Obmedzí sa i štrukturálna neohybnosť odmeňovania. Časť odmien sa prispôsobí konjunkturálnym podmienkam.
Na druhej strane si musíme uvedomiť existujúce riziká vyplývajúce z geografickej koncentrácie priemyselného kapitálu a potenciálnych užívateľov vysoko kvalifikovanej pracovnej sily. Existuje tu reálne nebezpečenstvo, že prežijú len tie podniky, ktoré sú spojené so zahraničným kapitálom, vrátane s nimi kooperujúcich podnikov, alebo podniky s jednoduchou výrobou, obsahujúce nízku pridanú hodnotu. Dosahy na sociálnu situáciu by potom boli veľmi výrazné.
Dlhodobé udržovanie lacnej pracovnej sily nielen bráni nevyhnutným modernizačným a reštrukturalizačným procesom v mikrosfére, ale pri našich integračných snahách môže lacná pracovná sila nových krajín významne deformovať globálny trh práce.
Budúci vývoj si vynúti jasnejšie a realistickejšie rozlíšenie medzi tými systémami, ktoré vychádzajú z poistenia (a teda z financovania individuálnych príspevkov), a systémami vychádzajúcimi zo solidarity (teda z rozpočtových dávok). Vzrastajúci rozdiel medzi zamestnaním a prácou, vývoj diferencovanej pracovnej kariéry a znásobenie počtu podnikov, v ktorých zamestnanci budú pracovať v priebehu svojej pracovnej dráhy, povedie rastúci počet osôb k voľbe individualizovanej správy svojich rizík (diverzifikácia penzijných fondov, atď.).
Jeden z ústredných problémov globálnej hospodárskej politiky v tomto období musí spočívať v odpovedi na otázku, ako skĺbiť rast, konkurenčnú schopnosť s vysokou zamestnanosťou a bojom proti chudobe. Inštitucionálne zvládnutie problému chudoby sa tak stáva problémom bohatých, ktorým ide o to, ako rozdeliť časť prebytku a pritom nezmeniť pravidlá jeho akumulácie a ochrany majetku. Jedno z budúcich riešení bude spočívať i v reforme vzdelávacích systémov, tvorbe podmienok na efektívnu mobilitu pracovnej sily a vo zväčšovaní flexibility trhu práce pri zabezpečení primeranej sociálnej ochrany.