Nízke ceny energie umožňovali vysoký stupeň vybavenia práce energiou, čo pôsobilo ako významný faktor zvyšovania produktivity práce. Na druhej strane sa rozvíjali energeticky náročné odvetvia ako hutníctvo železných a neželezných kovov a petrochémia. Vysoká bola spotreba energie vo sfére služieb. Charakteristickou črtou rozvoja energetiky priemyselne vyspelých krajín až do prvého ropného šoku bolo nahrádzanie uhoľných palív lacnejšími, účinnejšími a “čistejšími” druhmi – ropou a zemným plynom. V USA a v Kanade sa tento proces začal v 20. rokoch minulého storočia, kde sa neustále zvyšoval objem domácej ťažby. V západnej Európe a v Japonsku prebiehala reštrukturalizácia energetického priemyslu v 50. a 60. rokoch. Vzhľadom k obmedzeným domácim zdrojom ropy a zemného plynu sa tento problém riešil dovozom. V mnohých rozvojových krajinách bol energetický priemysel tiež budovaný na báze ropy a zemného plynu.

Charakteristika organizácie
Po prvýkrát sa o založení organizácie OPEC začalo uvažovať v roku 1949, keď Venezuela navrhla Iránu, Iraku, Kuvajtu a Saudskej Arábii, aby si navzájom vymieňali názory a výskumné poznatky týkajúce sa ťažby ropy.
OPEC vznikla z podnetu Venezuely ako reakcia na politiku znižovania cien ropy, ktorú veľké anglosaské spoločnosti presadzovali v ropných krajinách.
Organizácia bola založená 14. septembra 1960 v irackom Bagdade. Zakladajúcimi členmi boli Irán, Irak, Kuvajt, Saudská Arábia a Venezuela. Medzi rokmi 1960 a 1975 organizácia expandovala: Katar (1961), Indonézia (1962), Líbya (1962), Spojené arabské emiráty (1967), Alžírsko (1969), a Nigéria (1971). Ekvádor a Gabon boli členmi OPEC-u, ale Ekvádor vystúpil v decembri 1992 a Gabon v januári 1995.
Cieľom štátov bolo unifikovať a koordinovať ropnú politiku členských štátov, zaviesť národnú kontrolu ropných zdrojov, zvýšenie príjmov z predaja, kontrola vývozných cien a postupný prienik členských štátov na svetový trh. De facto išlo o boj proti nadnárodným monopolom. Orgánmi OPEC-u sú Konferencia ako najvyšší orgán, Rada guvernérov ako výkonný orgán a Sekretariát. Sídlom organizácie je Viedeň. Ministri členských štátov zodpovední za rezort ropného priemyslu sa pravidelne stretávajú, aby sa zaoberali otázkami ceny a od roku 1982, aby zavádzali tzv. produkčné kvóty ropy.
Na zakladajúcej konferencii sa nezúčastnili zástupcovia ropných spoločností tzv. sedem sestier – Exxon, Shell, British Petroleum, Gulf, Texaco, Mobil a Socal. Produkcia ropy
Predpokladá sa, že súčasných 11 členských štátov sa podieľalo v roku 1999 39,6% na celkovej svetovej ponuke ropy.