Globalizácia sa pozitívne odráža v niektorých odvetviach ľudského konania, napríklad v medicíne, vo vede, informatike atď. Pri globalizácii vzniká anonymita, strácajú sa hranice (v dobrom i v zlom), stierajú sa hranice medzi inštitúciami na trhu, v produktoch. Globalizácia sa stáva najväčšou hrozbou, ale i šancou. Zmätený názor na globalizáciu je spôsobený aj tým, že objektívne a komplexne nie je tento fenomén interpretovaný. Výklady sa pohybujú skôr v emocionálne vyhranených polohách.
Nadnárodné spoločnosti dnes ovládajú obchodovanie vo svete. (Podľa Svetovej banky je v rukách týchto spoločností až 70 % medzinárodného obchodovania.) Už v roku 1990 ovládalo 500 nadnárodných spoločností dve tretiny obchodovania vo svete a viac ako 40 % tohto obchodovania sa uskutočnilo medzi týmito spoločnosťami.
Nadnárodné korporácie môžu veľmi rýchlo presunúť tisíce pracovných miest do iných krajín. Dlhodobé presuny trhov nezostávajú bez následkov. Pri globalizácii dochádza k zmenám v štruktúre zamestnanosti. Globalizačné trendy vytlačujú nekvalifikovanú, resp. nevhodne kvalifikovanú pracovnú silu z pracovnej činnosti, zvýšenie ekonomickej neistoty vedie tiež k diferenciácii pracovníkov na „jadro“ a „perifériu“, k čiastočným úväzkom, dočasným pracovným zmluvám, atď. Prudko narastá podiel krátkodobej zamestnanosti (bez sociálnej ochrany) a čierna práca. Prístup k platenej práci sa stane výsadou len tých najkvalifikovanejších a najschopnejších. Sociológ Ralph Dahrendorf hovorí o dvojtretinovej spoločnosti, v ktorej jedna tretina produktívnej populácie sa stáva druhoradými občanmi bez práce, bez politickej a sociálnej participácie, s tendenciami k asociálnym činnostiam, atď.
Na trhu práce pod vplyvom globalizácie dochádza často k trvalejšiemu odlúčeniu niektorých kategórií produktívnej populácie od pracovných pozícií, ktoré poskytujú istotu zamestnania, dostatočnú úroveň a stabilitu príjmov a prijateľný sociálny status. Vylúčená časť spoločnosti si postupne hľadá alternatívne spôsoby svojho vzťahu k spoločnosti. Používa sa pojem „underclass“, ktorý je spájaný s neúčasťou na trhu práce, so závislosťou od sociálnych dávok a so špecifickou subkultúrou.
Stále viac sa začína diskutovať o „konci práce“. Tieto analýzy predikujú koniec klasického zamestnaneckého pomeru, vznik nových foriem organizácie práce a podnikov, ktoré upúšťajú od logiky stáleho zamestnania. Nezmizne práca, ale stále zamestnanie. Práca nebude realizovaná zamestnancami s dlhodobými pracovnými zmluvami.