Nedokonalá konkurencia a jej formy

Nedokonalá konkurencie je stav konkurencie, kedy produkciu vyrába ohraničený počet výrobcov, prípadne len jeden výrobca, ktorí majú možnosť ovplyvňovať ceny predávaných výrobkov. Trhová moc závisí od stupňa koncentrácie v danom odvetví.
O tom, či je konkurencia na trhu dokonalá alebo nedokonalá rozhodujú nasledujúce faktory:
· počet a veľkosť predávajúcich firiem
· rozsah koncentrácie a tajnej dohody medzi nimi, možnosť vplývať na ceny
· možnosť vstupu a výstupu z odvetvia
· stupeň homogenity alebo heterogenity ich produktov

Príčiny nedokonalosti konkurencie:

1. Výrobná a nákladová štruktúra výroby – výroba vo veľkom prináša zisk, a umožňuje tak výrobcovi znižovať ceny pod vplyvom znižovania svojich nákladov, a tak vytláčať z trhu konkurenciu

2. Bariery konkurencie = prekážky vstupu do odvetvia:
· politikou štátu (vlády)
· v podobe patentového práva

3. Výrobková diferenciácia – keď výrobok nemá blízke
substitúty

4. Rozsah, v akom firmy vstupujú do kolúzií – ako můžu
uzatvárať dohody, napr. o cenách, množstve dodávaných
produktov, ...

Formy nedokonalej konkurencie

1. Čistý monopol
2. Oligopol
3. Monopolistická konkurencia

K1, Monopol

- jeho podstata a charakter bola definovaná tromi smermi:
· klasický smer (A. Smith) chápe monopol ako akékoľvek privilégium, garantované štátnou mocou. Nekladie sa dóraz na počet firiem v odvetví, ale na existenciu umelých bariér vstupu do odvetvia (ich zdrojom je štát).
· neoklasická teória – výchádza z počtu firiem v odvetví. Pod monopolom rozumie existenciu jednej firmy na relevantnom trhu. Predpokladá sa neexistencia umelých bariér vstupu do odvetvia.
· behavioristický smer – zdórazňuje prejavy nežiaduceho monopolného správania (vysoké ceny, dohody medzi firmami,...)

Typy monopolu:

1) Úplný (čistý) monopol – len jeden výrobca, neexistujú
blízke substitúty a vstup iných firiem do odvetvia nie je
nie je možný. Takýto prípad však predstavuje v reálnej ekonomike zriedkavý prípad.
2) Prirodzený monopol (monopol z konkurencie) – vzniká koncentráciou v niektorých odvetviach, v ktorých vzhľadom na kapacitu trhu by bolo neefektívne fungovanie viacerých firiem.

Monopolné postavenie vzniklo prirodzeným súperením na trhu, kde najúspešnejší účastník zaujal výsadné postavenie.
3) Administratívny monopol – vytvorený a chránený štátom na určité dlhšie obdobie, vzniká na základe prijatých zákonov a nariadení.
4) Monopol na základe patentového práva – dočastný monopol chránený štátom na určitý čas
5) Tajné monopoly – vznikajú, keď zákony nedovoľujú, aby sa niekoěko výrobcov spojilo a vytvorilo jednu firmu. Tajná dohodu=kolúziu vytvára dve alebo viac firiem.

Rovnováha v podmienkach nedokonalej konkurencie

- nastáva, tak ako aj pri dokonalej konkurenciu v bode rovnováhy MC a MR, avšak bod rovnováhy je na rozdiel od dokonalej konkurencie bodom trvalej rovnováhy firmy (odvetvia). Priesečník krivie MR a MC je bodom rovnováhy, z ktorého kolmice sustená nadol urí množstvo a smerom nahor cenu, za kotrú sa predá príslušné množstvo tovaru.

