Profil špecializácie štátov SVE zaradených do prvého kola rokovaní o vstupe do EU a hlavných štátov EU naznačuje, že k silnej konkurencii v oblasti trhov na regionálnej úrovni nepríde. Ku konkurencii však príde v oblasti priamych zahraničných investícií (PZI). Najnovšie trendy v rozložení PZI zaznamenali pokles v južných a nárast v severných členských štátoch EU. Niektoré štáty SVE, napríklad Maďarsko a Česká republika sú z tohto hladiska na tom dosť dobre, ak nie ešte lepšie než niektoré menej rozvinuté regióny EU.

Príprava na budúcnosť
Súčasná fáza prudkých zmien v Európe aj vo svete je pre menej rozvinuté regióny výbornou príležitosťou na ďalší ekonomický rozvoj. Digitalizácia neodstráni nevýhody spojené s lokalitou. Rozhodujúca bude kvalita infraštruktúry a adekvátne kvalifikované pracovné sily. Je veľa ďalších faktorov, ktoré nahrávajú vzdialenejšim a menej rozvinutým regiónom:
Príslušná informačná infraštruktúra je podmienkou napojenia sa regiónov na digitálnu a globálnu ekonomiku. Digitálny vek si vyžaduje aj iniciatívu v oblasti odborného vzdelávania. S globalizáciou stratili vlády priamy vplyv na viacnárodne firmy. Pri vytváraní národného bohatstva sú regióny veľmi dôležité. V súčasnosti sa musia učiť, to znamená, že vzdelávacie a vedecko-výskumné inštitúcie musia podporiť inovácie v priemysle, a tak udržať atraktívnosť regiónu pre investorov. Regionalizácia sa prejavuje v priemyselných štruktúrach. Sme svedkami celkového smerovania k špecializácii priemyselnej štruktúry regiónu. Regióny by si mali zahraničné investície vyberať s určitým zámerom, aby dosiahli súlad medzi infraštruktúrou výskumu a odborného vzdelávania a profilom špecializácie. Dosiahnuť, aby tovar a služby vyhovovali potrebám lokálneho trhu je ťiež veľmi dôležité, pretože hlavným prvkom konkurencie je prispôsobenie sa potrebám používateľa. Koordinácia aktivít na európskej úrovni môže pomôcť nájsť doplnkové aktivity na podporu stratégie regionálnej špecializácie. Malo by sa hľadať skôr ideálne rozdelenie práce medzi stredom, východom a juhom, s prepojením centier špecializácie, než pokračovať v konkurencii. Objavujú sa základné otázky týkajúce sa budúcnosti Európy a Európska komisia by mala mať úlohu skôr v rámci všeobecného princípu subsidiarity, menej poskytovať štrukturálne fondy a viac pôsobiť ako koordinátor regionálnej politiky. Takáto stratégia koordinovanej regionálnej politiky znie síce sľubne, ale rôzne regióny by mali mať rôzne úlohy a kvalitatívne odlišné perspektívy. To je v rozpore s cieľmi súdržnosti a konvergencie. Čo je ešte problematickejšie - určite budú regióny, ktoré do takejto schémy nezapadnú a neuspejú.