skonštatovať, že navyšovanie vlastného kapitálu spôsobom prijatia nového spoločníka, ktorému vznikajú práva a nároky na riadenie firmy je pre súčasných vlastníkov často menej lákavým spôsobom ako zabezpečenie si cudzieho potrebného kapitálu, ktorý môže zvýšiť rentabilitu podniku.
Tento stav, teda stav podkapitalizácie, je pre podnik nebezpečný, a to z hľadiska insolventnosti, do ktorej sa môže dostať. Podnik sa zadlžuje u dodávateľov, z krátkodobého cudzieho kapitálu je čiastočne financovaný aj neobežný majetok.
Môžeme však zhodnotiť, že v roku 2012 sa hodnota zlatého bilančného pravidla vyšplhala na 0,9 čo znamená, že je predpoklad ďalšieho navýšenia a posunutia podniku do menej rizikových čísel.

Z hľadiska predmetu podnikania môžeme skonštatovať, že firma TEFIS, s. r. o., ako firma zaoberajúca sa nákladnou prepravou si z nášho pohľadu môže dovoliť nižšiu zadlženosť, keďže pracuje s dlhodobým hmotným majetkom, ktorý má k dispozícií. Znamená to teda, že nákladné autá, ktorými disponuje používa na realizáciu svojho podnikania, pričom jej nevznikajú žiadne vyššie náklady na stroje, budovy či iný dlhodobý majetok, ktoré by musela v dohľadnej dobe financovať. V prípade, že by zvýšila svoje imania cudzími zdrojmi a nakúpila dodatočný dlhodobý hmotný majetok v podobe ďalších nákladných automobilov, zvýšila by sa jej rentabilita, avšak zvýšila by sa aj jej zadĺženosť, čím by znížila svoju stabilitu.
Zlaté bilančné pravidlo predpokladá, že dlhodobé aktíva majú byť kryté dlhodobými zdrojmi, krátkodobé aktíva môžu byť kryté aj dlhodobými zdrojmi. V prípade, že veritelia, teda poskytovatelia krátkodobých zdrojov, krátkodobých záväzkov, v tomto prípade dodávatelia, požadujú splatenie faktúr, podnik ľahšie a aj lacnejšie uspokojí ich pohľadávky speňažením svojich krátkodobých aktív, teda pohľadávok, či zásob, ako speňažením dlhodobých aktív, teda dlhodobého či už hmotného alebo nehmotného majetku.
Firma TEFIS, s. r. o. využíva na nákup dlhodobého majetku najmä vlastné zdroje, pričom môžeme skonštatovať, že vlastný kapitál je drahší ako cudzí, keďže úroky z cudzieho predstavujú pre firmu náklad, vďaka ktorému sa mu znižuje základ dane a teda aj daň z príjmu. Krytie majetku vlastným kapitálom s cieľom zvýšiť finančnú stabilitu a predísť závislosti na cudzích zdrojoch, teda vyhnúť sa financovaniu z poskytnutých úverov, vedie k znižovaniu celkovej výnosnosti vložených prostriedkov. Financovanie dlhodobého majetku z cudzích zdrojov, teda z cudzieho kapitálu môže na jednej strane spôsobiť finančnú nestabilitu, ale aj problémy so získavaním úverov.
Rastom cudzieho kapitálu rastie aj zadlženosť a tým pádom aj úroková miera, teda rastie riziko pre banku, ale aj riziko pre podnik. Ako sme už spomínali cudzí kapitál je lacnejší ako vlastný a teda predstavuje nižšiu mieru rizika. Zvyšovať zadlženosť aj napriek riziku sa oplatí v prípade, že vyšší dlh zvýši hodnotu majetku firmy, teda že firma TEFIS, s. r. o. za cudzí kapitál nakúpi dlhodobý hmotný majetok, ktorý jej hneď začne produkovať zisk, ďalej v prípade, že cudzie peniaze pomôžu zarábať, že nevznikne stav insolventnosti, a že úroky nebudú znižovať úroveň zisku.

5.2 Finančná páka

Majková (2008) uvádza, že z ukazovateľa zadlženosti a ukazovateľa samofinancovania sa odvodzuje pôsobenie finančnej páky, ktorá sa vyčísli ako obrátená hodnota ukazovateľa samofinancovania. Je tým vyšší, čím vyšší je podiel cudzích zdrojov na celkovom financovaní činnosti podniku. V prípade, že podnik je schopný dosiahnuť z celkového vloženého kapitálu vyššiu výnosnosť, ako je výška úrokov platených za použite cudzieho kapitálu, potom vysoká úroveň finančnej páky je v podstate z hľadiska majiteľov priaznivým javom.
Finančná páka teda predstavuje pomer celkového majetku a vlastného imania.

Finančná páka ako podiel majetku a vlastného imania pohybujúca sa v tak vysokých číslach je väčšinou autorov vnímaná negatívne. Znamená to, že podnik na financovanie majetku používa vo vyššej miere cudzie zdroje.
Požičané peniaze, teda cudzí kapitál pomáha podniku viac zarobiť, a preto ak podnik má vyššiu hodnotu vlastného ako cudzieho kapitálu, oveľa menej zvyšuje svoje ROE.
Hodnota finančnej páky v posledných rokoch klesala, teda môžeme skonštatovať, že sa zvyšuje podiel vlastného kapitálu, čo je pre podnik pozitívne, pretože sa znižuje zadlženosť, a teda aj riziko vzniku insolventnosti.
Finančná páka vyjadruje aj stav koľkokrát je celkový kapitál väčší ako vlastný kapitál, pričom za prijateľnú hodnotu väčšina autorov uvádza 3, teda 30 % podiel vlastného kapitálu a 70 % podiel cudzieho kapitálu. Zvýšenie zadlženosti má pozitívny vplyv na ROE, avšak len vtedy ak podnik dokáže každé ďalšie euro dlho zhodnotiť viac, než je hodnota úrokovej sadzby dlhu.
Z toho vyvodíme, že pozitívny stav predstavuje stav, kedy je výnosnosť vloženého kapitálu vyššia ako cena úročených cudzích zdrojov, pričom rast cudzieho kapitálu môže zvyšovať ROE, negatívny stav, predstavuje stav keď rentabilita vloženého kapitálu je nižšia ako priemerná úroková miera cudzích zdrojov.

Môžeme teda skonštatovať, že vývoj ukazovateľa finančná páka zaznamenáva pokles, čo znamená, že sa znižuje riziko vzniku platobnej neschopnosti, a teda sa znižuje zadlženosť. Riziko vzniku platobnej schopnosti znamená, že v prípade, že je podiel cudzieho kapitálu na celkovom kapitále príliš vysoký, môže nastať stav, kedy výsledok hospodárenia nebude dostačujúci na splácanie úrokov a istiny, ktoré sa však musia splácať aj bez ohľadu na túto skutočnosť. Vzrastajúca zadlženosť priamo súvisí aj s vzrastajúcimi nákladmi na získanie ďalšieho cudzieho kapitálu, pretože podnik, ktorý je zadlžený predstavuje pre banku riziko, a tým je preň ťažšie získať nový úver, pričom úrokové miery sú vyššie.