Trh práce má charakter trhu administratívneho, kde sú nepružné mzdy a dlhodobejšie nerovnováhy medzi ponukou práce a dopytom po práci.

Phillipsova krivka
Na súvislosti medzi infláciou (rastom cien) a nezamestnanosťou poukázal A. W. Phillps, ktorý v publikácii „Vzťah medzi nezamestnanosťou a mierou zmien miezd“, vydanej v roku 1958, analyzoval všeobecné vzťahy medzi dopytom, ponukou a cenou tovarov a služieb s aplikáciou na trh práce. Podľa neho medzi vývojom miery
nezamestnanosti a zmenami nominálnych mzdových sadzieb je nelineárny vzťah. Diskusie okolo tejto krivky viedli k tvrdeniu, že platí len pri potláčanej inflácii a nezamestnanosti a nemožno ju aplikovať pri chronickej inflácii. Phillipsova krivka vyjadruje vzájomný vzťah medzi zmenami nominálnych miezd a mierou nezamestnanosti. Tvar krivky je daný menlivosťou nominálnych miezd, ktoré sa prudko zvyšujú pri rastúcom dopyte po pracovných silách, ale nepatrne sa znižujú pri rastúcej nezamestnanosti Nezamestnanosť sa znižuje, dopyt po pracovných silách sa zvyšuje opatreniami, ktoré podporujú vývoj celkového dopytu. Rastúci dopyt po pracovných silách zvyšuje nominálne mzdy a vyvoláva infláciu až pri „určitej“ miere nezamestnanosti.


* * * * *


INFLÁCIA

Je to rast spotrebiteľských cien. V súčasnosti je inflácia vo vyspelých trhových ekonomikách jedným z najvážnejších makroekonomických problémov. Inflácia sa najčastejšie charakterizuje ako znehodnotenie peňažnej jednotky, čo sa prejavuje rastom cenovej hladiny, resp. trvalým znižovaním kúpnej sily peňazí. Infláciu môžu vyvolávať rozličné činitele. • Je to emisia prebytočného množstva peňazí, zaostávanie výroby tovarov za rastom kúpyschopného dopytu, ale aj prílev takých tovarov na trh, ktoré nemajú odbyt.
• K inflácií dochádza, ak rastie cenová hladina. Najpoužívanejšou mierou inflácie je index spotrebiteľských cien, známy aj ako CPI. CPI meria náklady tržného koša spotrebných statkov a služieb. Je založený na cenách potravín, odevov, obydliach, palív, dopravy, lekárskej starostlivosti, školského vzdelania a ostatných komodít potrebných pre každodenný život.
• Mieru inflácie napr. v roku 1996 (I 96) vypočítame tak, ak rozdiel indexu spotrebiteľských cien v roku 1996 (CPI 96) a v predchádzajúcom roku (CPI 95) vydelíme indexom spotrebiteľských cien v roku 1995 (CPI 95) a vynásobíme 100.

I 96 = ( ( ISC 96 – ISC 95 ) / ISC 95 ). 100 (vyjadrené v %)

• Opakom inflácie je deflácia, ku ktorej dochádza vtedy, keď celková cenová hladina klesá.