Cenová diskriminácia

- je ďalšou z možností monopolu, ako zvýšiť zisk. Jedná sa o:
1) požadovanie róznych cien od róznych skupín kupujúcich
2) požadovanie róznych cien od toho istéo spotrebiteľa na
rózne jednotky toho istého tovaru

- má 3 stupne:
1. stupeň cenovej diskriminácie – dokonalá diskriminácie – monopol svojich kupujúcich jednotlivo odlišuje
2. stupeň cenovej diskriminácie – vzníká vtedy, keď monopol vytvára spotrebiteľské skupiny
3. stupeň cenovej diskriminácie – keď sa celkový trh rozpadne na také segmenty, ktoré majú různe elasticity dopytu.

Dósledky správania monopolu a protimonopolná regulácia

1) Monopol predáva za vyššie ceny, než by boli v podmienkach dokonalej konkurencie
2) Monopol nevyrába také množstvo produkcie, aké si žiada dopyt
3) Monopoly sú technicky neefektívne – navyrábajú s najnižšími priemernými nákladmi, lebo nemajú konkurenciu, nevyužívajú plne výrobnú kapacitu firmy.

Základným subjektom na riešenie týchto problémov je štát, a to tými to formamy a nástrojmi:
· protimonopolné zákony
· inštitút štátneho vlastíctva
· daňová politika
· ekonomická regulácia

K2, Oligopol

Oligopol je ďalšou formou nedokonalej konkurencie. Predstavuje situáciu, keď v odvetví existuje malý počet veľkých firiem. Rozlišujeme:
· absolútne koncentrovaný oligopol – v odvetví vystupuje iba niekoľko veľkých firiem
· relatívne koncentrovaný oligopol – ak popri 2-3 gigantoch existujú v odvetví aj malé a stredné firmy. Móže tu ísť o: a) cenové vodcovstvo s dominantnou firmou
b) barometrické cenové vodcovstvo
Ďalej:
· homogénny oligopol – firmy vyrábajú rovnaké alebo skoro rovnaké výrobky (v leteckej doprave)
· heterogénny oligopol (diferencovaný) – firmy vyrábajú čiastočne odlišný produkt (autá, stroje)
Spolupráca medzi oligopolistami móže byť:
· dokonalá (kolúzia) – má predísť vzájomne sa poškodzujúcemu rivalstvu. Ak ide o formálne uzavretú dohodu o postupoch pri určovaní ceny, množstva,..

ide o kartel.
· nedokonalá spolupráca – tajné dohody medzi firmami
· nezávislé akcie – móžu viesť k cenovým vojnám

Na oligopolnom trhu si teda firmy uvedomujú vzájomnú previazanosť svojich rozhodnutí.
Oligopol je tzv. hľadačom ceny. Optimálna oligopolná cena = cena stabilnej rovnováhy sa dosiahne vtedy, keď sa stabilizuje štruktúra odvetvia (nie je dóvod, aby do odvetvia vstupovali ďalšie firmy). K3, Monopolistická konkurencia

Predstavuje tretiu formu nedokonalej konkurencie. Naďalej síce existuje veľký počet malých výrobcov, ale každý z nick dodáva kvalitatívne odlišný, diferencovaný výrobok.

Táto diferenciácia móže byť:
1. prirodzená – existujú skutočné rozdiely v kvalite, dod. podmienkach, umiestení firmy
2. umelá (zdanlivá) – napr. tovary rovnakej kvality sa líšia od seba len továrenskou značkou, spósobom balenia,...

Všetky tieto okolnosti spósobujú, že rózne skupiny spotrebiteľov preferujú výrobky jednej firmy pred výrobkami ostatných firiem, hoci móže ísť o veľmi blízke substitúty (napr. pekárne, benzínové pumpy).

Existencia veľkého počtu výrobcov teda za predpokladu diferenciácie produktu a voľného vstupu do odvetvia umožňuje jednotlivej firme iba krátkodobo relizovať monopolný zisk a firmy sa musia prispósobiť meniacemu sa dopytu.

Odstrániť túto nedokonalosť možno likvidáciou diferenciácie produktu, zavedením homogónnych výrobkov.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk