Elasticita dopytu a ponuky na trhu statkov, utváranie dopytu

Elasticitu móžme stručne charakterizovať ako pružnosť, citlivosť zmeny požadovaného (ponúkaného) množstva statkov na zmenu ceny statkov. Podľa toho, ako na seba reagujú tieto dve veličiny rozlišujeme:

I. DOPYT

Cenová elasticita dopytu vyjadruje vzťah medzi percentruálnou zmenou požadovaného množstva a percentuálnou zmenou ceny. 1. Elastický dopyt, ak E > 1 čiže % zmena Qd > % zmena P
2. Neelastický dopyt, ak E < 1 čiže % zmena Qd < % zmena P
3. Jednotkovo elastický dopyt, ak E = 1 čiže % zmena Qd =
= % zmena P
4. Dokonale elastický dopyt, ak E = nekonečno čiže pri tej
tej istej cene sú spotrebitelia ochotní kúpiť neobmedzené
množstvo
5. Dokonale neelastický dopyt, ak E = 0 čiže pri akejkoľvek
zmene ceny sa požadované množstvo nemení => spotrebitelia
nereagujú na zmenu ceny

Oblúková elasticita – zisťujeme ňou elasticitu medzi dvoma bodmi krivky, pričom pri jej vyjadrovaní berieme do úvahy priemer medzi východiskovým a konečným množstvom a priemer medzi východiskovou a konečnou cenou. Vzorec teda vyzerá takto:

_____Qd___ Qd – prírastok množstva
Qd1 + Qd2 Qd – požadované množstvo
2 Q1 – východiskové množstvo
Ed = ------------ Q2 – konečné množstvo
_____P____ P - cena
P1 + P2 P1 – východisková cena
2 P2 – konečná

Bodová elasticita – umožňuje zistiť elasticitu v určitom bode krivky. Bod elasticity sa určí ako vzdialenosť od osi Q k vzdialenosti bodu od osi P.

Qd (%)
Ed = ---------
P (%)

Zo zákona dopytu vyplýva, že rast ceny vyvoláva pokles požadovaného množstva a naopak.

Činitele ovplyvňujúce cenovú elasticitu dopytu

K najvýznamnejším činiteľom patrí
· faktor času

V krátkom období je spravidla cenová elasticita dopytu nižšia než v dlhom období, pretože trvá určitý čas, kým spotrebiteľ zareaguje na zmenu ceny.

Cenová elasticita dopytu je vyššia v dlhšom období než v kratšom období.

Existujú však aj statky, pri ktorých sa prejavuje veľmi rýchla reakcia na zmenu ceny (najm) statky dlhodobej spotreby).

K ďalším činiteľom ovplyvňujúcim cenovú elasticitu dopytu patria :

· dostupnosť vhodných substitútov
· význam položky v rozpočte spotrebiteľa
· význam produktu pre existenciu človeka
· možnosť voľby miesta nákupu
· spotrebné zvyklosti
· tradície

Priama elasticita dopytu = skúmame vzťah medzi zmenou ceny a požadovaného množstva určitého statku

Nepriama elasticita dopytu = skúmame vzťah medzi zmenou ceny jedného statku a zmenou požadovaného množstva iného statku. Tu berieme ohľad na vzájomný vzťah medzi statkami:
· vzájomne zameniteľné statky (substitúty) => rast ceny statku y vedie k rastu množstva požadovaného statku x
· komplementárne statky (navzájom sa dopĺňajúce) => rast ceny statku y vyvolá pokles množstva požadovaného statku x
· nezávislé statky – žiadna vázba medzi nimi neexistuje

Vzorec pre výpočet nepriamej elasticity:

_____Qd___ Qd – prírastok množstva tovaru x
Qdx1 + Qdx2 Qdx1 – požadované množstvo tovaru x
2 Qdx2 – východiskové množstvo tov. x
Ed = ------------
_____Py____ P - prírastok ceny substitútu
Py1 + Py2 Py1 – východisková cena substitútu
2 Py2 – konečná cena substitútu

II. PONUKA

Elasticita ponuky odráža závislosť zmeny ponúkaného množstva od zmeny ceny. Ak cena rastie, rastie ponúkané množstvo, ak cena klesá, klesá aj ponúkané množstvo. Rozlišujeme:

1. Elastická ponuka, ak E > 1 čiže % zmena Qd > % zmena P
2. Neelastická ponuka, ak E < 1 čiže % zmena Qd < % zmena P
3. Jednotkovo elastická ponuka, ak E = 1 čiže % zmena Qd =
= % zmena P

4. Dokonale elastická ponuka, ak E = nekonečno (nekonečná
elasticita)
množstvo
5. Dokonale neelastická ponuka, ak E = 0 (nulová elasticita)

Činitele ovplyvňujúce cenovú elasticitu ponuky

Patria sem:
· klimatické podmienky
· dostupné technológie
· druh statkov
· existencia voľných inputov
· faktor času

V krátkom období je cenová elasticita ponuky nulová, v dlhom období je ponuka elastická a vo veľmi dlhom období móže byť až nekonečne elastická ponuka. V ultrakrátkom období zmena ceny (ani výrazná) nemóže ovplyvniť ponúkané množstvo.

Ak rast ceny vzvolá rast ponúkaného množstva nielen daného statku, ale aj iného statku, možno konštatovať, že sa statky vzájomne dopĺňajú, t. j. ide o komplementárne statky a E > 0.

Ak rast ceny jedného statku vyvolá pokles ponúkaného množstva iného statku, potom možno konštatovať, že ide o substitučné statky a E < 0.

Dóchodková elasticita – odráža vzťah medzi percentuálnou zmenou dóchodku a percentuálnou zmenou požadovaného množstva.
Može byť:

1. pozitívna = s rastom dóchodku rastie i požadované množstvo
2. negatívna = s rastúcim dóchodkom klesá záujem o určité statky.

Vzniká (neg.d.ela.) až na určitej úrovni dóchodku.

Pri pozitívnej dóchodkovej elasticite móže ísť o:
a) elastický dóchodok – ak % zmena Q > % zmena dóchodku E>1
b) neelastický dóchodok – ak % zmena X < % zmena dóchodku E<1
c) jednotková dóch. elasticita – ak %-ne zmeny sú totožné E=1

Statky s pozitívnou dóch. elasticitou sú normálne statky a statky s negatívnou dóch. elasticitou sú inferiórne statky.

Daňová elasticita – zníženie daňových sadzieb, za inak nezmenených podmienkok podnecuje zvýšenie ponúkaného množstva, čiže pósobí v smere oživenia výroby. Sklon – vyjadruje absolútnu zmenu v cene a množstve, pričom krivka móže mať buď:
· pozitívny
· negatívny
· nulový alebo
· nekonečný sklon.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk